Má 24 rokov a končí školu. Vraví, že odbor, ktorý si vybrala, jej v súčasnosti veľmi pomáha. „Zo začiatku bol projekt Waki-Vaky len študentský počin, ktorý založilo niekoľko spolužiakov v rámci predmetu. Mali sme aplikovať teoretické poznatky do reálneho podnikateľského plánu. Veľmi nás to bavilo, aj keď spolužiaci od toho neskôr upustili,“ začína svoje rozprávanie.
Recyklácia a obnoviteľnosť
Šikovné vaky Dominika navrhuje z látok, ktoré pozháňa z firiem, tovární alebo od slovenských návrhárov, ktorí by sa inak nepotrebných zvyškov zbavili tak, že ich vyhodia do koša.
„Celý ten projekt má myšlienku udržateľnosti a recyklácie. Baví ma tvoriť z látok, ktoré sú ,vadné’ jedine tým, že na ne zle spravili potlač, a sú pre niekoho na vyhodenie. Mne využívanie zvyškov dokonca vyhovuje, pretože každý vak je jedinečný - aj keď asi kvôli množstvu objednávok už snažím prejsť na pásovejšiu výrobu. Stáva sa, že mám dostatok látky a vyrobíme z neho viac kusov. To je však stále skôr rarita,“ opisuje Dominika.
Zároveň priznáva, že výroba a predaj by boli omnoho jednoduchšie, keby sa praktizovalo ako pásová výroba z nových látok. To však nechce, jej cieľom je dokázať, že to môže fungovať udržateľne aj z recyklovaných materiálov.
„Chcem to robiť inak“
Dominika študuje odbor stratégia a podnikanie, čo jej, ako priznáva, v rozbehnutom biznise pomáha. „Chcem to však robiť inak, nie poučkovo. Snažím sa vytvárať pevnú komunitu okolo celého projektu. Robíme zbierky, napríklad naposledy sme z takej akcie financovali vysádzanie stromčekov,“ hovorí mladá žena, ktorá vstúpila do vôd podnikania.
Aj keď je škola výhodou, naráža na mnoho prekážok. „Najväčší problém mám s pracovnou silou. Zamestnávam dve stále krajčírky, sú to panie v strednom veku, jedna poberá invalidný dôchodok. Sú už viac menej zabehnuté, ale keby som chcela predaj rozšíriť najmä do zahraničia, s týmto počtom je to neúnosné,“ sťažuje sa.
Pre vnučku aj pre babku
Pre mladých ľudí nie je krajčírstvo natoľko lukratívny odbor, aby sa rozhodli študovať ho. Dominika sama nešije, viac ju baví riadenie a organizovanie firmy. Podnikania sa nebojí, práve naopak.
„Je to nevyčerpateľný zdroj nových nápadov a smerov, ktorými sa dá uberať. Čaká nás festivalová sezóna, na ktorú som pripravená. Okrem vakov začíname vyrábať ľadvinky a tabatierky,“ dodáva.
Priznáva, že jej veľmi pomáhajú kamaráti, najmä s kontaktmi, nápadmi a inšpiráciou. A čo je také špecifické na farebných batohoch? „Asi tá využiteľnosť a už spomínaná jedinečnosť. Človek vždy potrebuje niečo, do čoho si zbalí osobné veci. Moje vaky môžete využiť na festivale, ale vezme si ho aj babka na záhradu. Rovnaké vaky sme nafotili v rámci módneho editoriálu, boli súčasťou elegantnej, no extravagantnej fotoprehliadky,“ smeje sa.
Ešte aj „obyčajné“ vaky sa snaží vyrábať inovatívne. Čo by ste povedali napríklad na vak z nepremokavej látky zo stanu, či vak s kapucňou? Nie je problém, aj také už vyrobila.
Aktívny život
Plávanie so žralokmi, surfovanie a cestovanie. Tomu by sa Dominika najradšej venovala neustále. Do svojho aktívneho života zahŕňa aj svoj biznis. „Vaky boli už vystavené napríklad v jednom surferskom obchodíku na Kanárskych ostrovoch, kde som surfovala. Spoznala som tam ľudí, ktorí sa o to zaujímali a pracovali na niečom podobnom. Najradšej mám, keď mi zavolajú kamaráti, že cestujú do nejakej exotickej či ďalekej krajiny, a že by potrebovali vak. Teraz idem vyrábať niekoľko kusov do Nového Zélandu. Tam dosť prší a nepremokavé ruksaky sa im určite zídu,“ usmeje sa Dominika.
Pripúšťa, že jej podnikanie je skôr životný štýl, ktorým by chcela pomáhať ľuďom a vytvárať komunitu s prínosom pre spoločnosť a jej okolie.
