Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Filip Renč (55) mnoho rokov vyhlasoval, že nie je naklonený sobášom, napokon sa predsa oženil. Pred štyrmi rokmi si vzal herečku Mariu Kružíkovú, mladšiu o dvadsaťdva rokov, ktorá mu tri mesiace po svadbe, presne na Vianoce, porodila dcéru. Pomenovali ju Sofia Maria. Okrem toho je otcom osemnásťročnej Natálie, ktorú má s niekdajšou servírkou Zdenkou Horákovou. Úspešného tvorcu filmov a muzikálov sme zastihli na prázdninách v Chorvátsku, kde si zaspomínal nielen na najväčšie zlomy svojej kariéry.
<h2>Dovolenka ako prežitok</h2>
Český režisér si ešte pred piatimi rokmi pochvaľoval vzťah s&nbsp;právničkou Petrou, pri ktorej mu podľa vlastných slov vyhovovalo, že od&nbsp;neho nič nechce. „Je to lepšie, ako žiť s&nbsp;niekým, kto sa cez moje meno snaží zviditeľňovať. Navyše nie som rodinný typ. Aby za&nbsp;mnou behali a&nbsp;vykrikovali deti, to nie. Pri tom sa pracovať nedá,“ vyhlásil. O&nbsp;rok už bolo všetko inak. Pri tvorbe filmu Lída Baarová sa zamiloval do&nbsp;Marie Kružíkovej, a&nbsp;keď zistili, že čakajú dieťa, vzali sa. „Rodina je zmysel života. Je to šťastie,“ zmenil zrazu zmýšľanie. Nový rozmer svojej existencie si aktuálne všetci vychutnávajú v&nbsp;Chorvátsku. „Chcel som malej ukázať prvýkrát more, no žena s&nbsp;ňou ešte nechce lietať. Tak som sadol za&nbsp;volant a&nbsp;prišli sme sem autom. Ale dovolenkou by som to nenazval. Nikdy som žiadnu nemal, pretože mi nikdy nikto nič nedovolil. To slovo považujem za&nbsp;prežitok. Ako keby som bol zamestnaný v&nbsp;nejakej továrni, kde by mi továrnik dal voľno. My sme sa vybrali len na&nbsp;malé prázdniny,“ zafilozofuje si.

Po&nbsp;celý rok rozlietaný muž sa nedokáže zastaviť ani na&nbsp;Jadrane. „Mám divokosť v&nbsp;srdci, preto musím byť v&nbsp;pohybe. Stále vymýšľam nejaké akcie. O&nbsp;chvíľu ideme napríklad na&nbsp;loď, ktorá nás odvezie do&nbsp;nejakého prístavu. Hoci neviem, ako sa dostaneme naspäť, ale to nevadí. Rád improvizujem. Určite nie som typ, ktorý leňoší na&nbsp;pláži a&nbsp;pozerá do&nbsp;časopisu. Inak, škoda, že sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko, mohlo byť to more naše,“ prehodí žartom.
<h2>Učil sa od Bednárika</h2>
Krátko po návrate z Chorvátska, pricestoval Renč do Brusna, kde si na štrnástom ročníku Muzikálového festivalu Jozefa Bednárika prevzal významnú cenu Tabuľu slávy. "Som veľmi poctený, že som tu. Je to moja prvá divadelná cena. Nikdy som sa nepovažoval úplne za divadelného režiséra. Som predovšetkým filmový a televízny režisér a scenárista," vyjadril sa Filip Renč.&nbsp;
Usporiadatelia Muzikálového festivalu Jozefa Bednárika na čele s Jánom Kubišom a muzikantom Zdenkom Bartákom pre divákov pripravili výber z jeho najúspešnejších hudobných diel. Nakoniec, Jozef Bednárik si vždy prial mať ho na „svojom“ festivale. Renčovmu talentu uveril už v začiatkoch, keď bol jeho pravou rukou pri príprave prvej verzie muzikálu Dracula, v hlavnej úlohe s Danom Hůlkom či Luciou Bílou. Neskôr, keď muzikál predali do Južnej Kórey, Bednárik vyslal Renča, aby ho tam režijne pripravil. „
Bál sa lietať, preto som tam išiel s&nbsp;choreografom Richardom Hesom ja. Od&nbsp;Bednárika to bola poriadna odvaha, pretože sa tak stalo ešte pred mojím prvým muzikálom Kleopatra. Ale dal mi svoje detailné poznámky a&nbsp;kresby. To som si nesmierne vážil, pretože bol obrovský detailista a&nbsp;výtvarne nadaný človek. Skôr ako začal skúšať predstavenie, v&nbsp;hlave ho mal už po&nbsp;premiére,“ spomína Renč na&nbsp;nebohého kolegu. Po&nbsp;jeho smrti naštudoval vlastnú verziu Draculu, ktorá sa dodnes hrá v&nbsp;pražskom Karlínskom divadle. „Nedávno som tam mal aj obnovenú premiéru muzikálu Rebelové obohatenú o&nbsp;niekoľko nových piesní,“ dodáva.

