Na vlaňajšej olympiáde v Pjong­čangu súťažila v životnej forme a skončila štrnásta, po majstrovstvách sveta už nechcela korčule ani vidieť. Najlepšia slovenská krasokorčuliarka sa narodila v New Yorku rodičom Tomovi a Anne, ktorí v roku 1989 emigrovali do USA. Mladá Nicole napriek tomu, že svoj doterajší život prežila v New Yorku, reprezentuje rodnú krajinu svojich rodičov.

Chvíľu to už vyzeralo, že reprezentáciu zavesí na klinec. Potom však získala prácu v Bratislave a presťahovala sa na Slovensko, po tejto zmene si opäť našla cestu na ľad. Na majstrovstvách Európy v Minsku zažiarila v krátkom programe a nakoniec sa umiestnila na solídnom deviatom mieste. S NICOLE RAJIČOVOU (23)  sa zhovárala TITANILLA BŐDOVÁ.

Na majstrovstvách sveta ste sa nedostali do voľných jázd, po olympiáde ste zápasili s únavou a so zranením. Vtedy ste znechutene povedali,  že si chcete oddýchnuť, a neviete, či ešte niekedy budete súťažiť. Čo sa odvtedy udialo?

Po majstrovstvách sveta som si povedala, že korčule už nechcem ani vidieť, odložila som ich do kúta. Chcela som zmeniť život, mala som pocit, že už šport nechcem robiť. Načo sa ešte trápiť, keď som už svoj cieľ, dobré umiestnenie na olympiáde, dosiahla, čo ešte z toho mám? Odvtedy som už absolvovala dve roboty, presťahovala som sa na Slovensko a začala som znovu korčuľovať. Podmienky v Bratislave mi prospievajú, mesto je malé, za desať minút môžem byť na štadióne. Začalo ma to znova baviť. Dala som si iné ciele.

Aké konkrétne?

Opäť sa naučiť dvojitý axel. Potom nejaký trojitý, potom ďalší a ďalší. Keď som mala všetky trojité skoky znovu zvládnuté, mala som taký istý pocit ako po olympiáde. Keď som bola na ľade, nerozmýšľala som nad nejakými pretekmi, ale bavilo ma to. Nakoniec som išla na majstrovstvá Európy, hoci dva týždne predtým som si to nemyslela. Vtedy som toho znovu mala dosť, položila som si otázku - Čo tu zase robím?

Aký máte teraz denný režim, koľko trénujete?

Trénujem raz za deň, šesťkrát týždenne na ľade. Keď som patrila do špičky, trénovala som dvojfázovo, preto som si povedala, že dvojfázovo musím trénovať aj teraz. Takže z 30 minút, ktoré strávim na ľade, sa snažím vydolovať maximum a potom sa udržiavam vo forme cvičením a behom.

Váš tréner Igor Krokavec však žije v New Jersey.

Sme v kontakte pomocou internetových aplikácií. Aj otcovi do Ameriky volám každý deň. Som úprimná, poviem mu vždy pravdu, keď mu klamem, kto tým čo získa? Igorovi posielam videá zo svojich tréningov, keď mám nejaký problém alebo skúšam niečo nové. Niekedy tak dostanem viac rád ako vtedy, keď som bola s nimi stále.

Baví vás to viac ako predtým?

Áno. Už necítim tlak, každý deň sa zobúdzam s tým, že chcem niečo dokázať. Je to iný pocit.

Ako pritom zvládate prácu?

Pracujem ako analytička. Veľmi ma to baví. Môžem vyťažiť mozog aj telo. Predtým som chodila do školy a pomáhalo mi to zvládať situácie na ľade. Veď aj na preteky som si vždy zobrala skriptá a učebnice. Po tom, čo som skončila štúdium, zrazu som nevedela, čo mám robiť, chýbalo mi rozmýšľanie.

S akými cieľmi ste cestovali do Minska?

Odjazdiť dva slušné programy.

Nicole Rajičová: Na tohtoročných majstrovstvách Európy v Minsku.
Nicole Rajičová: Na tohtoročných majstrovstvách Európy v Minsku.
TASR

Vysoko ste prekonali očakávania, v krátkom programe ste podali výborný výkon. Čakali ste vôbec takúto jazdu?

Nie, nečakala! Prvýkrát môžem naozaj úprimne povedať, že som bola prekvapená, čo sa mi podarilo. Samozrejme, mala som to natrénované, ale za tých podmienok, aké teraz mám, som veľmi prekvapená sama zo seba. Nielen z toho, že to stále dokážem, že to mám v sebe, ale navyše som dosiahla osobné maximum.

Vo voľnej jazde už boli menšie zaváhania, ale aj v nej ste podali dobrý výkon.

Mohlo to byť lepšie, ale stále som s voľnou jazdou spokojná. Bolo v nej päť trojitých skokov, aj keď s menšími chybičkami pri dopadoch. Pri konci som bola veľmi unavená, viac, ako som čakala, preto už dvojité axely na konci jazdy neboli ideálne. Už zo začiatku som mala ťažké nohy, ale aspoň prvé skoky som zvládla.

Medzi krátkym programom a voľnou jazdou ste mali voľný deň. Ako ste ho strávili?

Ráno som sa prešla, poobede sme mali tréning, večer som znovu vyšla na prechádzku, aby som mala stále pohyb. Inak som sa sústreďovala na svoju voľnú jazdu.

Čo vás čaká po úspešnom európskom šampionáte?

Hneď po majstrovstvách Európy som sa musela vrátiť do práce, ale fyzicky si trochu odpočiniem. Už viem, na čom musím pracovať.

To znamená, že sa chystáte aj na svetový  šampionát?

Áno, ak ma zväz nominuje.

Teda ste sa definitívne vrátili na ľad?

Čakala som, že už budem mať pokoj... Ale, áno, mám ďalšiu motiváciu a budem pokračovať.