Tip na článok
S legendou gymnastiky sa lúči celé Česko.

Odišla dáma: Čáslavská chodila v Česku upratovať pod cudzím menom, teraz sa s ňou lúčila celá krajina

Mala to byť len kontrolná prehliadka, no Věra Čáslavská, najslávnejšia olympionička československej éry, už v posledný augustový utorok v nemocnici zostala.

Večer, krátko pred desiatou vo veku 74 rokov zákernej rakovine pankreasu, na ktorú sa liečila, podľahla. Štátny pohreb rodina odmietla. Namiesto toho sa s ňou Česko lúčilo v Národnom divadle.

Věra Čáslavská nemala v živote veľa šťastia. Pre svoju rebéliu sa však stala miláčikom publika. Foto: Archív

V pražskom obchodnom centre aj na Václaváku vzniklo pietne miesto. V Černošiciach, kde najlepšia športovkyňa sveta roku 1968 bývala, pribudla kondolenčná kniha. V tamojšom kostole Nanebovzatia Panny Márie za ňu v nedeľu odslúžili aj omšu. To všetko na počesť ženy, ktorá svedomie a česť nikdy nezapredala.

Mexický protest

Výnimočná športovkyňa mala výnimočný život. Na olympiáde v Tokiu 1964 získala tri zlaté (viacboj, preskok, kladina) a stala sa pre Japoncov symbolom Hier. Na nasledujúcich hrách v Mexico City dokonca štyri (viacboj, bradlá, prostné, preskok).

V prostných sa o zlato musela deliť. Rovnaký počet bodov ako Věra získala aj Ruska Larisa Petrikovová. Obe stáli na stupňoch víťazov spolu. Keď hrali sovietsku hymnu, Čáslavská sa od vlajky odvrátila a počúvala ju so sklonenou hlavou. Nie pre výrok rozhodcov, ale ako protest voči okupácii Československa.

„Niekoľko ráz som to gesto zopakovala a dúfala, že si to ľudia pri televíznych obrazovkách všimnú. Tešilo ma, že sa tak stalo. Písali o tom aj naši novinári," vyhlásila večná rebelka ešte v Mexico City.

Do Mexika za uhlie

V hlavnom meste Mexika, v najväčšom kostole celej Latinskej Ameriky, sa ešte pred návratom vydala za bežca Josefa Odložila. V tamojšej metropolitnej katedrále to vraj bola taká rozprávková svadba, že novomanželia museli pred 100-tisícovým davom uniknúť kryptou.

Doma ju však čakalo peklo. Za podpis pod manifestom Dvetisíc slov, ktorý v tom čase 26-ročná gymnastka odmietala stiahnuť. To ešte netušila, že ju komunisti za to vylúčia z radov ČSTV a neskôr aj z materského športového oddielu RH Strašnice. Životopisnú knihu, ktorú sama napísala a ktorá vyšla v roku 1972, jej scenzurovali tak, že ju to celý život mrzelo.

Věru Čáslavskú napokon skolila zákerná choroba, s ktorou roky bojovala. Foto:Profimedia.sk

Boli to časy, keď sa bála aj zatknutia a schovávala na chalupe. Časy, keď chodila upratovať pod cudzím menom. Časy, keď si päť rokov nevedela nájsť poriadnu prácu. Znovu do Mexika v roku 1979 ju však napriek všetkému pustili. Vymenili ju za uhlie. „To nie je vtip,“ citoval ju svojho času týždenník Reflex. „Sovietsky zväz sa dohodol s Mexikom, ktoré uhlie následne dodávalo na socialistickú Kubu. Mexičania však za to žiadali, aby Sovieti poslali do krajiny zahraničných expertov. Mňa chceli ako trénerku. Vtedajší prezident Husák príkaz z Moskvy, tak ako zvyčajne, splnil. Do Mexika odišla celá naša rodina," spomínala Čáslavská.

Syn do basy, mama do blázinca

Život s despotickým manželom, akým sa Josef Odložil ukázal byť, bol však čoraz ťažší. Najmä pri dvoch deťoch. Aj preto v roku 1987 nasledoval rozvod. Josef Odložil, neskôr veliteľ mierových zborov OSN v Iraku, nemohol tušiť, že ho čaká už len šesť rokov života. Zo sveta ho ako 55-ročného zniesol jediný úder päste od vlastného syna Martina.

Keď na diskotéke U Cymburu opitý otec vyvádzal a Martin sa za neho hanbil. Dal mu zahrať hit od skinheadskej skupiny Orlík Zelené mozky, dobovú skladbu zosmiešňujúcu vojakov. No otec na parkete zostával a ďalej sa kýval v rytme. Vytočený Martin vybehol od zlosti von a poškriabal mu kúskom štrku lak na aute.

Keď sa vrátil do miestnosti, otec už strkal do ľudí. Jeden z mladších tanečníkov mu jednu vrazil, na čo sa Odložil snažil reagovať rovnako. V skrumáži potom Martin trafil otca sám a ukázalo sa, že to bola osudná rana. Otec sa zložil k zemi.

Foto: Archív

Pri páde si poranil lebku tak nešťastne, že o mesiac neskôr na následky zranenia umrel. Život pozostalých sa razom zmenil. Martin sám seba nechtiac poslal za mreže, mamu Věru, ktorá v tom čase už po páde režimu šéfovala Českému olympijskému výboru a robila aj poradkyňu Václava Havla, na dlhé roky do blázinca.

„Boli chvíle, keď som tu už ani nechcela byť,“ priznala neskôr Věra myšlienky na samovraždu. Amnestia prezidenta Havla Čáslavskej syna v januári 1997 omilostila. O tragédii prehovoril až v máji 2011. „Nezničil som život len sebe, ale aj trom súrodencom, matke, otcovej manželke, príbuzným a priateľom," prezradil Odložil mladší. Utiahol sa na Jeseníky, kde robil lesníka.

„Nechcel som ho zabiť, ani zraniť,“ dodal.

Básne nad náradiami

Čáslavská sa po jedenástich extrémne ťažkých rokoch v starostlivosti psychiatrov dokázala vrátiť späť do normálneho života. „Môj život nebol mimoriadny. Len ťažký a náročný. S rodinnou tragédiou, ktorá ma dostala do kolien,“ priznala. Pred štyrmi rokmi sa dočkala novej, oveľa kompletnejšej knihy.

S podobným názvom - Život na Olympe. Autorom bol spisovateľ Pavel Kosatík. Nie je to obyčajná kniha, lež životný príbeh druhej najpopulárnejšej ženy sveta v roku 1968. Hneď po po Jacqueline Kennedyovej.

Ženy, ktorá vraj na náradiach necvičila, ale skladala na nich pohybové básne. V júni 2012 prišla pani Věra knihu propagovať aj na Slovensko. Skromne a trpezlivo odpovedala na všetky otázky. To, čo za ten čas bývalá kráľovná svetovej gymnastiky prežila, by mnohých položilo.

Čáslavská však bojovala. Zlomila ju napokon až zákerná choroba. Ani chemoterapia, náročná osemhodinová májová operácia či transfúzie už jej odchod na onen svet nadlho neodvrátili.

VIDEO Plus 7 Dní