Ešte pred skonom avizoval Karel Gott (†80) autobiografickú knihu, ktorú písal s vedomím, že zomiera. Unikátnu publikáciu s 1 800 fotografiami vytlačila jeho agentúra na čele s vdovou Ivanou (45) v Banskej Bystrici a do predaja sa pod veľavravným názvom Má cesta za štěstím dostáva v týchto dňoch. Publikáciu predstavujú ako maestrovu jedinú autorizovanú, pamätníci však vedia, že to nie je celkom pravda.
Karel už po návrate zo slávneho angažmán v Las Vegas, ku ktorému sa po celý život vracal, napísal knihu Říkám to písní. Vyšla v roku 1968 a je podrobnou sondou do jeho detstva a mladosti. Spomína sponku vo vlasoch, ktorú nosil, aj pochvaly mamy za vyčistené zuby či vysvedčenie. Odhaľuje slzy, ktoré ronil, keď cestoval vlakom na internát do Chebu, kde sa na žiadosť otca učil za elektrikára. Spoveď Gott uzatvára úspechom v Amerike, kde mal rovnakú štartovú čiaru ako Tom Jones či Cher. „Praha je len jedna a maminka je tiež len jedna,“ vyhlásil už vtedy, prečo sa vrátil domov.
Upätý na mamu
Prvú knihu vydal Karel Gott na popud stoviek listov, na ktoré nemal silu ani dostatok času odpovedať. „Preto som požiadal priateľa Jiřího Štaidla, aby mi pomohol. Presedeli sme mnoho hodín a dolovali v mojej pamäti veci dávno zapadnuté. Výsledkom je táto kniha, ktorú nepovažujte za životopis, cestopis, ani za vyznanie. Na to všetko mám ešte času dosť,“ napísal v nej. Napriek mladému veku a raketovému úspechu ostal nohami na zemi a stránky knihy zaplnil slovami plnými pokory, vďačnosti a úcty k rodičom, spolupracovníkom aj fanúšikom.
Už vtedy vedel vety šikovne vypointovať. „K otcovi som vzhliadal tak trochu aj s údivom, pretože ma vodil na futbal, kde z plného hrdla kričal na pánov, ktorí pobehovali po zelenom trávniku. Dodnes som nepochopil, z akého dôvodu na nich toľko otcov pred svojimi vydesenými synmi kričí, keď ich nikto neberie vážne. Športové zápolenia vo mne nikdy nevzbudzovali žiadne city. Rovnako ako knihy, ktoré mi otec kupoval. Edison v piatich lekciách ostal na mojom nočnom stolíku nepovšimnutý. Viac som tiahol k mame, ktorá mi potichu spievala piesne R. A. Dvorského a rozprávala, ako bolo na jeho koncerte, aké mal fúzy a smoking,“ spomínal v čase, keď už zbieral prvých Zlatých slávikov.
Do akej miery je Karel otvorený vo svojej poslednej knihe? Podľa prvých ukážok, ktoré prenikli na verejnosť, si pri písaní nedával pred ústa servítku. Verejne napríklad označil exmanžela speváčky Yvetty Simonovej za človeka, ktorý na neho donášal Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Jazykovo dobre vybavený František Spurný s ním spolupracoval tri roky a bol mu nablízku aj počas slávneho angažmán v Las Vegas. O jeho udavačstve sa maestro dozvedel z dokumentov ŠtB až krátko pred smrťou.
V knihe Karel Gott v zrkadle doby z roku 1999 hovorí o Spurnom ešte v superlatívoch. „Vďačím mu za mnohé. Na obdobie pod jeho vedením spomínam najradšej,“ komentoval vzácny záber, kde obaja pózujú v spoločnosti manželky Louisa Armstronga.
Žoviálne do istej miery
Extrovertný Karel v minulosti nemal problém fotiť sa s nahými ženami, uťahovať si sám zo seba či komentovať politickú situáciu. Len v niektorých chvíľach túžil stiahnuť sa do úzadia. Neraz sme ho takého zažili aj my. „Zasekol“ sa v momentoch, keď mal pocit, že by nejaká informácia mohla uškodiť jeho starostlivo budovanému imidžu posla dobrých správ. V roku 1999 sa mu nepáčilo, keď sme chceli zverejniť zábery zo žiarlivého vyčíňania jeho niekdajšej takmer snúbenice Mariky Sörösovej. V roku 2013 zas veľmi bojoval za to, aby z rozhovoru, ktorý sme s ním robili, vypadlo jeho nelichotivé vyjadrenie na adresu manžela Heleny Vondráčkovej Martina Michala. „Nech si nás ľudia pamätajú ako spevákov, ktorí sa na seba usmievali v krásnych televíznych programoch. Nikdy som konflikty nevyvolával ani nevyhľadával,“ povedal nám spokojný Karel.
Dnes sa epizódy s Michalom a najmä Sörösovou javia len ako búrka v pohári. Počet mileniek sám odhadoval asi na štyristo a s nevinným úsmevom vždy zdôrazňoval, že sú jeho inšpiráciou. V momente, keď dotyčná dáma nadhodila tému svadby alebo dieťaťa, vzťahu bol koniec. Veľa sa zmenilo v roku 1997, keď do jeho domu vstúpila temperamentná Marika so slovensko-maďarskou krvou. Je veľmi pravdepodobné, že keby dokázala krotiť svoje vášne a Gottovi dopriala slobodu, mohla sa stať jeho manželkou. Zlatému slávikovi veľmi imponovala fyzickou krásou, kuchárskymi zručnosťami a sexuálnym apetítom. V dokonalosti jej prekážala azda len jedna jediná vlastnosť - žiarlivosť. Marika žiarlila nezdravo na všetky ženy bez rozdielu. V roku 1999 dokonca nepríjemne atakovala grafičku vtedajšej Gottovej agentúry, Slovenku Zuzanu Drotárovú, ktorá so spevákom pracovala na fotografickej knihe.
