Členovia zoskupenia Cigánski diabli žijú so širokým príbuzenstvom ako jedna obrovská rodina. Bez príznakov ponorkovej choroby sa stretajú aj v súkromí. Primáš kapely Štefan Picúr Banyák (36) nás pozval na návštevu k rodičom Štefanovi a Anne do domu v Dunajskej Lužnej, kde sme sa pozhovárali o tom, v akom prostredí a atmosfére so staršími sestrami vyrastal. Opomenúť sme nemohli ani jeho dvoch synov, kontrabasistu Štefana (15) a cimbalistu Benjamína (8), ktorí sú napriek mladému veku už virtuózni muzikanti. S otcom a jeho kapelou si zahrajú aj počas turné, ktoré chystajú k pätnástemu výročiu Cigánskych diablov.
Muzikanti od narodenia
Nápad stretnúť sa u rodičov Štefana Banyáka, ktorému dnes už nikto nepovie inak ako Picúr, vznikol z celkom prozaického dôvodu. Muzikant si v bratislavskej časti Ružinov stavia dom, takže v súčasnosti žije v prenájme. Druhý domov u rodičov vníma ako útočisko, kde trávi aj so synmi veľa času.
Štefan a Anna Banyákovci okrem syna vychovali jeho dve staršie sestry. „Evička je speváčka a učiteľka v základnej škole a Anička klaviristka. V našej rodine je úplne prirodzené, že sa všetci zaoberajú hudbou,“ povedal nám na úvod významne pán domu. Keď sa spýtame, kedy rodičia rozpoznali hudobný talent u súčasného primáša Cigánskych diablov, pohotovo odpovie, že všetky deti ich rodiny sa hudobne prejavovali skôr, ako vedeli rozprávať. „To je pravda. Už ako veľmi malý som koncertoval s dedovou kapelou a za prvé zarobené peniaze som si kúpil korčule,“ berie si slovo Picúr.
Debatu preruší pani domu Anna a pozýva nás k prestretému stolu. Na ňom aj na tanieroch si všimneme logo Versace. „Mám rada tento štýl,“ prezrádza Anna. V zlato-bielej kombinácii si Banyákovci precízne vyberali aj sekretár s pôsobivými zlatými pohármi, elegantné hodiny, lampu, vázu či podnos. Anna vyšperkovala aj najmenšie detaily. Zlaté sú tiež závesy a tapety. Svetlokrémová sedačka lemovaná tmavým drevom zas ladí s kobercom Versace príbuznej farby.
Dedo odpustí všetko
Lásku k zlatu majú podľa všetkého v rómskom genofonde. „Buďme úprimní. Tá cigánska šťava tam je. Máme radi zlato, ale nikdy sme nechodili ovešaní hrubými reťazami. My sme muzikantskí Cigáni. Keď máme nejaký drahý šperk, tak jemný a elegantný. Napríklad mne sa viac páči biela farba,“ prezrádza Picúr.
Vkusom inde je aj jeho syn, školák Štefan, ktorého väčšina ľudí pozná už takisto len ako Picúrka, podľa prezývky, ktorú zdedil po otcovi. „My sme moderní, takže keď si dedo s babkou zariaďovali byt, boli trošku hádky. Ale presadili si takéto zlaté baroko. To je ich štýl,“ dodá mladý muž.
FOTO honosného bývania v GALÉRII >>>
Ako z kaštieľa pôsobí aj obraz v zlatom ráme. „To je olejomaľba nejakého neznámeho rumunského maliara, ktorú som kúpil v roku 2008 asi za päťtisíc korún,“ prezrádza Banyák senior. S manželkou sú najšťastnejší obklopení rodinou.
„Aby hlavne deťom u nás nič nechýbalo, robia nám v záhrade bazén. Ja ich nie ľúbim, ale milujem. Obaja sú ako z filmu Postrach Denis. Vymýšľajú kadejaké schválnosti, ale všetko im odpustím. Dvakrát týždenne vysávam auto, no vždy tam nájdem nejaké jedlo. Minule cestovali s manželkou do Tatier a na poťahy vyliali kakao. Menia mi nastavenú ventiláciu, zrkadlá aj sedadlá a potom sa na tom zabávajú. Ale nemôžem ich naháňať, aby nespadli a neublížili si,“ prezrádza dobrácky dedo.
