Tip na článok
Ondrej Kandráč svoju popularitu využíva aj na motiváciu mladých Rómov.

„Pravidlá musia platiť pre každého rovnako,“ kritizuje vyčíňanie Rómov muzikant Ondrej Kandráč

Hoci Ondrej Kandráč (40) patrí v súčasnosti k absolútne najvyťaženejším muzikantom, stihol nedávno so svojou kapelou odohrať aj koncert na rómskej škole. A nielen to. Tínedžerom dával rady do života.

Galéria k článku (28 fotografií )
Ondrej Kandráč počas vystúpenia v rodnej dedine, kde po ňom pomenovali školu.
V programe rómskej účinkovala aj Brigita Szelidová s dcérou Teréziou Čikoš.
V programe rómskej školy účinkovala aj Brigita Szelidová.

Koncertovanie vo vypredaných halách či natáčanie relácie Všetko čo mám rád vymenil Ondrej Kandráč za skromnú školskú klubovňu v Plaveckom Štvrtku. „Pre túto komunitu vystupujeme špeciálne radi, pretože sú mimoriadne temperamentní a vďační. Aj zajtra idem čítať rozprávky do ďalšej rómskej školy,“ prezrádza muzikant. Kráča tak trochu v šľapajach svojho otca, ktorý sa celý život venoval pedagogickému remeslu. „Učil aj mnoho rómskych žiakov, ktorí sú, povedzme si na rovinu, zväčša iní ako ostatní, no on vedel ako na nich,“ tvrdí známy muzikant.  

Žiaden majster sveta

Ondrej Kandráč svoju hviezdnu pozíciu využíva aj na motiváciu mladých Rómov k tomu, aby sa vzdelávali. Vysvetľuje im, že nič nie je zadarmo a že zákony platia pre každého rovnako. Hoci sa často nevedia zmestiť do kože, podľa Ondreja Kandráča sa nemôžeme tváriť, že neexistujú. „Rómovia sú súčasťou tejto krajiny, žijú tu celé generácie a nám neostáva nič iné, len im ukazovať vzory príkladného správania. Musí to robiť každý, pretože bez toho sa ďalej nepohnú. Poučovať a dávať ich do pozoru, je blbosť,“ myslí si.

Túto taktiku výchovy odpozoroval od svojho otca, mnohoročného pedagóga a riaditeľa rôznych škôl. „Vždy razil teóriu, že jediná cesta ako z Rómov niečo vydolovať, je začleniť ich do kolektívu ostatných. Rómske deti sú väčšinou veľmi muzikálne, takže je vhodné osloviť ich práve prostredníctvom hudby. Treba im ukázať, že sú rovnocenné. Aby nepovedali, že sa k nim ten Kandráč správa povýšenecky a robí zo seba majstra sveta. Nerobím. Nerozlišujem a neposudzujem ľudí podľa toho, či je, alebo nie je Róm,“ tvrdí rezolútne a pokračuje. „Keď hovorím o ich rovnocennosti, myslím to vo všetkých smeroch. To znamená, že, keď vyrobia nejaký problém, musia si zaň niesť zodpovednosť. Nemôžu sa skrývať za to, že, keď som Róm, môžem všetko. No nie, nemôžeš. Pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako.“

Rezignované a bez ambícii                             

Vystúpenie Kandráča so svojou kapelou malo u počerných žiakov obrovský úspech, no muzikant by bol rád, keby ho rešpektovali aj ako človeka, ktorý svoje súčasné postavenie na scéne dosiahol tvrdou mnohoročnou prácou. „Je dobré, keď tieto decká majú svoje vzory. Tie im doma totiž často chýbajú,“ uvažuje. Jednoznačne s ním súhlasia aj rómski speváci Brigita Szelidová a Ľubo Virág, ktorí v školskom programe tiež účinkovali. „Počas koncertov radi dávame priestor aj mladým talentovaným školákom z publika. Ani si neviete predstaviť, koľko šikovných detí nás svojim speváckym, alebo muzikantským prejavom doslova ohúrilo. No, bohužiaľ, majú málo ambícií. Sú rezignované, znechutené a nemajú žiadne sny. Pred chvíľou som sa pýtala jedného dievčaťa, čo chce v živote robiť. Povedala mi, že bude upratovačka, lebo aj jej mama je upratovačka. Popritom je krásna, inteligentná a fantasticky spieva. Navrhla som jej, že by sme spolu mohli naspievať dueto. Trochu by sa z rómskej osady, kde žije, dostala do iného sveta a prilepšila by si aj finančne. Je nešťastie zabiť tak veľký talent. Tie deti nie sú motivované ani v rodine. Všetci bývajú v jednej izbe, preto sú smutné a zmierené s tým, že ich nečaká nič dobré. Musíme to každý svojou troškou zmeniť,“povedala nám odhodlane aj Brigita Szelidová.

Doba sa zmenila

Na koncerty, kde sa mladým ľuďom prezentuje rómska hudba sa vždy nechá nahovoriť aj muzikant a spevák Ľubo Virág. „Som presvedčený, že k rasizmu a extrémizmu našu spoločnosť cielene vedú politici. V čase mojej mladosti nič také neexistovalo. Každý sa hral s každým na tom istom piesočku a boli sme šťastní. Doba sa v tomto smere veľmi zmenila. Na koncertoch preto deťom nikdy nezabudnem pripomenúť, aby sa nenechali ovplyvniť gaunermi, boli samé sebou a pracovali na sebe, aby mohli získať z dosiahnutých výsledkov prirodzené sebavedomie,“ tvrdí.

Hrdí podľa neho môžu byť aj na hudbu, ktorú rómskemu etniku zanechali predkovia. „Počas nášho turné sme absolvovali šesť koncertov, na ktorých sme prezentovali to najlepšie, čo v rómskej ľudovej kultúre vzniklo. Na každom jednom vystúpení decká hneď po prvej pesničke vstali a až do konca programu tancovali. Ten ich temperament sa jednoducho nedá potlačiť. Myslím, že sme u nich nenápadne vzbudili aj pocit hrdosti na svoj pôvod a predkov. Z výnimočnej hudobnej kultúry, ktorú nám tu zanechali, sa dá totiž čerpať po celý život. Je to naše vzácne rómske kultúrne dedičstvo o ktoré je a vždy bude záujem vo všetkých vrstvách spoločnosti ľudí. Ja sám som predal s touto muzikou státisíce albumov a koncertujem s ňou po celom svete,“ hovorí Ľubo Virág. 

VIDEO Plus 7 Dní