Kedysi mu otvoril svet talianskej opery, teraz mu to slovenský spevák vracia. Poznajú sa desaťročia a ani cez pandémiu neprestal byť Peter Dvorský (68) v intenzívnom kontakte s mužom, ktorý sa stal v talianskom Miláne jeho spriaznenou dušou. Za hudobným kritikom Robertom Bellottim (91) sa vycestovať neodváži. Tak si len telefonujú.
„Covid nemá, ale, bohužiaľ, nie je na tom dobre, ťažko sa mu dýcha. Už dlhšie leží vo veľmi exkluzívnej nemocnici, kde sa o neho stará tím lekárov. Čakám, kedy budem môcť ísť do Talianska, aby som ho mohol navštíviť. Dúfam, že sa dá do poriadku,“ verí naša operná hviezda.
Pandémia v novom byte
Len vlani sa Peter Dvorský vrátil definitívne z Ríma, kde päť rokov šéfoval tamojšiemu Slovenskému inštitútu. A keďže už dávnejšie zavesil na klinec aj operný chlebíček, namieril si to rovno do penzie. Na Slovensku sa rozhodol začať odznova. Aj s manželkou predali veľký dom v bratislavskej Dúbravke a nasťahovali sa do nového bytu, kam si preniesli len časť svojho niekdajšieho sveta - staré obrazy, zrkadlá a zopár drobností. Vo vynovenom prostredí ich oboch zastihla pandémia. Vravia, že ju prežili tak „ako všetci slušne vychovaní Slováci“.
Nevychádzali z príbytku, s deťmi komunikovali len cez telefón či internet a nesťažovali sa.„Určite nám chýbal dom. Ísť do záhrady, sadnúť si pod terasu a pozerať sa, ako prší, to nič nevynahradí. Ale mali sme s domom toľko starostí, bolo veľmi náročné udržiavať ho. Už sme sa s tým zmierili,“ uznal maestro, ktorý leto strávi na potulkách rodnou krajinou.
Predsa len, desaťročia spieval po celom svete a Slovensko zanedbal. „Chcem ho trocha precestovať. Spoznať miesta, ktoré som nikdy nemal možnosť vidieť bližšie. Najmä historicky známe miesta, zámky Strečno, Beckov či Spišský hrad. V Medzilaborciach v Múzeu Andyho Warhola už máme s kamarátmi dohodnutého osobného sprievodcu.“
Manželka umelca od putovania odhovára, vraj nebude vládať chodiť. „Lebo vlani mi operovali pravú nohu,“ pokrčí maestro plecami a po pársekundovej pauze dodá: „Veď ponáhľať sa nebudem.“ Plánov má na rozdávanie, po ceste sa zastaví aj u brata Jara, sólistu Štátneho divadla v Košiciach. „Pôjdem za ním a trošičku budeme spolu. A potom by som chcel skočiť do Talianska. Len netuším, čo bude. Môže sa stať, že odcestujem na dva, tri dni a nakoniec zavrú hranice a nebudem sa môcť vrátiť,“ doplní spevák, ktorý má na návštevu krajiny, donedávna zmietanej koronou, vážne dôvody. V Lombardii, teda v niekdajšom epicentre nebezpečnej epidémie, kde ešte pred pár týždňami zomierali stovky ľudí denne, leží Dvorského dávny priateľ v nemocnici.
Vybral si ho dopredu
Spoznali sa v roku 1979, keď pomerne neznámy slovenský mladík 13. apríla, na Veľký piatok, debutoval v milánskej La Scale. Svojím výkonom v Pucciniho opere Bohéma svätostánok opernej hudby okamžite dobyl. „Keď som vyšiel von, čakalo ma asi päťsto ľudí. Volali ma na večeru, žiadali podpisy. Keď už dievčatá nemali papier, musel som sa podpisovať na stehná a ruky. Div sa nevyzliekli. Bolo to niečo! A potom sa tam zjavil Roberto Bellotti. Predral sa cez dav a všetkým oznamoval, že je môj manažér a berie ma preč. Hovorím mu, pán Bellotti, pokoj, všetko je v poriadku,“ usmieva sa nad dávnou historkou Peter Dvorský.
Roberto, veľký milánsky znalec opery, nechcel reagovať len na predstavenie. Mladému Slovákovi zrazu ukázal LP platňu, ktorú Dvorský vydal ešte v Bratislave. Talian sa nevedel vo chválospevoch zastaviť. „Pozýval ma na večeru. Ale povedal som mu, nie vy, to ja vás pozývam. Tak sme išli spolu do reštaurácie Santa Lucia pri La Rinascente. Keď sme vošli dnu, ľudia ma spoznali. Všetci, ktorí sedeli za stolom a jedli, sa postavili a tlieskali. To bola bomba. Tak sme sa spoznali. Vzniklo naše veľké priateľstvo, ktoré pretrvalo doteraz.“
Dvesto listov od Callasovej
Bellottiho opisuje operný spevák ako svoju spriaznenú dušu, ako človeka, ktorý jeho život obohatil o mnohé. Rozšíril mu obzory v oblasti talianskej literatúry aj interpretácie. V čase, keď ho stretol, musel byť Roberto vychýrenou milánskou celebritou, mužom, ktorý mal v opernom svete svoje slovo. „Kedysi sa venoval spevu, miloval operu a priatelil sa s oveľa väčšími osobnosťami, než som ja. Poznal sa osobne s Mariou Callasovou, s ktorou boli veľmi dôverní priatelia,“ prezrádza nám Peter Dvorský. Keď sa s opernou divou rozišiel grécky miliardár Aristoteles Onassis, aby si vzal bývalú americkú prvú dámu Jacqueline Kennedyovú, Callasová našla pochopenie práve u Bellottiho.
„Roberto má dodnes doma vyše dvesto osobných listov, písaných rukou, ktoré mu poslala. Písali si, ako žijú a čo ich trápi. Do Onassisa bola zamilovaná. Keď si zobral Kennedyovú, veľmi trpela. Jednoducho pre ňu to bol podraz. A keď vznikajú tieto milenecké vzťahy, duša začína chátrať a bolí to. Utrápila sa a zomrela mladá, len ako päťdesiattriročná,“ dozvedáme sa čosi z pozadia operného sveta. „Ale ju zas veľmi miloval slávny tenorista Giuseppe Di Stefano, ktorý bol tiež veľkým Robertovým priateľom,“ doplní Dvorský meno opernej hviezdy, ktorá na spievanie inšpirovala neskorších velikánov Lucianna Pavarottiho a Joseho Carrerasa.
„To boli jeho priatelia. A on si potom vybral mňa ako speváka, ktorý patrí do skupiny veľkých. Veľmi ma tým poctil, veľmi si ho vážim. Záleží mi na tom, aby sa dal do poriadku,“ dodá Peter Dvorský, ktorý naposledy videl svojho priateľa vlani. „Mentálne je na tom stále v poriadku, len telo už nevládze tak ako kedysi. Keď som aj prišiel za ním naposledy, bol opustený doma na byte. Vravím, Roberto, poďme na prechádzku. Zastavili sme sa v reštaurácii a zrazu bol z neho iný človek. Tak som si povedal, že som urobil konečne jednu dobrú vec.“
