Nadšenie a energia púšťať sa do nových vecí mu nikdy nechýbali. Ondrej Práznovský (68) z obce Lehota v Nitrianskom okrese vo svojej dielničke formuje kusy dreva do pozoruhodných umeleckých diel a popri tom stihol sedieť na stoličke starostu. Navyše starostlivo zbiera všetky informácie a správy o rodnej dedine, ktorej súčasťou sú aj legendami opradené Krvavé šenky.

Ondrej Práznovský sa vyrezávaniu drevených plastík venuje od roku 1971.
Ondrej Práznovský sa vyrezávaniu drevených plastík venuje od roku 1971.
Zdroj: MATEJ KALINA

Nemal tatka komunistu, nemohol študovať

 

Len tak, mimochodom, nám ukáže na fotografii drevenú sochu s názvom Margit. Siluetu krásnej ženy vyrezal a pomenoval podľa manželky. „Dnes už tak nevyzerá," zasmeje sa. O chvíľu nás vedie na miestny cintorín.Neďaleko vstupu stojí drevený Anjel s nápisom Láska, nádej, spása. Áno, náš spoločník so zmyslom pre humor vyrába aj krásne diela s náboženskou tematikou. V jeho dielni vznikli rôzne sochy: Včela - symbol života, Vodník, ktorý sedí v obci pri potoku, či plastika s ľudovým motívom, ktorá je pri kaplnke. „Tu sa Jozefovi Dobrovolnému zjavila Panenka Mária v roku 1872. Dvakrát," upresní.

Drevená socha neďaleko kaplnky v obci Lehota.
Drevená socha neďaleko kaplnky v obci Lehota.
Zdroj: MATEJ KALINA

Ondrej Práznovský sa vyrezávaniu drevených plastík venuje od roku 1971. Už predtým však kreslil a odmalička ho to ťahalo k výtvarnému umeniu. „Chcel som študovať na umeleckej priemyslovke v Bratislave, lenže tatko nebol komunista, tak som sa tam nedostal. Aj za fúkača skla do Utekáča som chcel ísť, ale ani tam mi nedali prihlášku," povzdychne si. „Tak na poslednú chvíľu som šiel do Kovostavu Nitra, ČKD Blansko," dodáva. Ocitol sa v prekrásnom prostredí Moravského krasu. „Chvalabohu! Mal som tam kamarátov a  dôchodcovia mali výtvarný klub, do ktorého ma ako 16-ročného prijali," spomína.

Venoval sa niekto v rodine umeleckej činnosti? „Strýko falšoval pasy, odtiaľ je ten talent," smeje sa. „Potom ho chytili a na Kube v Havane bol zavretý," upresní. Ex-starostovi rozhodne nechýba humor a o dobrodružstvo nebolo v jeho rodine núdza.

"Chcem, aby tu po mne niečo zostalo," hovorí Práznovský.
Zdroj: MATEJ KALINA

 

Odhryzol prst

 

Ondrej Práznovský sa posledné roky venuje najmä zbieraniu príbehov o Krvavých Šenkoch, osade, ktorá patrí k obci Lehota. Viaže sa k nej veľa morbídnych príbehov, najmä k prístavnému hostincu, kde sa podľa legiend vraždilo a neraz v polievke plávali časti ľudských tiel. „Raz aj o mne jedny noviny napísali článok s názvom Ďalší prst v huspenine. Lebo jednému som odhryzol prst ja," prizná s pokojnou tvárou. Jedna z obyvateliek obce najprv nechcela, aby jej zaviedli plyn. Neskôr si to rozmyslela, ale Práznovský už nemal čas odznova všetko vybavovať. „V jeden večer ku mne prišiel jej syn Peter. Dal som mu papiere a povedal, čo má robiť. Lenže on sa naštval, chytil ma odzadu a začal ma škrtiť. Zabudol však na malíček, ten mu trčal, tak som mu ho odhryzol. Išiel hore do baru, krvácal, aj som ho chcel zaviesť k lekárovi, ale nechcel," popisuje. „Len som sa bránil. Potom vyšiel von, nahneval sa, chytil visiaci prst, hodil ho do trávy a na druhý deň sa oň psi bili," dodáva. Neuveriteľné? Nuž, aj taký je život a aj navonok nenápadní ľudia ako Ondrej Práznovský rozhodne neupadnú do zabudnutia.

Video: Rezbár a bývalý starosta hovorí o zlej patogénnej zóne v Krvavých Šenkoch. 

V najnovšom čísle PLUS 7 DNÍ si prečítate reportáž o krvavej histórii a záhadách Krvavých Šenkov, o ktorých nám porozprával práve Ondrej Práznovský.