Na počiatku nebola  SuperStar, ale hypotéka a mínusy, pre ktoré niekedy nemal ani čo jesť. Moderátor MARTIN „PYCO“ RAUSCH (43) bol vďaka svetovo uznávanej speváckej šou pri zrode jednej televíznej éry, ale aj vlastnej moderátorskej kariéry. Spoznalo ho celé Slovensko, hoci mu to nemuselo byť vždy po chuti. V rozhovore s MAREKOM MAJZONOM hovorí o tom, prečo s moderovaním neprestal, hoci pôvodne chcel byť hudobným redaktorom, prekladateľom či kuchárom. Pri varení napokon zostal. Odpovedal tak aj na otázky, prečo mu je lepšie mimo televíznych kamier.

Nedávno sa skončila šiesta séria televíznej šou Tvoja tvár znie povedome, ktorú ste kedysi moderovali. Sledovali ste ju?

Už druhý rok som odstrihnutý od televízie, zrušil som nadobro káblovku, keďže televíziu som sledoval len výnimočne. Nevidel som teda ani jednu epizódu, len nejaké útržky na sociálnych sieťach u kamarátov a kolegov.

Aký je pocit nebyť zrazu súčasťou niečoho, čo ste pomáhali vybudovať?

Je veľmi podobný pocitu v momente, keď sa na niečom s televíziou dohodnete alebo nedohodnete a ako si to poviete. Výpoveď som nedostal, odišiel som sám, čo bolo jediné rozumné riešenie. Ale to som vtedy ešte netušil, len dúfal. S týmto projektom ma Markíza oslovila v čase, keď sa odpájala z antény a nevedela ešte, ako to ovplyvní televízny trh. Televízia aj ja ako moderátor sme išli do istého rizika skúsiť nový formát s preoblečeniami a imitáciami.

V čom bol váš odchod rozumné  riešenie?

Potreboval som vybočiť z rutiny, šou zas potrebovala refreš. Môj odchod vyriešil dva problémy naraz.

V poslednom čase vo verejnom priestore znie, že tento formát je sexistický a rasistický. Ako to vnímate?

S tým nesúhlasím. V prvom rade je to zábavný formát.

Áno, ale hodnotí sa, či je súťažiaca alebo tanečnica sexi. Nakoniec sa prestalo aj s maľovaním pleti načierno, aby nedochádzalo k tak zvanému blackfacovaniu.

To je na širšiu diskusiu. Neviem, koľko sa toho v šou zmenilo, odkedy som ju nevidel. Ale keď sa niekto snaží mať vyslovene sexi vystúpenie a potom hodnotíte, či bol/bola sexi alebo nie, čo je na tom zlé? Najhoršie pre oba extrémy je zovšeobecňovanie.

Nemožno považovať za sexistické aj to, že vás v médiách označovali za sexsymbol? Ako to vníma muž?

Na toto akosi nemám vybudovaný jasný názor. Ten, kto vás tak nazve, vám asi tlmočí fyzické sympatie. Nevnímal som to sexisticky, len to okolo mňa prešlo.

Do akej miery vás ovplyvňujú reakcie fanúšikov?

Ak by to, čo ma baví, zostalo bez ohlasu, určite by som prehodnotil to, čo robím. Veľmi živo v online priestore komunikujem so svojím publikom takmer na dennej báze a dosah mojej tvorby má dlhodobý rast na všetkých platformách. Varenie spočíva v kolektívnej inšpirácii, reakciách a dialógu. Na rozdiel od televízneho projektu môžem celkovú formu meniť spontánne podľa vlastných predstáv aj reakcií od publika. Aj preto ma to baví.

Ako po sedemnástich rokoch vnímate svoje superstarovské obdobie?

Bola to lotéria, náhoda aj šanca. Keby som vtedy nemal na krku hypotéku a nedostal sa do takých šialených mínusov, že som miestami nemal hotovosť na jedlo, tak by som možno na ten moderátorský konkurz nešiel. Z Anglicka som dobre vedel, aké rozmery môže nabrať Pop Idol, po našom SuperStar. Ale vôbec to neľutujem. Nebyť tejto životnej skúsenosti, dnes by som bol niekde úplne inde a s veľkou pravdepodobnosťou by som aj inak o takejto otázke premýšľal. Takže všetko je, ako má byť.

