Ľudovít Štúr bol intelektuál telom aj dušou. Aj pri ženách viac než krásu či sexuálnu príťažlivosť oceňoval vzdelanie a spoločenský rozhľad. Sám však o svoj vzhľad dbal na dobu, v ktorej žil, priam nadštandardne. Kvalitné oblečenie, parfumy či voskovanie vlasov a brady, to všetko patrilo k jeho denným rituálom. Podľa historických faktov ženám motal hlavu básňami, no ďalej sa už nedostal...

Viac si užíval, keď emancipované, vzdelané a bohaté dámy zvádzali jeho. Vyhľadával skôr pánsku spoločnosť pronárodne orientovaných ľudí, s ktorými zasvätil svoj krátky život Slovákom. Vďaka tomu sa ocitol v top 10 ankety Najväčší Slovák, ktorá prebieha na obrazovkách RTVS. Počas svojho života sa však Ľudovít Štúr netajil odporom k manželstvu a podľa niektorých zdrojov ani pohŕdaním ženami. Pre svoj odpor k partnerskému zväzku sa však Ľudovít Štúr dokázal hnevať aj s najbližšími priateľmi. Slobodnou dokonca ostala i jeho sestra Karolína, z ktorej si spravil gazdinú.

Chodil za Adeliným bratom

Z románu Ľuda Zúbka Jar Adely Ostrolúckej je zrejmé, že najväčšou a osudovou láskou Ľudovíta Štúra bola táto čiernovláska. Skutočnosť však nie je taká romantická, ako hovorí legenda. Adela ako jediná dokázala s intelektuálom Štúrom komunikovať na úrovni, na akú nebol dovtedy zvyknutý. „Bol medzi nimi deväťročný rozdiel a prvýkrát sa stretli, keď bola Adelka ešte dieťa,“dozvedeli sme sa od jej potomkov, rodiny Kúdelkovcov z Prievidze. Ľudovít sa podľa nich v tridsiatych rokoch 19. storočia priatelil s Adeliným starším bratom Gejzom, kamarátom zo školy. Toho v Bratislave navštevoval v dome jeho rodičov, ktorí patrili k vysokej a zámožnej šľachte. Otec Gejzu a Adely bol navyše vplyvný cirkevný inšpektor a kráľovský sudca, ktorý Štúrove proslovenské aktivity veľmi podporoval.  Ľudovít Štúr sa s Adelou výraznejšie spriatelil o čosi neskôr. On mal tridsaťjeden, ona o deväť rokov menej. „Ľudovítov mladší brat Samko bol kaplán na evanjelickej fare v Zemianskom Podhradí, kde dodnes stojí kaštieľ, ktorý vtedy patril Adelinmu strýkovi Gustávovi. Všade sa píše, že kaštieľ vlastnili Adelini rodičia, ale nebolo to tak. Je však pravda, že tam často trávila svoj čas,“ vyvracia mýty pani Kúdelková.

Raritná fotografia z roku 1849: Takto naozaj Ľudovít Štúr, v hornom rade tretí sprava, vyzeral.
Raritná fotografia z roku 1849: Takto naozaj Ľudovít Štúr, v hornom rade tretí sprava, vyzeral.
Zdroj: Archív

Chcela ho izolovať od nevzdelancov

V tamojších krásnych záhradách a parkoch sa zrodil aj vzťah mladých ľudí. Z pokolenia na pokolenie sa v ich rodine traduje, ako si krásna Adela omotala Štúra okolo prsta. Obdivoval ju ako žiadnu inú, no ozajstná láska medzi nimi nikdy nevznikla. Na Adele mu imponovala najmä jej vzdelanosť, emancipácia a sebavedomie, s akým sa s ním bavila. Štúrova biografia dokonca približuje jedno z ich prvých stretnutí, ktoré veľa napovedá. „Vedela byť prchká až zlostná pri Váhu,“ zapísal si Štúr do svojho denníka. Stretnutie s Adelou opísal ako nádherný večer, no štvalo ho, že v spoločnosti, v ktorej sa zabávali, muzikanti hrali najmä maďarské pesničky a pila sa pálenka. „Vtedy vyprskla, čo vraj stále hudiem to svoje - Ľud, ľud. Kto je to ľud? Veď sú to nevzdelanci, ktorí čakajú len na to, aby sa najedli a napili. Prečo sa vraj s nimi stotožňujem, keď medzi nich nepatrím? Nevzdelancov však treba vzdelávať, aby sa nehanbili za svoj pôvod. Aj keby som si mal odniesť dôsledky osobné aj spoločenské,“ vysvetľoval jej.

