Akoby to ani nebol on. Urastený herec Marko Igonda (48), ktorý vždy chrlil jednu vtipnú poznámku za druhou, bol na nedávnej tlačovke k filmu Ultimátum na nepoznanie. Po celý čas sedel ticho v rohu miestnosti a po jeho „mačovskom“ výraze nebolo ani stopy. „Som človek, na ktorom vidieť, keď má nejaké problémy. Budím sa ráno o piatej, ako prvé si za­pnem televízor a sledujem, čo sa deje u našich susedov na Ukrajine,“ prehovoril Igonda pre PLUS 7 DNÍ. Našim východným susedom pritom pomáha, ako vie.

Maká celá rodina

Na deň, keď svet obletela správa o invázii Ruska, nezabudne. „Niečo také človek z hlavy už nikdy nedostane. Pamätám sa, keď som sa v roku 2001 prvýkrát díval na Dvojičky a videl tie lietadlá, povedal som si: Veď to je asi nejaké sci-fi. Pred útokom na mrakodrapy som si myslel, že ma už nič neprekvapí. A teraz som si vravel to isté. Nevedel som sa spamätať z prvotnej informácie, že začali bombardovať Ukrajinu. Jednoducho som tomu nemohol, nechcel, nedokázal uveriť. Sme generácia, ktorá skutočnú vojnu nezažila, a veril som, že ju už ani nezažijem.“

Som pyšný, že som Slovák, a to doslovne.
Marko Igonda

Od prvého dňa, čo Ukrajinu napadli, sa preto herec zaktivizoval. „Každú chvíľu niečo riešim a organizujem, kam by som čo mohol odniesť. To isté celá moja rodina v Žiline. Nakladáme a vykladáme všetko, čo sme zozbierali od rôznych darcov. To sa preváža na hraničné priechody. Bratov syn naloží plné auto ľudí a rozváža ich po sprístupnených hoteloch a ubytovacích jednotkách v jednotlivých mestách. Sú úžasní a vlastne celé Slovensko ma prek­vapilo, ako rýchlo a skvelo dokázalo na nečakanú situáciu zarea­govať. Veď my fungujeme ako švajčiarske hodinky. Nikdy by som na Slovákov nepovedal, že budú až takí nápomocní. Som pyšný, že som Slovák, a to doslovne.“

Už včera bolo neskoro

Igonda priznal, že sa mu v týchto dňoch čoraz viac vybavujú príbehy, ktoré ako dieťa počúval od starých rodičov. „Som zo štvorgeneračného domu a nezabudnem na rozprávanie mojich starých rodičov. Môj dedko musel počas tvrdých bojov v druhej svetovej vojne vyhadzovať vlaky do luftu. A moja starká? Ako malé dievčatko hodila zo žartu, veď si to ešte neuvedomovala, do Nemca hrudku hliny, no a ten ju skoro zastrelil. Tieto skutočné príbehy sa mi teraz väčšmi pripomínajú. Vždy som si vravel, aký som šťastný, že som to nezažil. A už je to tu. Ostaneme tým poznačení a musíme robiť všetko pre to, aby to naše deti nezažili.“

Markovi je až do plaču, keď vidí zábery utrápených utečencov a spustošené mestá na Ukrajine. „Niekedy sa už nemôžem pozerať na televízor a radšej iba počúvam. Chudáci ľudia, veď z ich domova urobili smetisko, ktoré už nikto nikdy nedá do pôvodného stavu. Zničili pamiatky, zničili všetko. Mám to nonstop v hlave a veľmi túžim a čakám, kedy sa to konečne skončí. I keď už včera bolo neskoro,“ skonštatoval nešťastne. Dodal tiež, že ak by sa niečo podobné odohralo na Slovensku, neutiekol by. „Určite by som ostal tu, doma. Čo by mi dali robiť, to by som robil,“ mykol bezmocne plecami.

Vyhrážajú sa mu

Slovenský herec už roky býva s manželkou, českou herečkou Hanou Ševčíkovou, a dcérou Elou v Prahe, ale kvôli rodičom žijúcim v Žiline, povinnostiam a záľubám sa často vracia do rodnej krajiny. Práve jeden z jeho koníčkov ho v ťažkých časoch upokojuje. „Málokto vie, že som poľovník. Často chodím do revíru v Trenčíne, kde kŕmim zvieratá a s partiou sa o ne staráme. Takisto som členom občianskeho združenia Národná charitatívná poľovačka. Nerád o tom rozprávam, lebo niektorí ľudia nie sú asi pri zmysloch a neviem im vysvetliť, že to terorista zabíja. Poľovník sa stará o zver alebo keď, tak loví. Odkedy sa venujem charitatívnej poľovačke, dostal som veľmi veľa hejtov a vyhrážok,“ šokuje známy herec.

FOTO V GALÉRII

Zaumienil si však, že sa nedá vystrašiť ľuďmi, ktorí nechápu, že poľovník nie je zloduch, ale zanecháva po sebe dobré veci. „Vďaka nášmu občianskemu združeniu sme v minulosti vyzbierali niekoľko tisíc eur na prístroj pre detské kardiocentrum. V týchto dňoch som dostal za úlohu určiť, na čo pôjdu ďalšie vyzbierané peniaze. Rozhodol som sa, že poputujú do trenčianskej nemocnice na kolonoskopický prístroj, ktorý stojí približne šestnásťtisíc eur,“ prezradil na záver.