Svoj talent zdedil po&nbsp;otcovi Ivanovi, ktorý sa však viac venoval tvorbe animovaných a&nbsp;bábkových filmov. No režíroval aj slávny trezorový film Hlídač v&nbsp;hlavnej úlohe s&nbsp;Jiřím Hrzánom. Vďaka prostrediu, v&nbsp;ktorom Filip vyrastal, sa už ako päťročný objavil v&nbsp;seriáli Pán Tau. „To bola len náhoda, obsadila ma tam otcova asistentka. Robila aj s&nbsp;ďalšími režisérmi, takže keď bolo treba niekoho na&nbsp;detskú úlohu, pozývala ma na&nbsp;konkurzy i&nbsp;do&nbsp;dabingu. To znamená, že som bol stále na&nbsp;pľaci. V&nbsp;škole som mal preto zlé známky a&nbsp;spolužiaci ma neznášali, pretože som bol v&nbsp;novinách,“ vracia sa do&nbsp;dávnych čias.
Viac ako herectvo ho bavilo sledovať prácu kameramanov a&nbsp;čítať scenáre. Dal sa teda na&nbsp;štúdium dokumentárnej tvorby a&nbsp;už v&nbsp;treťom ročníku FAMU v&nbsp;roku 1991 natočil svoj slávny debut Requiem pro panenku s&nbsp;mladučkou Annou Geislerovou. Pri filmovaní sa tak zblížili, že potom spolu takmer tri roky chodili. V&nbsp;tom období ju obsadil aj do&nbsp;videoklipov na&nbsp;dnes už legendárne hity Zaľúbená žaba skupiny Metalinda a&nbsp;Ona je Madona Roba Grigorova. Z&nbsp;Anny Geislerovej sa razom stala herečka prvej ligy.
<h2>Valentová ako zázrak</h2>
Nebola sama, koho práca začínajúceho režiséra nečakane katapultovala hore. Prvýkrát pred kamerou sa tu objavila Bára Hrzánová, prvú veľkú úlohu zveril Eve Holubovej a&nbsp;vďaka ústrednej piesni filmu svoju veľkú kariéru rozbehla aj Lucie Bílá. Pre ňu vzápätí zhotovil kontroverzný klip na&nbsp;pieseň Láska je láska. Za&nbsp;absolútny zázrak svojho debutu považuje účinkovanie hviezdnej Sone Valentovej. „Veľmi mi pomohla. Celý film posunula o&nbsp;level vyššie. Vážil som si to o&nbsp;to viac, že ona si veľmi vyberala, do&nbsp;čoho pôjde. Preto počas kariéry urobila len pár veľkých filmov,“ hovorí významne. Herečka, ktorá pre svoj zdravotný stav dnes žije v&nbsp;hospici, nám kedysi rozprávala, že jej počas filmovania išlo o&nbsp;život. S&nbsp;odstupom rokov to priznáva aj Renč. „V&nbsp;záverečnej scéne, keď sme nakrúcali požiar, to bolo na&nbsp;hrane pre všetkých. Vtedy ešte neexistovali 3D efekty, takže sa všetko polievalo acetónom - a&nbsp;herci hrajte. Lietali tam v&nbsp;nočných košeliach,“ spomína.

