Tip na článok
S Lindou Evangelistou: V deväťdesiatych rokoch minulého storočia patrila k najvychytenejším topmodelkám na svete.

Rozpráva a mlčí: Nenápadná žena, ktorá strelila facku podguráženému ruskému kozmonautovi

Päťdesiat rokov stojí za chrbtom najznámejších a najmocnejších

Galéria k článku (10 fotografií )
Na Downing Street v Londýne: Zo stretnutia vtedajšieho britského a slovenského premiéra.
S Ivanom Gašparovičom: Na návšteve Salzburgu.
S Arminom Assingerom: Po televíznej reportáži so štvornásobným víťazom pretekov Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní.

Keby vám niekto povedal, že si vás vôbec nevšimol, pokladali by ste to za kompliment? Keby navyše dodal, že nemáte právo na vlastný názor a aj keď nejaký máte, nesmiete ani pomyslieť na to, že by ste ho vyslovili, asi by ste žasli od údivu. Na dôvažok, aj keď ste žena, museli by ste rozprávať ako muž - bol som, videl som, počul som... Na sebe by ste pritom mohli mať iba „triezve oblečenie“, čiže blúzku pozapínanú až pod krk, dlhé rukávy a čím nenápadnejšia by bola jej farba, tým lepšie. Váš vzor - sivá myš. Sedieť by ste museli na stoličke bez operadla, a to celé hodiny. Do miestnosti by ste smeli vpochodovať až za chlapmi, ktorí by vám na úvod či na rozlúčku ani len nepodali ruku, lebo sa to od nich nečaká. A ešte čosi - o tom, o čom sa páni zhovárali, by ste nesmeli ani len ceknúť. Páči sa vám to? Potom ste sa minuli zasľúbenému povolaniu tlmočníka, o ktorom Miroslava Dulová tvrdí, že je to veľmi zaujímavá a pekná práca. Napokon, má s ňou päťdesiatročné skúsenosti.

Dala facku kozmonautovi

Mediálnemu magnátovi Stevovi Forbesovi, uznávanému ekonomickému prognostikovi, tlmočila otázku, kde je v Bratislave najbližší McDonald. „O pánovi Forbesovi je známe, že miluje hranolčeky, a chcel si ich dať aj vtedy, keď prišiel na oficiálnu návštevu do nášho hlavného mesta.“ Stála pri otvorenej operácii srdca medzi dvoma operujúcimi, doslova sa pozerala na každý ťah skalpelom a tlmočila každé ich slovo. „V Bratislave sa na jednej transplantácii srdcovej chlopne zúčastnil britský lekár, ktorý najskôr vyštudoval strojárstvo, potom medicínu a stal sa úspešným konštruktérom umelých chlopní. Keď skončil, lekári na mňa žmurkali a sestričky sa milo usmievali. Netušila som, že sa stavili, že počas tej operácie odpadnem. Neodpadla som.“ Stála za chrbtom bývalého rakúskeho pretekára formuly 1 Nikiho Laudu, kanadskej supermodelky Lindy Evagelisty, amerického marketingového mága Phillipa Kotlera, operného speváka Ramóna Vargasa, módnej návrhárky Vivienne Westwoodovej... Ale aj za chrbtami viacerých prezidentov, mnohých politikov, desiatok biznismenov. Za chrbtom. Naozaj je to pekná práca?

„Som od prírody veľmi zvedavá a práve pri tlmočení sa môžem dozvedieť všetko z prvej ruky, od najlepších odborníkov. Navyše, dostala som sa na miesta, kam sa človek len tak ľahko nedostane - od ropných plošín v Nórsku cez parížsku hvezdáreň až po geotermálne pramene na Islande. To pokladám za najväčší prínos tejto práce,“ hovorí a dodáva, že ako každá iná práca aj táto má svoje odvrátené stránky. „Kočovný život, raz ste tam a vzápätí kdesi celkom inde, a veľký, dlhotrvajúci stres.“ Nesmiete dovoliť svojej mysli, aby sa čo i len na chvíľu odpútala od toho, o čom sa hovorí, a už vôbec nie vstať a na chvíľku si odskočiť. „Keď som nášmu prezidentovi tlmočila na futbalových majstrovstvách sveta v Nemecku, žiadala som, aby protokol na túto akciu pridelil aj druhého človeka, ale, žiaľ, nepridelil. V jednej chvíli som sa jednoducho vzdialiť musela. Na tých pár minút musel moju úlohu prevziať slovenský veľvyslanec.“

