Jeden sa vydania životného diela nedožil, ďalší stále bojuje. Mnohoroční priatelia a majstri svojho odboru, výtvarník Miroslav Cipár (†86) a spisovateľ Ľubomír Feldek (85), vytvorili nový šlabikár pre prvákov základných škôl už pred ôsmimi rokmi. Na objednávku ešte niekdajšieho podpredsedu vlády a ministra školstva Dušana Čaploviča. „Mal predstavu o krásnom renesančnom šlabikári, ktorý by reflektoval na naše kultúrne a národné tradície. Veľmi sme sa na tú prácu s Mirom tešili, veď pre deti je to prvý vstup do písaného sveta,“ zaspomínal si Ľubomír Feldek pre PLUS 7 DNÍ.

Či sa niekedy šlabikár dostane do rúk slovenských prvákov, je zatiaľ otázne. Jeho vydanie sprevádza neuveriteľná tortúra. „Mal podporu všetkých ministrov školstva, lenže schvaľovanie sa neodohráva na hornom poschodí, ale niekde, kde nedovidím ani ja, ani ministri,“ hnevá sa slávny básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ. Jedným z dôvodov, prečo sa zo šlabikára ešte prváčikovia neučia čítať, je posudok pedagógov. Učiteľom, ktorí naň napísali recenziu, sa javil nemoderný. „Vraj nereflektuje na súčasnosť a nový pohľad na rodinu. Otca to pobúrilo,“ povedala nám umelcova dcéra Anna Lara Feldeková, ktorá učebnicu čítania redigovala.

Šlabikár ako biblia

Akademický maliar Miroslav Cipár neprežil pandémiu, skonal vlani na jeseň na následky kovidu v nemocnici. Ľubomír Feldek s dcérou Annou Larou a so synom Martinom, ktorí na šlabikári pracovali spolu s rešpektovanou dvojicou, teraz postupne zisťujú, prečo sa dielo nedostalo do škôl. Nestačilo, že šlabikár sa páčil ministrom školstva, ktorí boli za ostatných osem rokov pri moci. Musel získať pozitívnu recenziu od odborníkov, priamo z radov učiteľov. „Veľký problém a chyba je, že ako tradičnú rodinu tu predstavujeme otca, matku a dieťa. To vraj ubližuje deťom z nekompletných rodín. V dvadsiatom prvom storočí je už vraj nový pohľad na rodinu,“ krúti nechápavo hlavou Feldek, ktorý s manželkou Oľgou žije šesťdesiat rokov v harmonickom manželstve.

Ďalším dôvodom, prečo vydanie vraj viazlo, bola nedostatočná interaktivita. „Dnes je taká zvláštna doba. Miroslav Cipár zastával názor, že tak ako Biblia je prvá kniha náboženstva, tak šlabikár je prvá kniha, v ktorej sa deti zoznamujú s písmenkami a čítajú ju. A z toho dôvodu musí mať tvrdé dosky a nesmie sa doň čmárať. To bola vyslovene Cipárova požiadavka. Sú to krásne zásady výtvarníka, ktoré sú v rozpore s predstavou o učebnici dnes.“

Východniarka ich odmietla

Feldeka podľa jeho dcéry kritika pobúrila a ona sama sa potom pasovala len s požiadavkou na interaktívnosť. „Rozhodli sme sa, že im nedáme nič prepracovávať a nijako do diela nebudeme zasahovať. Vyriešili sme to tak, že spolu so šlabikárom vznikne pracovný zošit, kde si deti budú môcť písať,“ vysvetlila. V týchto dňoch by mala recenzentka vybraná ministerstvom školstva odovzdať na šlabikár nový posudok. Anna Lara je napriek tomu, že do diela nepribudli poznámky o netradičnej rodine, optimistická. „Myslím si, že teraz sme už konečne v cieľovej rovinke,“ hovorí.

Získať odporúčací posudok je vraj mimoriadne komplikované. „Na samom začiatku sme sa o to pokúsili ešte v čase, keď si recenzentov vyberal sám vydavateľ zo zoznamu, ktorý bol na stránkach ministerstva. Hneď prvá oslovená recenzentka, vysokoškolská učiteľka slovenčiny z východného Slovenska, nás vtedy odmietla s tým, že na taký šlabikár ani recenziu písať nebude. Vyjadrila sa, že si oboch autorov veľmi váži, no šlabikár nie je podľa pravidiel modernej didaktiky a nemohla by ho preto v nijakom prípade odporúčať,“ dostali rýchlu reakciu.

Napriek erudovanosti autorov kritika Annu Laru zneistila. „Otec s Cipárom vytvorili mnoho diel pre deti a na šlabikári spolupracovali aj so skúsenou elementaristkou, pani učiteľkou Zapletalovou. Otec je navyše vyštudovaný slovenčinár. Neskôr sme zistili, že pohnútky prvej recenzentky boli čisto ekonomické. Sama bola spriaznená s vydavateľom iného šlabikára,“ skonštatovala trpko.

Šlabikárom sa rozlúči

Správy o tom, že posledné dielo najlepších kamarátov má konečne reálne pozitívne vyhliadky na vydanie, Ľuba Feldeka tešia aj zarmucujú. „Je mi veľmi ľúto, že Cipár sa toho už nedožil. Azda sa ho dočkám aspoň ja. Energia, najmä duševná, ma, chvalabohu, ešte neopúšťa. Ale, samozrejme, uvedomujem si svoje limity. Práca ma drží, aj keď hovorievam, že som už na konci. To sa oklamať nedá. Mám pred sebou už len minulosť. Krásnu minulosť, ale na chvíľu som ešte v prítomnosti. Aj to mi stačí.“

FOTO V GALÉRII

Od budúcnosti, najmä divadelnej, si vraj už dramatik veľa  sľubovať nemôže. „Tam sa všetko plánuje aj dva roky dopredu. Neviem, ako to so šlabikárom dopadne, ale dal by sa zinscenovať aj na javisku. A ja to urobím! Nechám to ako svoj posmrtný odkaz. Keď sa nedostane do škôl, nech je aspoň na javisku. Všetko to však nechávam na Pána Boha,“ ukončil naše rozprávanie Ľubomír Feldek, ktorý len pred pár dňami v Slovenskom národnom divadle premiéroval pôsobivú hru pre deti s názvom Nebojsa.