Po&nbsp;skúsenosti so Soňou Valentovou ostal na&nbsp;slovenské herečky zaťažený. „Majú pre mňa aj pre českého diváka väčší drajv, oheň. Navyše sú u&nbsp;nás neopozerané a&nbsp;možno majú pri práci i&nbsp;viac pokory. No nebol to zámer, že som do&nbsp;hlavných úloh obsadzoval najmä Slovenky. Kastingy robím veľmi precízne, od&nbsp;Ašu až po&nbsp;Košice,“ tvrdí a&nbsp;vymenúva herečky, ktoré vytiahol hore a&nbsp;otvoril im český trh. „Napríklad v&nbsp;muzikáli Rebelové mám Betku Stankovú, Zuzanu Norisovú aj Soňu Norisovú. Zuzana robila pôvodne konkurz len na&nbsp;tanečnicu. Keď som ju videl, hneď som jej povedal, že nebude žiadna tanečnica, ale dostane hlavnú úlohu. V&nbsp;Románe pre ženy hrala Zuzana Kanócz, Lucka Siposová vo filmoch Na&nbsp;vlastné nebezpečie a&nbsp;Hlídač č. 47.
No najväčší rozruch v&nbsp;zákulisí českej kinematografie spôsobil, keď vo veľkofilme Lída Baarová stvárňovala hlavnú predstaviteľku Táňa Pauhofová. „Dostala to, pretože je najlepšia herečka v&nbsp;Česko-Slovensku. Nikto lepší tu nie je. Nič iné za&nbsp;tým nehľadajte. Idem vždy po&nbsp;kvalite,“ zdôrazňuje.

