Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

To sme teda dopadli! Čech učí Slovákov, kto je Eva Sepéšiová, Janko Blaho, Tatiana Hubinská, Zuzana Lonská, Nora Blahová či Martin Kratochvíl. Osobný priateľ slovenskej rodáčky, speváčky Hany Hegerovej a odborník na jej diskografiu a kariéru, Tomáš Padevět, sa podujal v zaprášených archívoch divadiel, televízií a rádií hľadať neznáme, často zabudnuté skladby tvorcov českej a slovenskej hudobnej histórie a vydávať ich na cédečkách. Keďže väčšinou nejde o hity a cédečka majú len zberateľskú a historickú hodnotu, nepočíta s veľkým ziskom. „Rozhlas a televízia často ani netušia, aké skvostné a raritné nahrávky majú vo svojich archívoch. Mnohé z nich si už nepamätajú ani samotní interpreti,“ prehodil Padevět počas nášho stretnutia.

Naposledy tak zaskočil bratov Jana a Václava Neckářovcov. „Pri zostavovaní albumu s názvom Známe neznáme 3, som v televízii naďabil na skladbu Písnička pro mne, ktorú v roku 1969 napísal Jan Neckář. Keď som im ju poslal na vypočutie, obaja boli zaskočení. Jan dokonca povedal, že musí prepísať svoje umelecké dejiny, pretože vďaka môjmu objavu zistil, že toto bola historicky prvá skladba, ktorú pre brata Václava skomponoval. Doteraz si myslel a všade uvádzal, že prvou skladbou bola skladba Doktor dam di dam, ktorá vznikla až o dva roky neskôr,“ prezradil.

Významne pripomína, že na každom výberovom albume, ktorý vydal, sa nachádzajú aj slovenskí umelci. Niektoré mená sú už medzitým tak zaprášené prachom, že si na nich neraz už málokto spomenie. „Ich skladby ale jednoznačne stoja za pripomenutie. Navyše sú aj odrazom doby, v ktorej vznikali. Napríklad ani ja sám som niektorých spevákov nepoznal. O existencii Tatiany Hubinskej alebo Zory Kolínskej som vedel len vďaka tomu, že som ich fotografie našiel v starých časopisoch na povale u babičky. Mal som asi osem rokov,“ smeje sa. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Pridanou hodnotou jeho aktivít sú niektoré priateľstvá s umelcami, ktorých piesne vydáva. „Je príjemné komunikovať s nimi priamo. Keď som naposledy telefonoval so Zuzkou Lonskou, ktorá žije už mnoho rokov vo Švédsku, bola akurát na Slovensku. Spomínala, že bola navštíviť aj pána skladateľa Pavla Zelenaya, ktorý nedávno skonal. Veľmi príjemne som sa vždy pozhováral s dnes už tiež nebohým Dušanom Grúňom. Keď som mu hovoril, že by som rád vydal jeho piesne na výberovku Známe neznáme, bol prekvapený a šťastný. Tiež bol už veľmi chorý a toto mu pridalo na nálade,“ spomína velikánov svojej doby.

K najvýnimočnejším albumom, ktoré Padevět vytvoril, suverénne radí projekt s názvom Protestsongy. Ide o dvojcédečko so 48 piesňami z rokov 1966 až 2017. Aj tam zaradil veľmi raritnú skladbu z roku 1969 Strhnite masky od Tatiany Hubinskej a z novších je tam napríklad Robo Grigorov a jeho Pocta Majakovskému z roku 1988. „S Robom som mal pri tej príležitosti niekoľko veľmi dlhých telefonických rozhovorov. Bol som veľmi milo prekvapený, že sám bral ako poctu byť v takejto spoločnosti umelcov,“ prezrádza ďalej. Počas rozhovorov medzi pánmi vznikla dokonca myšlienka na spoločné dueto Roba s Martou Kubišovou. „Marta najprv súhlasila, Robo sa teda pustil do komponovania, no medzitým ukončila kariéru, tak z toho nič nebolo. Malo sa to volať Betlehem, škoda, že to nevyšlo,“ konštatuje Padevět.

