V Sheffielde Wednesday ho ako tínedžera nechceli. Vraj je príliš malý. Tak sa na futbal na osem mesiacov vykašľal. Chýbal mu, preto ho začal hrávať ako amatér.

Ešte pred piatimi rokmi drel vo fabrike na výrobu protéz z uhlíkových vláken. Popritom hrával ôsmu anglickú ligu za Stockbridge Steels. Dva razy do týždňa po práci trénoval, v nedeľu nastúpil na zápas, za ktorý mu klub vyplácal tridsať libier.

Dnes má anglický útočník Jamie Vardy hodnotu šesť miliónov libier, týždenne zarába 9 600 libier a koncom októbra bol s desiatimi gólmi najlepším strelcom Premier League. Na ťažké časy však zabudnúť nechce. Nebyť ich, nebol by vraj tam, kde je.

O šiestej doma

Vardy, narodený v januári 1987 v Sheffielde, má za sebou aj domáce väzenie. Pred ôsmimi rokmi chránil hluchého kamaráta pred výrastkami na ulici príliš razantne. Naložil im tak, že za to vyfasoval trest a elektronický náramok na členok. Do šiestej večer musel byť podľa rozhodnutia súdu doma, inak mu hrozila ostrá basa.

Vzhľadom na futbalové zápasy to bol problém. Niektoré zápasy hrával Stockbridge ďaleko od domova. Aby sa stihol vrátiť, musel občas po hodine hry striedať, sadnúť do auta a mastiť domov. „Vždy som preto dúfal, že v tom čase budeme vyhrávať a moja absencia nebude spoluhráčom až tak prekážať,“ priznal po rokoch pre Daily Mail.

Elektronický náramok na členku mal, prirodzene, na nohe aj počas zápasu a tvrdí, že to pri osobných súbojoch problém nebol. „Bol nerozbitný. Vydržal, aj keď mi doň súper kopol, takže som to za problém nepovažoval,“ vysvetlil redaktorovi denníka Times.

Horšie vraj boli tie nekonečné chvíle, keď bol zavretý v byte. „Predstavte si, že máte dvadsať a musíte trčať doma. Dovtedy sme chodievali s kamarátmi na bowling, paintball alebo len tak sme vyrazili do ulíc. A teraz? Ešteže som mal doma takú bohatú zbierku DVD filmov. To ma zachránilo,“ pokračoval.

Vardy je tieto týždne absolútne na vrchole. V prebiehajúcej sezóne najvyššej anglickej súťaže dal gól v siedmich zápasoch idúcich po sebe, čo pred ním v histórii súťaže dokázalo len sedem hráčov. Začínal sa triasť aj rekord holandského bombardéra Ruuda Van Nistelrooya spred dvanástich rokov. Vtedajší útočník Manchestru United dokázal natiahnuť gólovú šnúru na desať zápasov.

Na konci októbra boli v európskych ligách len dvaja efektívnejší kanonieri než Jamie. Viedol Poliak Robert Lewandowski z Bayernu Mníchov s dvanástimi gólmi, druhý bol Gabunčan Pierre-Emerick Aubameyang v službách Borussie Dortmund. Ten dal o gól viac ako zakončovateľ zo Sheffieldu.

Čítajte viac:

Anglická liga má novú gólovú hviezdu: Strelcom kraľuje zranený hráč

Od poštárov k profesionálom

„Je to zázračný príbeh,“ rozplýva sa nad Vardy ho cestou nahor riaditeľ treťoligového Fleetwoodu Town Andy Piley. Keď klub pred štyrmi rokmi Vardyho kupoval z Halifaxu, zaplatil za neho 150-tisíc libier. Toľko peňazí za hráča piatej ligy ešte nikto nezaplatil, no Fleetwood investované libry neľutoval. Ani týždenný plat 850 libier, ktorý mu začali vyplácať.

„Dovtedy dával góly tímom, za ktoré hrávajú poštári či elektrikári. Nikto neveril, že mu to tak môže sypať aj v kvalitnejších súťažiach, no jeho agent John Morris ma presvedčil, že má na viac a my sme ten klub, ktorý ho posunie vyššie,“ priznáva Piley.

Bol to skvelý ťah. Vardy dal v sezóne 2011/2012 za Fleetwood tridsaťdva gólov v štyridsiatich zápasoch. Tím vďaka nemu vyhral ligu a Vardy získal ocenenie hráč roka. Ponuky na jeho prestup sa hrnuli, no Fleetwood čakal a zvyšoval cenu. Miliónu libier od Leicestru City, v tom čase druholigového, však už odolať nešlo, a tak sa v roku 2012 Vardy sťahoval na King Power Stadium.

