Tip na článok
Alena Kánová už vyhrala všetko, čo sa v stolnom tenise telesne postihnutých vyhrať dá - paralympiádu, majstrovstvá Európy i majstrovstvá sveta. Vpravo zlato zo Sydney.

Paralympionička Kánová všetky medaily darovala

Stolná tenistka Alena Kánová všetky paralympijské medaily venovala. Poslednú vydražili za 10 500 eur.

Stolná tenistka Alena Kánová si z posledných štvoro paralympijských hier vždy dokázala priviezť domov medailu, no nevlastní ani jednu. Všetky rozdala. Ako výraz vďaky. „Žiadna z nich nepatrí len mne, ale všetkým, ktorí mi na ceste k nej pomáhali,“ skromne tvrdí 32-ročná vozičkárka z Liptova.

Rodičom aj mestu

Sydneyská zlatá putovala k rodičom, aténsky bronz mestu Ružomberok, kde sídli aj klub, za ktorý stále súťaží. „Pekinské striebro som venovala Národnému rehabilitačnému centru v Kováčovej, kde ma po úraze prvý raz posadili na vozík a dokázali vrátiť do života. Ako motiváciu pre pacientov s podobným osudom,“ vraví.

Londýnsky bronz skončil u prezidentky Ligy proti rakovine Evy Sirackej. Nedávno sa vydražil za 10 500 eur. „To ma príjemne prekvapilo. Počítala som s výrazne nižšou sumou. O to viac ma teší, že som takto mohla pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú.“ Majiteľkou bronzu z vlaňajšej paralympiády sa pred pár dňami po napínavej dražbe stala podnikateľka Klaudia Valušková, riaditeľka Holdingu Valušek.

Kánovej paralympijský bronz vydražili za 10 500 eur. Vľavo víťazka dražby Klaudia Valušková, vpravo prezidentka Ligy proti rakovine Eva Siracká. Foto: archív Herial Ladies Clubu

Na stužkovej si poplakala

Asi najemotívnejšie odovzdávanie medaily však zažila Kánová ešte ako stredoškoláčka. „Bola moja prvá, strieborná. Vybojovala som si ju v roku 1998 na majstrovstvách sveta v Paríži. Venovala som ju ružomberskému gymnáziu a spolužiakom, ktorí ma obetavo nosili po schodoch. Dodnes sú moji veľmi dobrí kamaráti. Odovzdávala som ju na stužkovej v hale Koniareň a plakala pritom ako malé dieťa,“ spomína opora slovenského paralympijského tímu.

Hoci ju osud ako 14-ročnú po automobilovej nehode pripútal k invalidnému vozíku, ener gie má stále na rozdávanie. Cestuje nielen so stolnotenisovou raketou v ruke, no aj na vlastnú päsť. Naľahko a často dobrodružne. Zvládla dokonca aj cestu do základného tábora pod Mount Everestom. Ako inak, na vozíku.

VIDEO Plus 7 Dní