Významný tenorista Pavol Bršlík, sa „koronavírusové prázdniny“ rozhodol tráviť na rodnom Slovensku. Hoci by si to mohol dovoliť, frajera nestrúha. Zvyknutý na najväčšie operné stánky sveta, tentoraz neváhal prijať ponuku Štátneho divadla v Košiciach, kde komorne, len v sprievode klaviristu Róberta Pechanca, scénicky stvárnili piesňový cyklus Franza Schuberta, Zimná cesta (Winterreise). Štátne divadlo Košice pozoruhodné predstavenie uvedie 22. marca o 20:00 na svojom portáli navstevnik.online ako výnimočnú online premiéru.
Vrátil sa
„Winterreise sa absolútne hodí do obdobia Covidu-19, do obdobia prázdnych divadiel, samoty a smútku. Som veľmi rád, že som po rokoch opäť zavítal do Košíc. Bol som tu ešte ako mladý začínajúci spevák. Som rád, že sa celý tento projekt mohol uskutočniť. Myslím si, že Winterreise je skvelé dielo a má aj tú atmosféru, v ktorej sa teraz všetci nachádzame,“ vyjadril sa bezprostredne po natočení záznamu Pavol Bršlík.
Fakt, že spieval pred prázdnym hľadiskom vnímal veľmi ťažko. „Chýba ten pocit z potlesku, ktorý má človek po tom, ako na pódiu vydá zo seba svoju energiu. Pri prázdnom hľadisku necíti človek spätnú väzbu, nedostane nič naspäť. Spievate do tmy, do prázdna a to je strašný pocit. Už nech sa to vráti naspäť. Stopka prišla, keď sme minulý rok v marci v Zurichu začali robiť „Čardášku“ a to už trvá naozaj dlho. Všetkým to už lezie na nervy,“ skonštatoval bez okolkov.
Skon bohéma
Dielom Pavol Bršlík vzdal hold geniálnemu skladateľovi Franzovi Schubertovi, ktorý Zimnú záhradu začal komponovať v roku 1827, dvadsať mesiacov pred svojou smrťou. „Tou cestou musím ísť, z ktorej sa ešte nik nevrátil,“ skonštatoval vo svojom denníku, tušiac blížiaci sa koniec. Schubert doplatil na až príliš búrlivý, bohémsky a podľa všetkého aj promiskuitný život. Po tom, čo sa v roku 1823 nakazil syfilisom, v tej dobe nevyliečiteľnou pohlavnou chorobou, to s ním išlo dolu vodou. Pochmúrne myšlienky neraz vnášal aj do svojej tvorby.
Franz Schubert zomrel zoslabnutý chronickým ochorením v dome svojho brata Ferdinanda. Špekuluje sa, že príčinou smrti mohla byť aj otrava ortuťou, ktorá sa vtedy podávala ako liek syfilitikom. Podľa želania majstra, ho pochovali neďaleko hrobu jeho celoživotného vzoru Ludwiga van Beethovena na währingenskom cintoríne. Koncom 19. storočia boli potom hroby oboch hudobných géniov prenesené na viedenský Ústredný cintorín.
