Lamentuje nad vysokým vekom, no zároveň ohuruje obdivuhodnou kondíciou. Herec Ivan Letko (88) sám obhospodaruje rodinný dom v Alžbetinom dvore, chodí na dlhé prechádzky, takmer každý deň jazdí autom do Bratislavy a nevyhýba sa ani pracovným ponukám. Lekári mu odporučili, aby sa pri chôdzi podopieral paličkou, no štramák v rifliach ju odmieta. „Je veľmi pekná, ale nechal som ju niekde zavesenú na vešiaku,“ mávne rukou.
Keď obdivujeme Letkovu vitalitu a dobrú náladu, so smiechom podotkne, že sa vie dobre pretvarovať. „Do dobrej nálady sa občas musím nútiť, ale, našťastie, nie je to často.“ Hoci sa cíti pri sile, už má rezervovanú garsónku s balkónom v seniorskom centre. „Nemám s tým vôbec problém, pretože tam nebudem ako niekto odložený a nepotrebný v ústave. Už existujú aj veľmi pekné domovy,“ vysvetľuje.
Labutia pieseň
Za ostatné roky si Ivana Letka spájajú Slováci predovšetkým s herečkou Evou Rysovou, s ktorou tvorili manželský pár v seriáli Búrlivé víno. „V divadle aj v televízii ma obsadzovali do krásnych veľkých postáv, no najväčšiu slávu mi priniesol starec Zoli v Búrlivom víne. V televízii to išlo päť rokov a celý čas to bol hotový blázninec. Ľudia za mnou stále behali a chceli sa fotiť. To som nezažil nikdy predtým,“ prezrádza.
Dopustiť nedá ani na partiačku, aj vo vysokom veku stále elegantnú dámu Evu Rysovú, ktorá bojuje s vážnymi zdravotnými problémami. „Evička je o dva roky staršia. Keď mala pred dvomi rokmi toľko čo ja teraz, hovoril som jej, že takého veku sa ja nedožijem. A vidíte. Ona už má deväťdesiat a ja osemdesiatosem. Bože môj, to je hrozný vek,“ vzdychne si.
Naposledy sa s Evou videli pred pol rokom, keď ju navštívil v ústave, kde je hospitalizovaná. „Bohužiaľ, už je málo komunikatívna. Minulý týždeň ju navštívila naša spoločná priateľka. Hovorila mi, že má chvíľky, keď vníma, a potom to naraz klesne. Čo sa dá robiť?“ dáva si smutnú rečnícku otázku.
Pri porovnávaní s kolegami je Ivan Letko šťastný, že jeho zdravotný stav mu dovoľuje prijímať menej náročné úlohy. „Naposledy si na mňa spomenul režisér Peter Bebjak pri filme Smršť. Ani neviem, ako ma vypátral, ale potešil ma. Hrám tam polobláznivého dedka, čo mám rád. Užil som si to. Asi to je už moja labutia pieseň, ale keby prišiel ešte niekto so zaujímavou ponukou, kde by nebolo veľa textu, možno by som sa na to dal,“ končí svoje rozprávanie legenda Letko