Biblia s podpisom

Štúr na jednej strane obdivoval, že Adela Ostrolúcka ovláda päť jazykov, na druhej strane ho štvalo, že po slovensky hovorila len letmo, navyše so silným maďarským prízvukom. Obaja milovali literatúru, no zatiaľ čo on uprednostňoval slovanských autorov, ona svetových. „Hovorila mi o Byronovi, Goethem, nadchýnalo ju jeho Utrpenie mladého Werthera. Musel som oceniť, že čítala také náročné texty, no sľúbil som jej podarovať aj knihy slovanských autorov. Nepime zo špinavých kaluží, keď máme doma čisté pramene. Adela ma takmer vysmiala. Prchká bola a nenaučená, že sa s ňou niekto zhovára takým tónom. Odvrkla, či sú slovanskí autori dobrí len preto, že sú slovanskí? Ale mal som z toho rozhovoru veľmi dobrý pocit. Stretol som výnimočnú ženu, akú som dosiaľ nepoznal,“ zaznamenal si do denníka očarený.

Štúr venoval Adele niekoľko slovenských kníh v nádeji, že si ich prečíta, lebo v jej knižnici sa dovtedy žiadna nenašla. Ostrolúckych zbierka obsahovala vraj až tisíc kníh, Kúdelkovci majú dodnes doma jednu z nich. „Je to Biblia, ale nie slovenská. Dedí sa u nás z pokolenia na pokolenie. Vzácna je najmä pre vlastnoručný podpis Ľudovíta Štúra a srdiečka, ktoré do nej nakreslil,“ ukazujú nám vzácny exemplár, ktorý pre bezpečnosť uschovávajú v trezore mimo domu.

Poslanec uhorského snemu: K funkcii mu pomohol otec Adely Ostrolúckej.
Poslanec uhorského snemu: K funkcii mu pomohol otec Adely Ostrolúckej.
Zdroj: Archív

Okúzlená Štúrovými rečami čakala Bohuslava po návrate domov na list od neho, ten však neprichádzal. Tak mu teda napísala sama a pribalila aj knihu. Odpovede sa dočkala až o mesiac. „Váš list plný onoho něžného a šlechetného citu, který z jasných Vašich slovanských očí září, přijal jsem a velice se radoval z toho, že jste laskavě na mne zpomenouti ráčila. Jak bych rád zaletěl do Prahy! Rád ovšem, ale já zde přivázán, práce by zde stály a jest jich síla veliká. Jak bych rád okřáti zpěvem Vaším, pěvkyně libozvuká, nímž jste jednou oživila ve mne tisíce citů,“ napísal jej a už sa jej nikdy neozval. A potom prišla Adela Ostrolúcka - čo sa týka citov a lásky, s Ľudovítom spájaná mylne. Ako je známe, Štúr sa na onen svet pobral tri roky po nej 12. januára 1856. Stalo sa tak po nehode na poľovačke pri preskakovaní priekopy v Šenkviciach, keď mu vystrelila puška do nohy a prestrelila stehennú kosť. Vďaka tomu, že nedokázal alebo odmietal prejaviť lásku ženám, mal dosť času kodifikovať spisovnú slovenčinu, viesť Slovenské povstanie v rokoch 1848 - 1849 a bojovať proti národnému útlaku.

Ako vyše stopäťdesiatročná kniha so srdiečkami od Ľudovíta Štúra vyzerá, si môžete pozrieť v aktuálnom vydaní týždenníka PLUS 7 DNÍ.