Sörösová mala pocit, že maestro s Drotárovou komunikuje až príliš často. A dala jej to vyžrať. „S Marikou sme si, jednoducho povedané, nepadli do oka, ale nechcem byť konkrétna a zhadzovať ju. Viete, Karel je v ťažkej pozícii. Je množstvo žien, ktoré ho vidia len ako interpreta s tučným kontom a zabúdajú, že je to aj človek s normálnymi náladami a vlastnosťami. Bohužiaľ, v jeho okolí sa zhlukujú často ľudia, ktorí mu lichotia, aby ho mohli zneužívať. Preto si muž v jeho postavení ťažko nájde priateľku,“ zauvažovala Zuzana v rozhovore pre náš časopis v roku 1999.
Radila zlatokopkám
Rázny koniec s Marikou spravil spevák po jej ďalšom vyčíňaní. Prišlo k nemu po tom, čo ho prichytila v chúlostivej situácii s inou ženou, dnes už dobre známou Tatianou Smutnou. Rozzúrená blondína neverníkovi kopala do kolies auta, pokúšala sa vytrhnúť stierače a odtrhla spätné zrkadlo. Tým si nad sebou vyniesla ortieľ. Karel ju ešte vzal na veľkolepú oslavu svojich šesťdesiatych narodenín, po nej sa s ňou definitívne rozlúčil.
V čase, keď po Marike poľovali všetky médiá, sa s nami stretla na obede s kvalitným vínom. Z ničoho ani neochutnala. „Karla som naozaj milovala,“ tvrdila užialená. „Náš rozchod bol náhoda, láska, sklamanie, neviem. Život po boku slávnej hviezdy nie je jednoduchý. Keď mi Karol venoval len tak pre šťastie hoci aj lacný prívesok so slonom, bola som nadšená. On veľmi dobre vie, že som citlivá, romantická a nežná, no aj tak som mala nedávno chuť jednej slečne rozbiť hubu. Každý večer sa modlím Otčenáš, a predsa som mala chuť škrtnúť zápalkou v novom dome, ktorý mi daroval, postaviť sa na ulicu a pozvať Karla, aby sa so mnou díval na tú šou. Možno by som presvedčila ľudí, že láska nie sú peniaze a život bez lásky je prázdny,“ teatrálne poukázala na svoje najčistejšie úmysly.
Zo vzťahu s Karlom jej ostalo presvedčenie, že len podstatne starší a zabezpečení muži sú to pravé orechové. „S Kájom som prežívala tie najkrajšie chvíle hlavne na spoločných dovolenkách. Tie dni boli ako z rozprávky a vynahradili mi moju častú osamelosť. Ale dievčatám, ktoré aktívne športujú a nevaria, takéto vzťahy neodporúčam,“ znalecky radila.
Uzmierený C dur
Keď sme sa o stretnutí s Marikou bavili o pár dní s Karlom, nebol vôbec nadšený z akéhokoľvek jej vyjadrenia. Predsa len dal bývalej partnerke za rozchod kráľovské bolestné v podobe luxusného BMW a novej vily v pražskej časti Karlík. Či sa pred smrťou o Sörösovej výčinoch rozpísal sám, zistíme v deň jeho nedožitých osemdesiatych dvoch narodenín. Vtedy kniha Má cesta za štěstím vychádza a údajne sa v nej nevyhol ani pomerne intímnym a osobným záležitostiam. „Pripadal by som si ako hlupák, keby som jej záujem ignoroval. Nad ránom som opúšťal jej byt s tým, že si niekedy zavoláme,“ spomínal napríklad na večer, strávený v spoločnosti s Antoniou Zacpalovou (54). Volala mu až s otázkou, kedy sa príde pozrieť na ich dcéru Dominiku. „Vnímal som to trošku ako podraz. Ľahostajnosť. Či z lásky alebo vypočítavosti…“ vyriekol maestro.
Ešte horšie obišla matka jeho druhej dcéry Lucie, Iveta Kolářová (54). „Dal sme si dobré víno, prežili bez rozpakov vášnivý večer a potom som jej zavolal taxík. Jednoducho obojstranné slobodné stretnutie na jeden večer, pričom z mojej strany nenastal dôvod sa znovu stretávať,“ opísal chvíle po koncerte v Kladne, kde sa mu v kultúrnom dome natlačila do šatne. Správa o tom, že otehotnela, ho vykoľajila. „Nemohol som prehryznúť, že som bol zase oklamaný. O to viac, že k Ivete som necítil vôbec nič. Vyrovnával som sa s tým oveľa horšie než v prípade Toničky,“ napísal doslova.
Pozrite si GALÉRIU žien Karla Gotta
Posledné spomienky zlatého slávika sa zmestili na sedemsto strán, ale do akej miery do nich zasahovala vdova Ivana, je otázne. Vieme len, že na knihe pracoval do posledných chvíľ, so starými priateľmi triedil archívne fotografie a osobne si vybral aj svoj portrét na obálku knihy. Keď však v roku 1968 končil svoju prvú knihu, ukončil ju galantne a poeticky: „Na záver má zaznieť akord. Predstavte si teda krásny, jasný a uzmierený C dur.“