Nuž a aby toho nebolo málo, tlmočila aj témy, kde priam bytostne nesúhlasila s tým, čo vychádzalo z jej úst. „To je údel tejto profesie. Nie sú to vaše slová, ktoré prehadzujete z jedného jazyka do druhého, ide o to, aby si rozumeli tí, ktorí si vás objednali. Nesmiete ich posudzovať podľa straníckeho trička, to nie je profesionálne. Jediná sloboda tlmočníka spočíva v odvahe povedať - nie. Nevziať tlmočenie, ktoré vám je proti srsti.“

Pritom to bola práve Miroslava Dulová, kto nezaváhal a strelil facku podguráženému ruskému kozmonautovi, ktorý ju začal obťažovať.

Veselé Psycho a nožnice pre Brežneva

„Môj otec celý život tvrdil, že človeku nemožno vziať iba to, čo má v hlave. Vedel, prečo to hovorí. Znárodnili mu firmu, prišiel o všetko. Preto som sa odmala musela učiť cudzie jazyky. Kým iné deti sa hrali na ihrisku, ja som si musela opakovať slovíčka. Najskôr nemecké, potom anglické a koncom 60. rokov aj francúzske,“ spomína. Dostala sa do Francúzska do detského letného tábora a, ako vraví, práca s deťmi v cudzom jazyku je tá najlepšia škola. Tri jazyky a diplom z Fakulty riadenia Vysokej školy ekonomickej, automatizované systémy riadenia a postgraduál z matematickej informatiky.

„Netúžila som po takejto práci, ale môj život bol vždy plný náhod a zvláštnych skokov. Náhodou som v Bratislave stretla priateľku, s ktorou som sa zoznámila vo Francúzsku, náhodou jej manžel pracoval pri filme a náhodou práve hľadali niekoho, kto by zaskočil za tlmočníka. Tak som sa prvý raz ocitla v kabíne a tlmočila divákom film o veľkej vlakovej lúpeži.“ Dnes sa pri tej spomienke pousmeje a vraví, ako zo Severoatlantickej aliancie NATO vyrobila „pána NATO“. Nevedela, že NATO je po francúzsky OTAN a k tomu ešte „le“ - člen pre mužský rod... „Takýchto chýb som, samozrejme, v začiatkoch urobila viac. Spomínam si na film Psycho a na kľúčovú scénu, keď sa Anthony Perkins chystá zavraždiť svoju obeť v kúpeľni. Celé kino sa nahlas smialo a mala som to na svedomí ja. Keď ešte nič netušiaca obeť jedla syr, povedal - Jete ako vtáčik a to ma znepokojuje. Zakoktala som sa a povedala - to ma znepokokotuje. Z kina som sa usilovala odísť myšacou dierou, ale pri bráne ma zastavil muž, vložil mi do rúk kyticu a povedal: Ešte ni­kdy som sa v kine takto nezabavil! Aj tak som tri roky slovo znepokojovať nevyslovila.“

A potom prišiel rok 1970 a jej prvé oficiálne tlmočenie na majstrovstvách sveta v klasických lyžiarskych disciplínach a krátko nato Výstava oslobodenia Československa v Moskve. Hoci dávala prednosť trom západným jazykom, do jej port­fólia pribudla ruština. „Výstavu prišiel otvoriť samotný súdruh Brežnev a mňa ako mladú ženu vybrali, aby som mu podala nožnice, ktorými prestrihne pásku. Nikto mi však nepovedal, že ma pritom za lakte budú držať dvaja príslušníci KGB.“ K Moskve sa viaže ešte jedna pekná spomienka. „Na výstavu mal prísť aj dôležitý novozvolený stranícky funkcionár, lenže nikto z tých, ktorí boli v Moskve, ho nepoznal. Musela som ísť na letisko a ukázať na neho prstom, aby náhodou nevítali niekoho iného.“ Ešte stále máte pocit, že práca tlmočníka je nudná? Veď by sa z toho dali napísať krásne memoáre!