<h2>Nevedomosť oslobodzuje</h2>
České herečky škrípali zubami, no k&nbsp;nemu sa vraj intrigy nedostávajú. „Žiadna si nedovolí režisérovi povedať, že to mala hrať ona a&nbsp;nie nejaká Slovenka. Komunikuje s&nbsp;nimi moja kastingová režisérka a&nbsp;tieto ich žiale ku mne nepustí. O&nbsp;týchto bojoch neviem a&nbsp;nevedomosť ma oslobodzuje,“ konštatuje. Viac poukazuje na&nbsp;márnomyseľnosť známych hercov, ktorí na&nbsp;kastingy odmietajú chodiť. „Nepozývame ich tam preto, aby sme zistili, či vedia hrať. Zaujíma nás, či sa hodia na&nbsp;konkrétnu postavu,“ vysvetľuje. Nájsť kvalitných ľudí je podľa neho ťažké, lebo mnohých vraj kazia nekonečné seriály. „Tam ani nemusia hrať, len pochodujú a&nbsp;niečo hovoria. Navyše sú veľmi opozeraní. Berú jeden kšeft za&nbsp;druhým miesto toho, aby sa poriadne sústredili na&nbsp;jednu konkrétnu úlohu. Na&nbsp;druhej strane sa im nečudujem, pretože nezarábajú tak ako v&nbsp;Amerike, kde je platené aj skúškové obdobie. Pracujú ako pri továrenskom páse a&nbsp;tým sa stávajú nezaujímavými. Máme tu viac hercov ako počet obyvateľov, no nájsť poctivého je fakt umenie. Aj preto sa rád pozerám na&nbsp;Slovensko,“ priznáva.
<h2>Vyznamennaie ako dvojsečná zbraň</h2>
Najnovšie sa pri príprave filmu inšpiroval slovenskou literatúrou. „Nechcem to zakríknuť, ale so slovenskou produkciou plánujem sfilmovať dielo Ladislava Mňačka Ako chutí moc. Je to najslávnejší exilový román, absurdná tragikomédia o&nbsp;politikovi a&nbsp;jeho fotografovi. Škoda to nenatočiť,“ načrtne svoj nový projekt.
<h3>GALÉRIU k článku si pozrite TU &gt;&gt;&gt;</h3>
O&nbsp;tom, že politika býva často dvojsečnou zbraňou, môže hovoriť aj z&nbsp;vlastnej skúsenosti. Mnohí mu dodnes nevedia odpustiť, že od&nbsp;českého prezidenta Miloša Zemana prijal v&nbsp;roku 2013 ponuku na&nbsp;zhotovenie predvolebných propagačných spotov a&nbsp;vzápätí od&nbsp;neho dostal štátne vyznamenanie. „Vzal som tú prácu, no to neznamená, že súhlasím so všetkými jeho krokmi a&nbsp;rozhodnutiami. Vtedy som si nemyslel, že sa naša krajina bude uberať týmto smerom. Niekdajšia etika a&nbsp;morálka, ktorú sem zaviedol Václav Havel a&nbsp;bola viac ako peniaze či úspešná ekonomika, odišli spolu s&nbsp;ním. Ja som ocenenie vtedy prijal a&nbsp;neľutujem. Hoci to pre mňa malo negatívny následok,“ priznáva.
Jedným dychom dodá, že štátne vyznamenania by nemali dostávať umelci. „Udelil mi ho skôr pre sympatie za&nbsp;to, že som tie spoty spravil a&nbsp;neodmietol som ho. Myslím si však, že prezident by nemal vyznamenávať pracovníkov kultúry. Je to ako bozk od&nbsp;kobry. Všetci sa na&nbsp;vás potom hrnú a&nbsp;pýtajú sa, prečo práve ja. Ale to nech sa spýtajú prezidenta. Myslím, že viac by mali byť ocenení lekári, vojaci, vojnoví hrdinovia a&nbsp;všetci, ktorí majú významné zásluhy. Určite nie umelci, ktorí sú za&nbsp;to následne skopaní,“ mieni Filip Renč.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/pomstili-mu-reziser-filip-renc-vyznamenani-prezidenta-je-to-ako-bozk-kobry" target="_blank" rel="noopener">Pozrite si aj GELÉRIU záberov Filipa Renča. Aha, akú má krásnu dcéru</a></h3>

Pomstili sa mu! Režisér Filip Renč po vyznamenaní od prezidenta: Je to ako bozk kobry

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Juraj Hošták o Digitálnych senioroch: Chceme motivovať v online aj bežnom svete

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Výber pre vás

Pomstili sa mu! Režisér Filip Renč po vyznamenaní od prezidenta: Je to ako bozk kobry

Erik Kollárik

Súvisiace články

Hana Hegerová pred smrťou priznala lásku k slovenskému hercovi: Trpký koniec a precitnutie

Túžil sa udobriť: Karel Gott pozval Láďu Štaidla za svedka na svoju svadbu. Slová odmietnutia!

Vondráčková, Zagorová, Heribanová: Spoznali by ste ich aj bez nánosov líčidiel? Veľká galéria!

Dcéra stíhaného exriaditeľa finančnej polície Bernarda Slobodníka: Ukazujú na mňa prstom

Celebrity v nemocnici: Fyzicky sa liečia a psychicky ich to upokojuje. Toto po nich ostáva

Žúrka pri jazere: Kozmonaut Ivan Bella sa rozšupol na oslave kamaráta

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Juraj Hošták o Digitálnych senioroch: Chceme motivovať v online aj bežnom svete

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Výber pre vás