Mám štyridsaťtri rokov a stále sa učím nové veci.
Martin „Pyco“ Rausch

Je to ako so súťažiacimi - budete so SuperStar navždy spätý?

No jasné, veď som to moderoval. A ešte stále mám pocit, že to bolo predvčerom.

Urobili by ste niečo inak?

Z pohľadu staršieho a azda skúsenejšieho človeka by som asi všetko odmoderoval inak ako ten chlapec pred dvadsiatimi rokmi, ale bez neho by som nebol sám sebou. Takže rozoberať to týmto štýlom spätne je čistá ezoterika.

SuperStar bola pre vás katapultom do väčších projektov. Pri ktorom ste mali pocit, že je už kariérnym vrcholom?

Úprimne, ja som si kariérny vrchol nepredstavoval a možno preto som ho ani nezažil. Samotné moderovanie totiž k mo jim ambíciám nepatrilo, chcel som byť hudobným redaktorom, potom dramaturgom aj kuchárom či prekladateľom. Ale byť moderátorom medzi moje sny nepatrilo. Chcel som to len vždy robiť najlepšie, ako viem.

Zatiaľ mám dojem, že jeden z najlepších moderátorov súčasnosti vznikol náhodou, lebo si chcel zaplatiť hypotéku. Prečo ste s tým neskôr neskončili úplne?

Našiel som v moderovaní svoje výzvy a učil som sa pri každom projekte nachytať aj remeselné skúsenosti. To, že moderovanie nebolo mojím snom, predsa automaticky neznamená, že ma to nebavilo alebo by som mal finančnú motiváciu ako prioritu. Nie je všetko také čierno-biele.

Boli chvíle, keď ste oľutovali, že ste verejne známa osoba?

Raz za čas sa zamyslím, čo by bolo, keby nebolo, a potom zas čo by nebolo, keby nebolo, a tak podobne. Všetko má vždy svoje plusy aj mínusy, ale keď sa rozhodnete moderovať v televízii, vopred neriešite, či a ako budete neskôr chcieť alebo nechcieť, aby vás niekto podľa tváre identifikoval.

Porovnávali ste sa niekedy s Adelou? Žeby ste sa cítili menejcenne, lebo má viac ocenení alebo väčší mediálny „výtlak“?

Porovnávanie a meranie sa končí zvyčajne pri pretekaní a súťažení. Adela bola pre mňa moderátorská partnerka, nie súperka, takže porovnať som to vedel, až keď sa ocitla v podobnom projekte v nejakom inom tandeme alebo som ja moderoval s niekým iným. Ona, tuším, získala všetky ceny, na ktoré bola nominovaná, to by sa museli všetci slovenskí moderátori cítiť menejcenne, ak by jej divácky úspech mal byť meradlom pre ostatných.

Porovnávanie a meranie sa končí zvyčajne pri pretekaní a súťažení. Adela bola pre mňa moderátorskou partnerkou, nie súperkou.
Martin „Pyco“ Rausch

Vo všeobecnosti ste známy tým, že si z pracovných ponúk vyberáte. Prečo?

Sú to frázy, ktoré mi lepili novinári na čelo v každom rozhovore, až to nabralo takúto selektívnu príchuť. V televíznom prostredí je normálne, ak vám v prípade úspechu dajú v čo najkratšom čase možnosť účinkovať v čo najväčšom počte programov. Moderovať, tancovať, spievať, súťažiť, hádať, testovať, glosovať, vykuknúť v seriáli, skrátka, treba to rýchlo všetko využiť, lebo televíznu životnosť má vraj človek krátku.

S týmto som od začiatku nesúhlasil, pretože som to tak osobne necítil. Naopak, mal som pocit, že pomaly ďalej zájdem, a zároveň by som viac naraz nezvládal, lebo sa chcem sústrediť na jednu vec. A dodnes sa na tom nič nezmenilo.