Prvú sezónu si na „veľký futbal“ len zvykal. Nedarilo sa mu, ba dokonca chcel odísť, no tréner Leicestru Nigel Pearson, ktorý si ho sám vyhliadol, mu to nedovolil.

„Sledoval ma už od čias, keď som hrával za Stockbridge. A stále mi tvrdil, že na to mám. Dnes som mu za to veľmi vďačný. Jeho dôvera mi veľmi pomohla,“ ďakuje mu Vardy.

Štípal sa, či nesníva

Už v nasledujúcej sezóne dal šestnásť gólov a klubu pomohol k návratu do najvyššej anglickej súťaže. Keď ho v máji tohto roku tréner anglickej reprezentácie Roy Hodgson povolal do anglickej reprezentácie na zápasy proti Írsku a Slovinsku ako prvého hráča klubu za posledných štrnásť rokov, Jamieho sen pokračoval.

„Štípal som sa, či je to naozaj pravda. Áno, posledné roky som na sebe tvrdo makal, no nikdy by mi nenapadlo, že to môžem dotiahnuť až do národného tímu,“ sypal zo seba na prvom reprezentačnom zraze pre britské médiá dojatý Vardy.

Pôvodne sa počas spomínaných reprezentačných zápasov chystal na svadbu snúbenicinej sestry a po nej mal spolu s priateľkou vyraziť na dovolenku, no keď mu v pošte pristála nečakaná pozvánka, ochotne zmenil plány.

V mysli mu počas zrazu prebiehali aj momenty, keď to na podobnú rozprávkovú kariéru zďaleka nevyzeralo. Keď makal vo fabrike a domov sa po tréningoch v Stockbridge Parku vracal až o desiatej večer.

„Vstával som skoro ráno a spolu s ostatnými hádzal do horúcich pecí tony materiálu. Bola to pekelne ťažká práca, no neľutoval som sa. Hrial ma pocit, že robím niečo, čím pomáham druhým.“ S výrobou protéz sekol najmä pre bolesti chrbta.

„V Stockbridgei som to celé ešte zvládal, ale keď som prestúpil do Halifaxu a musel dlhšie cestovať, už to nešlo. Chrbát som mal zničený, a tak som dal výpoveď,“ prezradil. Ani zdravá strava ho v tých časoch ešte netrápila.

„Večera buď ešte v robote, alebo fastfood na pumpe cestou na zápas,“ spomína. Meškať na tréning si však ani v nižších súťažiach nemohol dovoliť. „

Vo Fleetwoode som v takom prípade musel absolvovať nahý trestné kolo, zatiaľ čo ostatní ma z balkóna píšťalkami poháňali. A to nehovorím o tom, že tam občas poriadne mrzlo. Ešteže to nikto nenatáčal na kameru,“ vydýchol si.

Rasizmus v kasíne

V Sheffielde Wednesday, kde sa chcel v detstve presadiť, si možno dnes búchajú hlavu o stôl. Ich úsudok o nízkom vzraste bol predčasný. „Vykázali ma v šestnástich, no za ďalšie dva roky som narástol o dvadsať centimetrov,“ smeje sa dnes 178 centimetrov vysoký šikovný útočník. „Vtedy mi to však jedno nebolo. Dokázali ma presvedčiť, že futbal nie je nič pre mňa. Som rád, že som napokon zmenil názor.“

Ani dnes nie je otec dcéry Elly, ktorú má s bývalou priateľkou, žiadny baránok. V júli toho roku ho kamery zachytili, ako v kasíne rasisticky uráža ázijského protihráča pri stole. Vardy sa ospravedlnil a zaplatil pokutu. Dokonca sa s obvineným neskôr osobne stretol.

„Ľutujem, čo sa stalo, no urážky boli na oboch stranách. Už je to však za mnou. Potriasli sme si ruky a vec je vybavená,“ kajala sa nová hviezda európskych futbalových trávnikov.

Sergio Aguero z Manchestru City či Alexis Sánchez z londýnskeho Arsenalu, ktorí boli po desiatom kole anglickej ligy v poradí strelcov za ním na druhom a treťom mieste so šiestimi gólmi, majú čo robiť, aby Vardyho náskok zlikvidovali.