Vtip by mal byť premyslený, - vraví standup komička SIMONA, ktorá v rozhovore prezradila aj niečo zo svojej vtipnej profesie.
Žien komičiek je stále málo. Čím si to vysvetľujete?
Asi tým, že na ženy sa vytvára tlak, aby boli pekné, slušné, aby si našli priateľa, aby boli usporiadanejšie. Snažíme sa byť spoločensky akceptovateľné a možno preto je tu problém, lebo pri humore sa musíte otvorene predstaviť, aj svoje najhoršie a najtemnejšie stránky. Bojíme sa strápniť a otvoriť, s čím muži až taký problém nemajú... Začínala som ako vymyslená postavička, ale ďalší level je ísť s kožou na trh. A vtedy je to terapia pre mňa aj pre publikum, lebo nemôžete byť uveriteľný, ak vymýšľate život niekomu inému, pričom váš život je to najvtipnejšie, čo sa vám stalo.
Majú podľa vás muži radi vtipné ženy?
Každý muž v hĺbke srdca sníva o rovnako duševne nastavenej bytosti, ale, samozrejme, je to individuálne. Vládne taký stereotyp, že muži sa vtipných žien boja, a ja neviem prečo. Či budem taka vtipná, že dostane infarkt… Keď je muž vyrovnaný sám so sebou a má zdravé sebavedomie, tak sa nikdy nebude báť ženy, ktorá ho v čomkoľvek ohrozuje.
Kde čerpáte témy na stand-up?
Zo skutočného života, či už zo svojho, alebo z okolia. Žila som dlho v regióne, takže aj odtiaľ.
A kde ich nacvičujete? V aute, v kúpeľni…
Je super, keď prichádzajú nápady hocikedy, ale potom vám nič nenapadne dva mesiace v kuse… Pre mňa je to robota ako každá iná, a tak sa k tomu musím postaviť. Mnoho komikov tvorí za počítačom. Ja píšem tak, že sa prechádzam po izbe, na stene si predstavujem ľudí a snažím sa vymýšľať materiál. Sú to hodiny práce spájať myšlienky, vtipy do jedného konceptu. Môže sa stať, že prídete pred ľudí a nik sa nezasmeje, tak to môžete celé hodiť do koša a začať odznova, ak to nebude po nejakých piatich vystúpeniach čistý set.
Komičky si často robia žarty zo svojej hmotnosti. Je to aj váš prípad?
Nemyslím, že je to až taká strelná zbraň. To by som potom mala dobrú výhovorku, prečo nemôžem schudnúť. Jasné, že pri komikovi je dobré, ak si vie zo seba uťahovať, ale poznám aj štíhlych komikov, ktorí si zo seba robia žarty. Asi nikdy neschudnem tak, že by som sa výrazne zmenila. Je to moja charakteristická poznávacia črta, lebo nikdy som nebola chudá, a obávam sa, že ani nebudem. Je to v mojej hlave a musím si to uvedomiť, že je to úplne v poriadku.
Žarty si robíte často aj z politiky. Musí byť v každom dobrom vtipe narážka na Matoviča či Fica, aby sa vtip rátal?
Mám rada politickú satiru, ako ju prezentuje Lasica a Satinský, to je môj štýl. Nerada osobne a priamo niekoho osočujem, že poviem - Matovič je idiot. To nie je vtipné, lebo som si s tým nedala žiadnu robotu, aby som ho urazila. Malo by to byť premyslené. V poslednom čase ma však nebaví robiť politickú satiru, lebo politika je sama osebe taká vtipná, že máločo sa dá vybrať.
Stratili ste niekedy zmysel pre humor?
To je esencia, ktorú buď človek má, alebo nemá. Ale, samozrejme, keď boli ťažké chvíle, či už po rozvode, alebo v iných zložitých situáciách, humor má slabšiu silu, ale nemyslím si, že by som ho stratila úplne. Lebo keď ho tam raz máte, tak ho už nikdy nestratíte.
Kto bol alebo je vaším vzorom okrem Lasicu a Satinského?
Pre mňa to bol aj Ander z Košíc, to musím povedať. Potom som sa ako malá predierala cez dvere, keď fungoval Uragán a prvé SOS s Polnišovou a Danglom. A teraz sú to moji kolegovia - Tomáš Hudák, ktorý ma inšpiruje, Michael Szatmary, Jakub Citrón Ťapák, Matej Makovický - to je chalan, ktorý takisto prešiel depresiou a má dokonalé temné texty. A, samozrejme, najobľúbenejší komik môj frajer Teodor.
Mnohí komici používajú vo svojich vtipoch vulgarizmy. Čo vy a nadávky, často ich používate?
Budem úprimná, keď som začínala, používala som veľa vulgarizmov, teraz sa to snažím obmedziť, lebo aj medzi chalanmi je úzus, že čím menej nadávok používaš, tým čistejší je ich humor. Nadávka je len nejaká barlička. Ale na druhej strane, keď tam má miesto, tak tam má byť, je to prirodzené. Sme normálni ľudia a hovoríme to pre normálnych ľudí. Každý si občas zahreší.
Nedávno v humoristickej relácii Pumpa spomínali tvorcovia mŕtveho generála Lučanského. Je podľa vás v poriadku zabávať sa na účet zosnulých?
Nepostrehla som túto časť, takže neviem, ako to poňali, ale musím povedať, že tá relácia a jej humor sa mi veľmi páči. Neviem posúdiť, či to bolo správne, ale moji kolegovia vždy vraveli - a je to taký úzus medzi komikmi -, že žarty sa robia zo všetkého. Aby sme reflektovali pravdu, ktorá nebýva príjemná. Neviem, v akom rozmedzí si robili žarty z citlivej veci, ako je smrť. Každému normálnemu človeku je ľúto, keď niekto zomrie, ale nemyslím si, že to bola priama narážka. Tak sa humor nemôže brať, potom by sme si z ničoho nemohli robiť žarty. Nemali by sme prácu.
Môže byť dobrý herec dobrým standupovým komikom?
Toto neplatí, aspoň z našej skúsenosti. Herci sú zvyknutí hrať a je ťažké, keď idú sami za seba. Všetko je individuálne, ale bolo by odvážne tvrdiť, že každý zvládne jedno aj druhé.
Boli ste ako hosť v relácii RTVS Neskoro večer u Petra Marcina. Pomohlo vám ukázať sa na obraze alebo skôr naopak?
Veľmi mi to pomohlo a pánovi Marcinovi a jeho tímu som vďačná za pozvanie. Prišlo to naozaj v najlepšej chvíli, bolo pre mňa obohacujúce vystupovať aspoň pre pár otestovaných ľudí. Ja som si to veľmi užila. A účinok, ako dobre to prijali sociálne siete, to bolo na tom to druhé najlepšie. Po trištvrte roku som opäť bavila ľudí.
Plánujete nejaké nové spolupráce?
Riešim nejaké projekty v RTVS, ktoré sa nedotýkajú až tak stand-upu a, samozrejme, som otvorená aj iným pozvaniam. Myslím si, že stand-up comedy by mala mať priestor na obrazovkách, ale nie som zatiaľ nejako zahltená. Asi je teraz aj taká doba.