Prečo ste prijali ponuku robiť Zlatú masku?

Bol som rok a pol dole z obrazu a už som mal opäť chuť postaviť sa na pódium. A toto bol nový formát, ktorý som si napozeral a páčil sa mi. Cítil som výzvu.

Na Slovensku sa nestretla s takým úspechom ako v zahraničí. Nie je tento formát pre konzervatívneho Slováka už extrém?

Stále neviem. Snažím sa pochopiť dobu a ľudí v čase pandémie. Karneval a prezliekanie do masiek u nás nemá napriek fašiangom žiadnu kontinuitu v moderných časoch, takže očakávať od ľudí frustrovaných pandémiou, že to prijmú ako uvoľnenie, bola asi chyba. Obzvlášť, keď celá šou vznikla mesiac pred tým, ako sa pandémia vôbec začala, a na obraz sa dostala až o pol roka neskôr. Ja som to moderoval najlepšie, ako som vedel, neúspech projektu si však treba priznať a prijať ho ako užitočnú lekciu. Ale pri štarte Tváre som mal omnoho väčšie pochybnosti o diváckom úspechu. To bola pre akékoľvek konzervatívne publikum omnoho väčšia výzva.

Vy sa považujete za konzervatívneho?

Nie, mám však v televíznych medziach pochopenie aj pre konzervatívne publikum.

Výrazným rozhlasovým moderátorom ste boli aj preto, že ste sa snažili novej hudbe rozumieť a vyznať sa v nej. Prečo vás prestalo baviť robiť kultovú reláciu Music Files?

Mňa to nikdy baviť neprestalo, len po rozmachu internetu to v rádiovej forme stratilo zmysel. A pre mňa postupne vyšumelo aj rádio, najmä pre obmedzenie hudby na pár stovák notorických piesní denne. Stratilo pre mňa svoje čaro.

Líši sa dnes vkus Slovákov a iných národov v Európe?

Tak ako Briti žijú modernou hudbou alebo Taliani jedlom, Slováci budú napríklad žiť hokejom. V každej kultúre sa dá nájsť zopár spoločných menovateľov, ktoré strhnú ohromnú väčšinu a tá to potom definuje. Je nemožné, aby mali Slováci talianske chute alebo britský hudobný vkus. Vlastne to je aj dobre.

Mal som pocit, že pomaly ďalej zájdem, a zároveň by som viac naraz nezvládal, lebo sa chcem sústrediť na jednu vec. A dodnes sa na tom nič nezmenilo.
Martin „Pyco“ Rausch

Sledujete hokej?

V bežnom režime nie, ale keď sú majstrovstvá, samozrejme, áno. A normálne mapujem tabuľky a snažím sa predvídať, ako to dopadne. To mi zostalo ešte z čias hitparád.

Vlani ste pre PLUS 7 DNÍ povedali, že na obraze síce nie ste, ale nemáte pocit, že máte voľno. Čo všetko robíte teraz?

Po troch kuchárskych knihách som sa rozhodol varenie preniesť z papiera na obraz, či lepšie povedané, displej. Už tretí rok nakrúcam videorecepty, ktoré v rôznych formách potom vešiam na svoj Instagram aj You Tube. A je to one-man-show, takže píšem, varím, strihám, svietim, nahrávam aj publikujem. Fulltime job. Mám štyridsaťtri rokov a stále sa učím nové veci. Za posledné roky som sa najmä z technickej a produkčnej stránky naučil viac ako za dlhé roky v televíziách. A sleduje ma publikum skoro vo všetkých vekových skupinách bez ohľadu na to, čo alebo kto je „cool“.

Čo robíte, keď sa chcete vy zabaviť?

Chôdzu v prírode, počúvam dobrú hudbu, Netflix a varenie (bez kamery).

Viac FOTO Pyca v GALÉRII

Čiže ste skôr introvertnejší?

Zábavu typu žúrky, viac známych pokope, koncert alebo večeru si, samozrejme, predstavujem omnoho extrovertnejšie. Ale také niečo som už rok a pol nezažil.