Tip na článok
Zjavili sa aj odišli spoločne: Spolužiaci Stano Dančiak, vľavo, a Marián Labuda na seba a svoj talent upriamili pozornosť v absolventskom divadelnom predstavení Striptíz a veselica. Ako spomínajú pamätníci, stalo sa kultovým. „Hrali tam s Paľkom Mikulíkom. Mladí ľudia na nich chodili ako na koncert slávnej kapely.“ Obe herecké osobnosti nakoniec skonali v tom istom roku.

Stano Dančiak (†75) ležal pred smrťou v katastrofálnych podmienkach slovenskej nemocnice

Legendárneho herca museli ratovať najbližší.

Galéria k článku (19 fotografií )
Stano Dančiak zomrel vo veku 75 rokov.
V dobrom aj v zlom: Manželka Darina pomáhala hercovi do jeho posledných dní.
Nezameniteľný hlas: Stano Dančiak nahovoril aj rozprávkový seriál o zbojníkovi Jurošíkovi.

Ani fakt, že Stano Dančiak patril k najvyššej elite slovenského divadelníctva, ho neochránil pred neľudskými podmienkami nášho zdravotníctva. „So zápalom pľúc ležal v prievane,“dozvedeli sme sa o jeho posledných chvíľach. Nakoniec však obľúbeného herca previezli na áro, kde naposledy vydýchol. Do konca svojich dní sa napriek nepriazni osudu snažil myslieť pozitívne. Škrelo ho jediné. Kolegovia sa na neho vykašľali. „Bolí ma, že nado mnou mávli rukou a berú ma už ako odpísaného. Iba Ferko Kovár sa občas, ak mu to čas dovolí, u nás zastaví,“ povedal nám pán Dančiak, keď sme s ním naposledy telefonovali.

Nebol privilegovaný

V Stanovi Dančiakovi stratilo Slovensko výnimočnú osobnosť, napriek tomu k svojmu menu rád pridával dôvetok obyčajný človek. Nadštandardnú celebritnú starostlivosť nevyžadoval ani počas hospitalizácie v nemocnici. No žalostné podmienky, s ktorými sa počas svojich posledných dní stretol, sú na zaplakanie. Hospitalizovali ho v bratislavskej nemocnici známej ako časostroj, ktorým sa prenesiete aj o sto rokov späť. Zvonka a na mnohých miestach v interiéri opadáva omietka, mnohé staré okná sa nedajú poriadne zavrieť. „Pán Dančiak bol na internom, kde sú katastrofálne podmienky. So zápalom pľúc ležal v prievane, okno otvorené. Dokonca mu tam podali také jedlo, že sa začal dusiť,“dozvedeli sme sa šokujúcu správu z rodinného prostredia. Dcéra Zuzana preto robila všetko pre to, aby mu na sklonku života vybavila miesto v inej nemocnici. „Podarilo sa ho premiestniť aspoň na áro. Tam sa mal naozaj dobre. Začal sám dýchať, aj sa usmial, aj niečo zjedol. Všetci sme boli takí spokojní. No a potom v sobotu večer prišlo to smutné finále,“ dodáva náš zdroj.

Záchrana: Stana Dančiaka ratovala jeho dcéra Zuzana, zo zlých podmienok ho chcela previezť inam.
Záchrana: Stana Dančiaka ratovala jeho dcéra Zuzana, zo zlých podmienok ho chcela previezť inam.
Archív

Naplánoval si to inak

Starobu túžil herec prežiť v kruhu najbližších. V rodinnom dome, o ktorom pred nami rozprával už v deväťdesiatych rokoch. Osud však karty zamiešal inak. Vilu v Marianke síce postavil, no po tom, čo vážne ochorel, sa do nej nenasťahoval. „Museli sme ju predať. Dom je poschodový a ja už neprejdem ani po našom byte,“ vysvetlil nám a v myšlienkach sa vrátil do sedemdesiatych rokov, keď vedľa neho býval vzácny sused, vtedy už staručký básnik Ján Kos­tra. V starom byte v centre Bratislavy žil Dančiak len so svojou manželkou, no jeho tri dospelé deti ho často navštevovali a boli mu oporou. Keď sme sa ho pýtali, ako sa má, nikdy sa nesťažoval. „Striedavo oblačno, miestami zamračené. Najvyššie denné teploty 36 až 38 stupňov. Slabý vietor južných smerov,“vtipkoval, aby odpútal pozornosť od svojich vážnych diagnóz.

Zdravotné trápenie pána Dančiaka odštartovala cukrovka. Pre vysoké hodnoty cukru si pichal štyrikrát denne inzulín. Postupne začal strácať zrak. Absolvoval osem operácií, no pre cukrovku a vrodenú chybu sietnice napokon oslepol úplne a v roku 2012 ho choroba pripútala na invalidný vozík. Aby toho nebolo málo, po čase zápasil s mozgovou príhodou, ktorá mu porušila rečové centrum. „Žijem, ako viem, nikomu som neublížil a depresie si nepripúšťam. Pomáha mi viera v Boha. Veľmi by som si prial znova vidieť,“ vyslovil pred nami zbožné prianie a, aby situáciu odľahčil, vzápätí nám prezradil dôvod. „Mám veľmi krásnu cvičiteľku Moniku, no ešte som ju nevidel,“prehodil pobavene pre náš časopis ešte v roku 2009, keď robil v posilňovni všetko pre to, aby mu neochabovalo svalstvo.