Ďalším, najmä z historického hľadiska hodnotným albumom, je box 5CD s názvom Země Československá, domov můj. „To som vydal k storočnici našej republiky. Každý rok jedna pieseň. Tematicky ide o skladby, ktoré sa obsahom viažu k vzťahu k vlasti,“ vysvetľuje. Pri významných českých menách ako Ema Destinová, alebo R. A. Dvorský sú tu zastúpení aj Slováci Janko Blaho so skladbou Rodný môj kraj, F. K. Veselý so Stupavskou krčmou až po súčasníkov, skupinu Vidiek a ich Slovenský tanec, no nechýba ani Elán a hit Od Tatier k Dunaju. „Niektoré skladby sme prepisovali a digitalizovali ešte zo šelákových platní. To bola neskutočne náročná práca, ale stálo to za to,“ pochvaľuje si výsledok. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Tomáš Padevět sa stal už v mladosti fanúšikom Hany Hegerovej a neskôr aj jej priateľom, preto je špeciálne vysadený na jej skladby. Skutočnou raritou, z ktorej sa stihla radovať aj naša najslávnejšia šansoniérka, je cédečko z jej zabudnutého koncertu, ktorý mala v Divadle na zábradlí v roku 1970. „Tajne, len pre seba, si ho nahrával zvukár divadla. Po mnohých rokoch ho náhodne objavil človek, ktorý v divadle digitalizoval staré nahrávky. Keď mi napísal mail, že existuje takýto koncert a navyše vo veľmi dobrej kvalite, bral som to s rezervou. Hovoril som si, že to nie je možné alebo nebude v dobrej kvalite. Keď mi poslal na ukážku dve skladby, bol som prekvapený. Znelo to neuveriteľne kvalitne,“ hodnotí poklad. Keď neskôr púšťal kompletný koncert Hane Hegerovej, prekvapenie neskrývala ani ona. „Sama priznala, že ide o veľmi unikátny záznam, pretože z toho obdobia neexistuje žiadna živá nahrávka. Zároveň mi dala súhlas na jej vydanie,“ prezrádza.

Cédečko s nahrávkou fanúšikovia okamžite rozchytali, preto sa ho ako raritu rozhodol vydať aj na vinylovej platni. „Išlo o limitovaných 500 kusov, ktoré vyšli ako krásna dvojplatňa. Navrhol som, aby bola v každej platni vložená aj karta s podpisom pani Hegerovej. Súhlasila, no napokon ich stihla podpísať len 250 kusov,“ prezrádza. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Pred smrťou speváčky plánovali s Tomášom Padevětom vydanie albumu jej starých piesní v novom aranžmáne so symfonickým orchestrom. „Napokon z toho bol len maxisingel so štyrmi skladbami. Pani Hana sa ho už nedočkala. Vyšiel až pri príležitosti prvého výročia jej smrti,“ spomína album s názvom Symphonic Tribute To Hana Hegerová. Zaujímavé je, že nové aranžmány vytvoril slovenský dirigent a muzikant Adrián Harvan.

Keďže Tomáš Padevět udržiaval s Hanou Hegerovou priateľský kontakt a navštevoval ju aj v súkromí, speváčka pred ním vyjavila túžbu ešte raz sa pred smrťou pozrieť do Bratislavy a zaspomínať si na miesta, kde začínala jej kariéra. „Stále sa považovala za Slovenku, napokon do svojich programov vždy zaraďovala aj slovenské pesničky. Špeciálne rada sa vždy rada vracala do Bratislavy. Hovorievala mi, že si tam niekedy zájdeme spolu a všetko mi tam poukazuje. Bohužiaľ, už sme to vzhľadom na jej zdravotný stav nestihli zrealizovať,“ končí naše rozrprávanie Padevět.

Robo Grigorov v dobrej spoločnosti, no toto mu nevyšlo: Odmietnutie českej speváčky

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Výber pre vás