Zachraňuje najlepšiu kamarátku z detstva, ktorá sa jej ozvala s prosbou o pomoc. Po neľahkom boji so zákernou chorobou je moderátorka Aneta Parišková (49) sama v remisii. Chodí na pravidelné kontroly a stretáva sa s onkologickými pacientmi v rámci aktivít neziskového združenia, kde pôsobí. Andrea je tiež po liečbe zhubného nádoru a navyše trpí sklerózou multiplex. V týchto dňoch urgentne zháňa peniaze na transplantáciu kmeňových buniek. Pre Andreu je to podľa moderátorky jediná šanca na lepší život. Jediná možnosť, že sa ochorenie zastaví a ona sa opäť udrží na nohách.
Do zbierky nemalou sumou prispela aj Aneta a podporu hľadala aj u priateľov cez sociálne siete, kde sa stretla s hejterskými odkazmi. „Čudujem sa, že aj pri takýchto ťažkých témach majú ľudia potrebu rýpať a urážať. Ale pre hejterov sa už netrápim,“ povedala nám počas nášho rozhovoru.
Spojila ich choroba
Dlhoročnej moderátorke televízie JOJ pred dvoma rokmi lekári diagnostikovali rakovinu a sama prešla ťažkou liečbou, preto sa vie stopercentne vžiť do Andreinej kože. „Boli sme najlepšie kamarátky od škôlky,“ rozpráva Aneta a v spomienkach sa vrátila do detstva. „Bola som introvertné plaché dievčatko, takže som veľa kamarátov nemala. Len túto jednu, moju Andrejku. Boli sme si veľmi blízke, lenže potom sa naše cesty rozdelili. Od mladých čias sme sa nevideli a až teraz, pred časom, ma oslovila s tým, že potrebuje pomôcť. Samozrejme, že som ihneď zareagovala. Andrejka potrebuje transplantáciu kmeňových buniek, ktorá stojí 45-tisíc eur a zdravotná poisťovňa ju neprepláca.“
Hneď ako Andrea napísala Anete, že je chorá, moderátorka ju šla navštíviť. Nečakal ju príjemný pohľad. „Bolo mi smutno, keď som videla, že sa nevie ani udržať na nohách. Táto špeciálna liečba je pre ňu jedinou nádejou,“ povedala nám. Každá reakcia na jej výzvu bola preto potrebná. „Viete, ona už nemôže dlho čakať. Termín operácie má v júli. Ak tento termín prešvihne, vzhľadom na jej zdravotný stav sa môže stať, že sa dostane do štádia, keď už špeciálna liečba nebude možná. Potom sa jej už asi nebude dať pomôcť. Všimla som si a som veľmi rada, že ľudia prispievajú aj piatimi či desiatimi eurami, každý, ako môže. Keď sa to dohromady poskladá, hádam jej pomôžeme. Potešilo ma, že aj moji synovia prišli za mnou, že chcú Andrejke pomôcť, a dali mi na to peniaze zo svojej pokladničky.“
Aj choroba je dar
Aneta sa naučila brať onkologické ochorenie ako súčasť svojho života. Aktivity, ktorým sa venuje, jej prežité ťažké obdobia neraz pripomínajú, no ona má stále vztýčenú hlavu. „Po chemoterapii som prijala ponuku stať sa ambasádorkou združenia Lymfoma a Leukémia Slovensko. Došlo vlastne k paradoxnej situácii. Dlhé roky som bola ambasádorkou darcovstva krvi pre Slovenský Červený kríž a aktívnou darkyňou krvi a teraz som ambasádorkou združenia pacientov, ktorí krv nemôžu darovať, ale nevyhnutne ju od darcov potrebujú.“
Rakovina mnohých ľudí psychicky položí, ale moderátorka nás svojou teóriou hneď v prvej vete prekvapila. „Aj choroba je dar. Ak mi Boh dal do života ťažkú chorobu, chce ma na niečo upozorniť, chce ma niečo naučiť, vykonať cezo mňa nejaké dobré veci... Možno som sa mala naučiť byť naozaj vďačná za každý deň, že tu môžem byť a netrápiť sa pre hlúposti. Všímam si už len pozitívne veci a okamihy. Hlavne vyhľadávam ľudí, ktorí sú nabití dobrou energiou. Viete, teším sa aj z toho, že som sa dočkala skvelého partnera,“ hovorí na adresu manžela Miroslava Polakoviča (51).
Leží im v žalúdku
„Pri takýchto ťažkých životných situáciách sa najlepšie ukáže, kto aký je. Som veľmi vďačná hlavne svojim blízkym, ale aj cudzím ľuďom, pretože ma veľmi prekvapilo, akú podporu som dostala od úplne neznámych ľudí. Našli sa aj ľudia, ktorým prekážalo, že zverejňujem fotky a informácie o rakovine,“ vracia sa Aneta do obdobia, keď s ňou liečbu podstupoval celý národ cez sociálne siete.
Moderátorka presne vedela, čo robí. „Viem o pacientoch, ktorých som tým povzbudila. A to je pre mňa dôležité. Veď to, že som onkologická pacientka v remisii, neznamená, že nežijem. Stále som tu a stále vidím slnko, stále objímam svojich blízkych. Teším sa z každého dňa,“ povedala nám odhodlane a s veľkým úsmevom. Zároveň jedným dychom dodala, že sa drží jedného dôležitého hesla. „Naozaj platí, čo ťa nezabije, to ťa posilní.“
Prichýlila ukrajinské deti
Aneta Parišková pomáha aj ukrajinským deťom, ktoré nedobrovoľne museli opustiť rodnú krajinu zmietanú vojnovým konfliktom. Zopár ich prijala vo svojej materskej škole a doma má troch synov Daniela, Nathana a Gabriela, s ktorými sa o situácii u našich východných susedov veľa rozpráva. „Každý večer sa modlíme s chlapcami okrem iného za mier na Ukrajine i na celom svete. Rozprávame sa o tom, čo sa tam deje. Som presvedčená o tom, že tým, že pomáhame Ukrajincom, pomáhame aj sebe,“ myslí si moderátorka.
Pred týždňom navyše uviedla do života prvú ukrajinskú učebnicu slovenčiny pre deti, ktorá im lepšie pomôže adaptovať sa v našej krajine. „Keď ma s týmto projektom oslovili, neváhala som, pretože sama som vyštudovaná slovenčinárka. Ako študentka som popri škole učila slovenčinu ako cudzí jazyk. Učila som predovšetkým Američanov, ktorí sem prichádzali po Nežnej revolúcii, a vtedy tu bola len jedna učebnica pre dospelých. Teraz máme konečne aj učebnicu pre deti, ktorá v súčasnosti najmä ukrajinským deťom pomôže pred vstupom do slovenskej školy.“
FOTO V GALÉRII
Spolu s Ukrajinkou Aľonou pokrstili knihu, ktorá nevznikla náhle. „Aľona na učebnici pracovala dlho a konečne po troch rokoch sa jej to podarilo dotiahnuť do šťastného konca. Smutné je, že k tomu výrazne dopomohla vojna a utečenci z Ukrajiny. Prílev ukrajinských detí naozaj ukázal fakt, že sa nemajú z čoho učiť. Výhodou určite je, že ukrajinčina má k slovenčine celkom blízko. V škôlke mám okrem slovenských detí ukrajinské, ale aj také, ktoré doma hovoria po španielsky či po čínsky. Tie to majú ešte ťažšie,“ uzavrela moderátorka.