Tu chcel dožiť: Vysnívaný dom, ktorý tak dlho staval, musel nakoniec predať.
Tu chcel dožiť: Vysnívaný dom, ktorý tak dlho staval, musel nakoniec predať.
Archív

Splnili mu sen

Kondičku sa umelec snažil udržiavať aj prechádzkami. „Najčastejšie chodíme do Sadu Janka Kráľa, kde stretám veľa dobrých ľudí, ktorí ma zastavujú a hovoria mi pekné, povzbudivé slová. Navyše je tam veľa lavičiek, takže si tam môžem kedykoľvek oddýchnuť. V zime sedíme doma. Stále myslím na to, že mám šťastie v dobrej rodine. Nechcel by som skončiť opustený ako kedysi Paľko Mikulík. To bol môj najlepší priateľ a spolužiak. Aj on bol pripútaný na vozíček. Keď som ešte mohol, zašiel som za ním na kus reči, čo bolo pre neho dôležité, lebo aj on strácal pojem o čase a slovnú zásobu. Ale aj ten mi už zomrel. Takže sedím doma, počúvam rozhlas, hudbu a čakám, kto zavolá a povie mi, že má pre mňa nejakú rolu. Veľmi by som chcel hrať. To je môj najväčší sen.“

Vyslovil ho nahlas, no veľmi neveril, že vozičkárovi sa ujde v divadle nejaká postava. No stalo sa. Rovnako ako kamarát Pavol Mikulík aj Stano Dančiak si na javisku Slovenského národného divadla zahral v predstavení Aj kone sa strieľajú. Rola bola pre neho obrovskou psychickou vzpruhou a zároveň selekciou ozajstných priateľov od tých ostatných. „Priatelím sa s každým, s kým tu hrávam, no sú aj takí, pri ktorých som sa zapovedal, že už s nimi nikdy na javisko nevstúpim. Verte mi, je veľmi veľa charakterov, ktoré sa zmenili odvtedy, čo nevidím. Samozrejme, neprajem im, aby sa im prihodila taká tragédia ako mne, no bol by som zvedavý, čo by spravili a ako by sa cítili na mojom mieste,“ uvažoval roztrpčene.

Nevzdával sa: Nevidomý herec chodil pravidelne do posilňovne, aby mu neochabli svaly.
Nevzdával sa: Nevidomý herec chodil pravidelne do posilňovne, aby mu neochabli svaly.
Norbert Grosz

Šťastie pre kolegov

Náladu mu nakrátko dvihla aspoň oslava jeho sedemdesiatych narodenín, ktoré mu kolegovia v divadle po jednom z predstavení pripravili. „Keď má herec postavu, má všetko,“ vyjadril sa vtedajší riaditeľ divadla SND Marián Chudovský, prečo dali chorému príležitosť opäť žiariť na javisku. „Je to to najlepšie, čo mohol Stanko dostať. Je dôležité, aby sa človek cítil potrebný pre spoločnosť. Človek žije, kým pracuje,“vyjadrila sa s úctou aj Zdena Studenková. Martin Huba fakt, že sa Dančiak vrátil na javisko, považoval za veľké šťastie pre všetkých kolegov. „Ja by som nám zaželal, aby medzi nás chodil ešte dlho.“ Starého pána na vozíčku obdivovala aj mladá Petra Vajdová. „Želám mu, aby mu bolo medzi nami dobre, aby mal na divadlo dobré spomienky a aby sme s ním ešte veľa hrávali,“vyznala sa.

Inscenáciu neskôr divadlo stiahlo z repertoára a ako legendárny herec odišiel do ústrania, tak sa rozplynuli aj plamenné priateľské vyznania na jeho adresu. V záplave iných povinností a vlastných problémov sa kolegovia nie veľmi zaujímali, ako sa pán Dančiak má. „Stanko by sa iste potešil nejakej návšteve, ale chodil k nám len Ferko Kovár,“ povedala nám manželka zosnulého herca Darina.

Nestihol to

Keď sme Františka Kovára oslovili, snažil sa slová pani Dančiakovej zmierňovať. „Myslím, že ho bolo pozrieť viac kolegov a nebol som úplne posledný. Tesne pred tým, ako som išiel teraz na dovolenku, telefonoval som Darinke. Už vtedy nebolo dobre. Tak som si povedal, že s návštevou počkám, keď sa vrátim. Už som to nestihol.“ Priateľa a kolegu herec videl naposledy asi pred rokom. „Navštívil som ho v nemocnici a potom som bol aj u nich doma. Ale, prosím vás, toto netreba nejakým spôsobom heroizovať. Veď my sme boli kolegovia. Píšte o ňom ako o veľkom, nadčasovom umelcovi. Bol to skvelý herec a úžasný človek. Také danosti má málokto,“pripomenul s úctou.

Na sklonku života už Stanovi Dančiakovi, ktorého diváci milovali najmä ako komika, vyčarovali úsmev na tvári len stretnutia s jeho najbližšou rodinou. Dcéra Zuzana, synovia Martin a Stano, no najmä jeho jediný vnuk Šimon boli pre neho spolu s manželkou Darinou doslova všetkým.

VIDEO Plus 7 Dní