Upratujú len u babky
Detské muzikantské ručičky sú doma oslobodené od upratovania, u starých rodičov však panujú iné móresy. „Benjamínko je v pohode, ale Picúrka sme vedome rozmaznali. Je neporiadny, nič si po sebe neuprace. Osprchuje sa a nechá potopu. U babičky je to iné. Tam dobrovoľne po sebe aj kachličky vyleští,“ hovorí otec Picúr.
So synmi má podľa vlastných slov kamarátsky vzťah, no keď s nimi trénuje hru na nástrojoch, stráca nervy. „Už s nimi radšej necvičím, pretože by som im to znechutil. Majú svojich učiteľov alebo im pomáha dedo. Až teraz si uvedomujem, aké šťastie som mal v detstve, že môj otec je veľmi pokojný klavirista. Keď ma niečo učil, nikdy na mňa nezvýšil hlas. Ja taký, bohužiaľ, nie som,“ sype si popol na hlavu šéf hudobnej skupiny.
Zároveň netají spokojnosť, že chlapci sú už takí šikovní, že budú súčasťou programu turné, ktoré Cigánski diabli chystajú k pätnástemu výročiu kapely. „Picúrko bude hrať v komornom orchestri na kontrabase a včera ma Benji prekvapil, keď zahlásil, či by ma nemohol na cimbale sprevádzať pri Montiho čardáši. Samozrejme, rád som súhlasil. Keď sme to povedali nášmu cimbalistovi Ernestovi Šarközimu, hecoval ho, že je to málo a že by mal svoj talent ukázať aj v špeciálnom sóle. Benjamínko sa nenechal odradiť a hneď sa dohodli, že spolu niečo nacvičia. To bude veľká radosť, som na nich veľmi hrdý. Sú to dobrí a svedomití chlapci,“ vyznáva sa a Picúrko pred nami nahovára babku, aby si na koncerte zaspievala aj ona. „Spieva dobre, je vyštudovaná speváčka,“ hovorí znalecky.
História sa opakuje
Picúrov starší syn sa ako hudobný génius prejavoval už v útlom detstve. „Na našich koncertoch pozeral na kontrabas vždy ako zmagnetizovaný. Okrem autíčok pre neho neexistovali žiadne iné hračky, len hudobné nástroje. To bol jeho svet. Vyrobil som mu malé husle, cimbal aj violončelo. Keď ku mne prišla kapela, nemali sme od neho pokoj. Chcel hrať s nami. Keď mal šesť rokov, na medzinárodnej súťaži kontrabasistov v Banskej Bystrici si všetci porotcovia vytiahli mobil a nahrávali si ho. Teraz ako žiak s výnimočným talentom navštevuje už štyri roky konzervatórium,“ prezrádza hrdý otec.
Keď sa neskôr narodil Benjamín, história sa zopakovala. „Až na to, že si vybral ešte väčší nástroj, cimbal. Po roku vyhlásil, že chce radšej bicie. Aj to mu išlo fantasticky, no nedávno sa predsa len vrátil k cimbalu.“
Oslavy na Hrade
Cigánski diabli turné odštartujú začiatkom júna na nádvorí Bratislavského hradu a prvýkrát počas svojej existencie ho chcú prepojiť s talkshow. „Vymyslel som to ja. Oslovil som Števka Skrúcaného, aby nás medzi skladbami trochu vyspovedal. Pre ľudí bude určite príjemné oživenie, keď uvidia, že nie sme len dobrí muzikanti. Porozprávame, ako žijeme počas cestovania na koncerty a aké zábavné veci sme zažili. Máme veľmi radi vtipné situácie a radi sa aj doberáme. Je super, že Števo našu ponuku prijal. On je tak ako my stále elegantný, rovnako ako my sa oblieka a navyše sme kamaráti,“ teší sa Picúr.
Takto bývajú "Picúrovci". Foto v GALÉRII
Fanúšikov ubezpečuje, že popri hovorenom slove nebudú ukrátení o hudbu. „Prvýkrát v našej histórii budeme mať aj zbor. Nechali sme preto otextovať niektoré skladby, ktoré sme predtým hrali len ako inštrumentálky,“ predostiera primáš kapely, ktorú pred časom na medzinárodnom festivale v Poľsku vyhlásili za najlepšie rómske teleso na svete. „Hlavne už konečne hráme. Ani si neviete predstaviť, ako veľmi nám to chýbalo,“ podotýka na záver.
