Mohla by to byť úsmevná fikcia či príbeh na kaviarenské posedenie. No iba vtedy, ak by nešlo o zatajovanie reality a veľké peniaze. Režisér Matej Mináč, ktorý je známy najmä vďaka filmu o záchrancovi židovských detí sirovi Nicolasovi Wintonovi, dostal pred pár mesiacmi nápad - nakrúti snímku o svojej návšteve jedného z najväčších filmových velikánov histórie Federica Felliniho!

V krátkej upútavke, ktorú rozposiela zahraničným producentom, opisuje, ako bol koncom osemdesiatych rokov minulého storočia očarený talianskym filmovým mágom. Ako ho ten pozval do Talianska, kde s ním robil rozhovor. Ako bol posledný človek z východného bloku, ktorý sa s Fellinim stretol, a ako tento dokument nebol nikdy dokončený, lebo ho socialistická moc zlikvidovala.

Podľa našich zistení sa majú veci v skutočnosti trošku inak.

Slávne stretnutie

V tom čase nemal Matej Mináč ako čerstvý absolvent réžie na Vysokej škole múzických umení za sebou ani jeden film. Na prijímacie skúšky ho pripravoval režisér Juraj Jakubisko, ktorý práve nakrúcal film Sedím na konári a je mi dobre. To už mal za sebou legendárnu Tisícročnú včelu i Perinbabu a nemeckí producenti ho poprosili, či by o sebe a o novom filme neurobil dokument, ktorým by mohli film prezentovať. Jakubisko teda tvorbu svojho profilu zveril do rúk mladého Mináča.

Slávny slovenský režisér sa už niekoľko rokov priatelil s Federicom Fellinim a jeho manželkou Giuliettou Masina. Chodil k nim na návštevy, viedli spolu dôverné rozhovory. Jakubisko dokonca spal vo Felliniho posteli. A tak bolo prirodzené a zároveň atraktívne, aby sa Fellini objavil v dokumente o známom Slovákovi. „Nikdy nehovorím o iných režiséroch a už vôbec nie o ich filmoch, ale u Juraja urobím výnimku,“ povedal vraj.

Do Talianska sa teda vybrala celá filmová výprava. Všetko prebiehalo podľa predstáv. Fellini a Jakubisko sedeli vedľa seba a taliansky tvorca nešetril chválou na jeho adresu. „V Jurajových filmoch iracionálne, zázračné a rozprávkové pôsobí prirodzene ako život sám. Ale nie všetci máme oči ako Jakubisko, čo nám umožňuje sledovať to zázračné, nečakané. To je to, prečo sa cítim s Jurajom taký blízky. Je ako pravý brat,“ vyznal sa a podal mu svoj klobúk so slovami: „Toto je na ten ďalší film.“

Neskôr Jakubiska zvečnil na kus papiera. Mináč ako režisér pripravovaného dokumentu
a člen štábu vždy sedel opodiaľ. Snímka o Jakubiskovi
nakoniec vyšla pod názvom Portrét režiséra.

Vystupuje za iného

Posuňme sa však o tridsať rokov ďalej. Matej Mináč prichádza s návrhom, že nakrúti nový dokument o návšteve Felliniho. Najskôr v krátkom „šote“, ktorý predložil na Audiovizuálny fond, aby získal peniaze, priznal farbu a opísal veci tak, ako sa udiali. Čoskoro sa však rozhodne urobiť nie malý, ale veľký film.

V novej upútavke, ktorú predložil zahraničným producentom, už všetky zmienky o Jakubiskovi absentujú. Dokonca - Jakubisko zmizol aj zo spoločných fotografií!

Mináč vystupuje ako ten, ktorého Fellini prijal, a on bol posledný z komunistického tábora, ktorý sa s ním pred jeho smrťou stretol a rozprával. „Už od svojho detstva som mal obrovské potešenie z filmov Federica Felliniho. A teraz prišiel od neho list, že súhlasí s nakrúcaním. Mal som pocit, že lietam v oblakoch a môj sen, že urobím film o tomto géniovi, o tomto majstrovi, sa zrealizuje,“ rozplýva sa v propagačnom materiáli.

Juraj Jakubisko, ktorého sme oslovili, si na udalosti spomína presne. „On si s ním ani ruku nepodal. S Dodom Šimončičom (známy slovenský kameraman - pozn. red.) len zaznamenávali, čo sa dialo. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Fellini ani nevedel, kto je Mináč.“ No a chystaný dokument svojho
žiaka komentuje maestro takto: „Kedysi za mojich mladých čias sa niektorí mladí
muži predstavovali mojím menom, aby balili dievčatá. Dnes si prisvoja váš život a vydávajú ho za svoj,“ pousmeje sa nadnesene Juraj Jakubisko.

Chýbajúce slová

Mináč nielenže Jakubiska v záberoch zamlčal, ale ukázal len časť listu, ktorý mu prišiel z Felliniho sekretariátu. Štyri riadky znejú takto: „Vážený pán Mináč, odpovedám v mene pána Felliniho. Ako viete, čoskoro začína nakrúcať svoj nový film, ale pokúsi sa nájsť trochu času pre váš portrét o Jurajovi Jakubiskovi.“ Paradoxne, v Mináčovom druhom teaseri už časť „pre váš portrét o Jurajovi Jakubiskovi“ chýba.

Ako nám túto zhodu náhod vysvetlil Matej Mináč? Vraj v Taliansku nakrúcal dva filmy súčasne, len ten druhý o Fellinim nikdy neuzrel svetlo sveta. Žiaden doterajší režim mu vraj nežičil. „Tak sme sa rozhodli, že urobíme film o tom, ako sme ten film nedokončili.“ Prečo však dnes v upútavke pre producentov Jakubiska vynecháva, vysvetlil takto: „To je taká fikcia, sčasti založená na realite a sčasti domyslená. Hrané projekty vychádzajú zo skutočných udalostí, ale sú dramaturgicky modifikované tak, aby mali čo najväčší efekt.“ Mináč je aj s odstupom rokov presvedčený, že otázky Fellinimu kládol on. „Ja som robil ten film, Jakubisko nerobil nič. Ja som robil rozhovor s Fellinim, lebo ja som bol režisér aj toho dokumentu o Jakubiskovi, aj toho profilového filmu o Fellinim. Jakubisko tam bol hosť,“ presviedčal nás, že Jakubiska, ktorý ho priviedol k réžii, nezamlčal zámerne.