Dobrý tlmočník zreje ako víno

„Určite áno, ale nikdy ich nenapíšem. Bolo by to proti nášmu etickému kódexu. Tlmočník nemá právo rozprávať, na akých rokovaniach, o čom a s kým pracoval.“ Určite by bolo zaujímavé vypočuť si jej názor, akí sú slovenskí politici, či sa aj oni tak striktne držia protokolu ako tí zo Západu a tlmočníčka nie je pre nich žena, len „služba“, ale je to márne. Dozviete sa iba to, že vždy záleží na galantnosti muža, ako sa rozhodne. „Viacerí štátnici ma do dverí púšťali prvú, hoci to podľa protokolu nemuseli urobiť, jeden dokonca chcel, aby som si čašu so sektom vzala ako prvá, čo už bolo celkom proti protokolu. Pre Britov či Nemcov, ktorí si naň veľmi potrpia, je to jednoducho nepredstaviteľné.“ Rovnako nepredstaviteľné bolo jej upozornenie jednej veľvyslankyne z krajín Európskej únie, ktorá čítala nášmu premiérovi demarš. „Dovolila som si ju upozorniť, že pravdepodobne neprečítala jeden riadok, text nedával zmysel. Všetci sa na mňa zdesene pozreli, ona sa však poďakovala a vrátila sa k chýbajúcej vete.“

Keď však počúvate iných tlmočníkov, napríklad v televízii, máte pocit, že by sa na tú veľvyslankyňu možno aj osopili. A keď čítate texty preložené do slovenčiny, ani vtedy sa nestačíte diviť. „Whisky on the rock“, anglický idióm pre whisky s ľadom, nájdete ako „pili whisky na skalách“. A to je len detail. „Je to pravda, aj do tlmočenia a prekladov sa vkradla nekvalita. Kríza znížila ceny za preklady a chopili sa ich ľudia, ktorí na to nemajú. Ak ktosi pracoval ako aupair v USA pol roka, neznamená to, že preloží čokoľvek. Ako keď netuší, čo je to napríklad - tripartita. Stáva sa, že podaktorí si dajú text preložiť automaticky cez počítač a potom ho dajú len upraviť, povedzme, študentovi. To predsa nemôže byť kvalitné, preto aj niektoré agentúry dávajú prekladateľom podpísať, že s týmito programami nebudú pracovať. Nuž a okrem toho, svet sa stal globálnou dedinou a na prekladoch pracujú aj ľudia, ktorí nepoznajú reálie danej krajiny.“ Príklad? Reklamná agentúra kdesi v Londýne dá preložiť text do desiatok jazykov a nie všetkým prekladom venuje rovnakú pozornosť.

„Dobrý tlmočník zreje ako víno. Nie rok, ale šesť či sedem rokov. Dobrý prekladateľ nielen prekladá, ale aj rozmýšľa, čo prekladá,“ konštatuje Miroslava Dulová.

Koľko jazykov vieš, všetky nevieš

„Na tlmočenie sa treba vždy pripraviť vopred,“ tvrdí a hovorí, že tlmočiť sa dá všetko, ale človek si jednoducho musí dokonale naštudovať slovnú zásobu, ktorá sa k téme viaže. „Dlho som sa vyhýbala medicíne, a predsa som nakoniec tlmočila prednášky o psoriáze, cukrovke či vysokom krvnom tlaku. V tých prípadoch však žiadam materiály v dostatočnom predstihu a vždy tému konzultujem aj s odborníkom.“ S prekladom to niekedy môže byť ešte ťažšie. Vezmime si napríklad taký príbalový leták k lieku. „Najskôr preložím, povedzme, anglický text do slovenčiny a po mne ho kontroluje odborník. Potom ho dostane dakto druhý, aby ho preložil späť do angličtiny, aby sa zistilo, či je to to isté.“

Kam sa na to hrabe preklad nemeckého reklamného textu - Wir bringen Ihre Ideen auf den Boden, čiže Prinášame vaše myšlienky na podlahu. Akú podlahu si predstavíte, takú vám položíme. Z nemčiny do slovenčiny, z nemčiny do angličtiny, z francúzštiny do češtiny. Čo by vás už po päťdesiatich rokoch tlmočenia a prekladania mohlo zaskočiť?

„Nedávno sme mali dopravnú nehodu v Budapešti. Bola som zúfalá a zúrivá zároveň. S desiatimi slovami z maďarčiny, ktoré ovládam, som sa zrazu cítila ako hluchonemá. Od toho som si naozaj odvykla.“

VIDEO Plus 7 Dní