Slovenskí elitní divadelníci a zároveň pedagógovia herectva Zuzana Kronerová (70) a Juraj Hrčka (42) upozorňujú na nové móresy mladých umelcov. Súčasná rýchla doba, ktorá nepraje príliš veľkým emóciám, sa premieta aj do ich tvorivého procesu filmových diel.
„Táto generácia má už zrýchlené klipové vnímanie. Registrujem to už dlhšie, s tým sa nedá nič robiť,“ zhodnotila pre PLUS 7 DNÍ Zuzana Kronerová. Jej niekdajší študent a súčasný pedagóg herectva Juraj Hrčka s ňou súhlasí a zároveň tvrdí, že vkus mladých sa snaží pochopiť. „Pri niektorých dielach by povedali, že je to starina a že chcú robiť inak. Ale ako?“ kladie si otázku.
Príliš o ničom?
Pri našom rozhovore s Jurajom Hrčkom sme si vzali na pretras slovenskú filmovú klasiku Martina Hollého Medená veža. V dráme z roku 1970, ktorá sa odohráva v prostredí Vysokých Tatier, excelovali najlepší slovenskí herci Ivan Rajniak, Štefan Kvietik, Emília Vášáryová či Ivan Mistrík. Odborníci vedno so staršou generáciou filmových fanúšikov toto dielo považujú za to najlepšie, čo v našom teritóriu vzniklo.
„Aj mne sa tento film veľmi páči a rád sa k nemu vraciam. Dnešným študentom by sa však páčila maximálne príroda a možno niektoré herecké výkony. Väčšina by ho nedokázala dopozerať celý do konca a už vôbec nie na jeden šup. Bolo by to pre nich príliš dlhé a príliš o ničom,“ opisuje vnímanie mladých tvorcov Hrčka. Zároveň prízvukuje, že im nechce krivdiť. „Vnútorný príbeh a esenciu, ktoré sa tiahnu dejom tohto filmu, by možno vedeli nájsť a vytvoriť v zrýchlenejšej forme. Ak na to majú, rád im zatlieskam,“ dodáva.
FOTO v GALÉRII: Pozrite si aj krásne zábery z filmu Medená vežaJanžurka v nohaviciach
Rozhodne však nesúhlasí s tvrdením, že súčasná generácia hercov je horšia ako legendy, ktoré sú už súčasťou našich kultúrnych dejín.
„Staré filmy boli často kvalitnejšie, pri divadelných predstaveniach si to až tak nemyslím. Učím už dvanásť rokov a je jedno, aká ste generácia. Záleží len na kvalite. Nevychovávame si konkurenciu, ale kolegov, pretože vieme, že s nimi raz budeme určite hrať,“ vysvetľuje. Upozorňuje pritom na mená svojich niekdajších spolužiakov, ktorí sa stihli v brandži úspešne etablovať. „Študoval som s Monikou Hilmerovou, Milanom Ondríkom, Kristínou Turjanovou aj Maťom Nahálkom. V ročníku podo mnou bol Lukáš Latinák, nado mnou zas Ľuboš Kostelný, Zuzana Kanócz alebo Róbert Jakab.“
Sám Juraj Hrčka prešiel množstvom rôznych charakterových postáv, najnovšie u ľudí rezonuje najmä vďaka postavám v seriáli Nemocnica alebo vo filme Villa Lucia ako komediant. Na svoju adresu už dokonca počul hodnotenie odkazujúce na českú herečku Ivu Janžurovú: Janžurka v nohaviciach.
„Je to naozaj veľmi pekný kompliment. Poviem študentom, aby si pozreli nejaké filmy, v ktorých účinkuje. Celkom by ma zaujímalo, koľkí ju poznajú,“ zamýšľa sa.
Pri množstve práce Juraj Hrčka zistil, že má sklon k vorkoholizmu. Možno aj to je dôvod, prečo je už dlhý čas nezadaný. „Je dobré, že práca ma baví. Verím, že ma bude baviť aj partnerstvo a otcovstvo. Potom určite spomalím aj tempo. Ale ako vidím u kolegov, keď sa im narodí dieťa, pracujú ešte viac, pretože nároky stále rastú,“ hovorí. Žartom sme mu v našom časopise ponúkli vyhlásiť konkurz na frajerku. „Ďakujem, nesledujem takéto súťaže ani v televízii,“ rozosmiali sme ho.
