Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentmi sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

V rodnej Bratislave mu v parku, ktorý sa nachádza na Račianskom mýte, odhalili lavičku, ktorá má byť jeho pamätným pietnym miestom. Je známe, že tu ako tínedžer rád sedával s gitarou v ruke a hral piesne obľúbených kapiel tak presvedčivo, že už ako pätnásťročný dostal ponuku stať sa spevákom vtedy začínajúcej skupiny Modus.

Podľa hovorcu Nového Mesta Jána Borčina nejde o fejk. „Vďaka tomu, že sme lavičky v parku priebežne ošetrovali, vydržali viac ako päťdesiat rokov. Špeciálne Mekyho sme ešte raz zreparovali a doplnili o jeho autogram a časť textu Mesto spí,“ vyjadril sa.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/sialeny-imidz-mira-zbirku-ludia-ma-zastavovali-smiali-dnes-lavicka-slavy" target="_blank" rel="noopener">Mirova lavička slávy: Takto vyzerala skôr ako ju zreparovali. Foto v GALÉRII&nbsp;</a>

Pietnu akciu prišla z Prahy podporiť aj Žbirkova manželka Katka. „Je to pre mňa veľmi emotívne. Hoci žil v Prahe, bol Bratislavčan. Vždy mi hovoril, že bratislavský dialekt neprebije čeština ani angličtina. Určite by nechcel žiadne bronzové sochy. Lavička ho vystihuje úplne presne,“ povedala.

Historický moment, keď sa z pouličného muzikanta s pozoruhodným talentom stal člen kapely Modus, stihol Miro Žbirka opísať aj vo svojej životopisnej knihe s názvom Zblízka. Pred niekoľkými dňami vyšla publikácia v reedícii podstatne rozšírená o nové informácie aj fotografie.

„Išlo to veľmi rýchlo. Moja kariéra je tak strašne nelogická, že si ako prvý paradoxne nepamätám koncert niekoho iného, iba ten svoj,“ vyznal sa, no podotkol, že muzike sa spočiatku venoval len preto, aby spravil dojem na baby. Hviezdou sa však čoskoro stal aj medzi kamarátmi. „Vedeli, že keď mi povedia ´Meky zahraj´, bude to stáť za to,“ zaspomínal si ďalej.

Keď ho kamarát priamo z lavičky na Račianskom mýte vzal do Bratislavských elektrotechnických závodov na skúšku novej kapely, veľa si od toho nesľuboval. Za dverami skúšobne muzikantom povedal: Páni, tu mám pre vás speváka, vyskúšajte ho!

Keď vedno spustili skladby skupiny Beatles, pre Mekyho, ich veľkého fanúšika, nemohlo byť nič ľahšie. Konkurz sa teda skončil okamžitým angažmán. „Dovtedy som hral len parkrát v telocvični so školskou kapelou a zrazu hop, bol som v skupine spolu s Janom Balážom a Ľubom Stankovským. Stal sa z nás Modus a ja som bol spevákom tejto kapely,“ povedal významne.

Hoci si Mira pamätáme s decentným imidžom, v mladosti, inšpirujúc sa u svojich muzikantských idoloch, nosil krikľavé oblečenie. „Fascinovalo ma to a bolo mi úplne jedno, čo si o tom kto myslí. V hlave som to mal usporiadané tak, že ja som Meky Žbirka a keď ideme hrať, tak to musí nejako vyzerať. Jednu nohavicu som mal pruhovanú úplne iným spôsobom ako druhú a dbal som o to, aby to bolo vidieť už z diaľky. Ľudia ma zastavovali a smiali sa. Sám som si vymýšľal šialené modely, ako kvetované nohavice, nohavice zo záclon a podobne,“ zaspomínal si ďalej v knihe Zblízka.&nbsp;