FOTO Sirágiho a jeho sestry ktorá taktiež prekonala rakovinu nájdete v GALÉRII
Do tanečnej šou šiel s malou dušičkou, aj keď sa pred rokmi venoval tancu. Myslel si, že jeho nie príliš známa tvár ho zradí a na parkete sa dlho nezdrží. Opak sa stal pravdou. Vratka Sirágiho (33), moderátora počasia z Telerána, nazývali Jánom Koleníkom 2. Svoju bojovnosť dokazoval nielen ako náhradník v šou za zranenú speváčku Máriu Čírovú, ale mnohých dostal aj príbehom - v dvadsiatich rokoch prekonal rakovinu semenníkov.
Keď sme sa s Vratkom stretli, sršal z neho optimizmus napriek tomu, že si je plne vedomý, že choroba sa môže kedykoľvek vrátiť. Onkologický pacient to nemá nikdy vyhraté, neutápa sa však v negatívnych predstavách. Naopak, má kopu plánov. Vyštudoval politológiu, no moderovanie je vraj jeho život. Počas účinkovania v Let’s Dance sa začalo pošuškávať, že by sa po úspechu v šou mohol stať novou tvárou Športových novín na obrazovke televízie Markíza.
Jediný muž medzi rosničkami
Vyštudovaný politológ sa do televízie Markíza dostal úplnou náhodou. „Počas vysokej školy som sa náhodne stal súčasťou jedného živého vysielania, kde som prezentoval jednu značku oblečenia. Trošku si ma všimli a možno si ma aj niekto zapamätal. Veľmi sa mi tam zapáčilo. Prostredie, ten ruch, veľa ľudí a zaujímavé vstupy. Preto keď som zistil, že hľadajú redaktorov, povedal som si, že nemám čo stratiť. Kasting sa podaril a ja som si skúsil moderovanie dopravného servisu v Teleráne. Párkrát som tiež moderoval s Lenkou Šóošovou ako zastupujúci sparringpartner. Aktuálne som teraz asi jeden z mála mužov na Slovensku, ktorý je rosničkou,“ zamyslel sa.
Uvádzanie počasia si Sirági pochvaľuje, no nechce stáť na jednom mieste. „Budem úprimný. Mojou životnou métou je stať sa moderátorom hlavných televíznych správ vysielaných o devätnástej alebo byť moderátorom Športových novín. Uvedomujem si, že konkurencia je veľká a mám mnoho kolegov, ktorí by si to miesto vedeli obhájiť, ale veľmi by som ho chcel aj ja. Splnil by sa mi sen,“ netajil pred nami a nádejne sa zahľadel do neba.
Podobný kúsok sa podaril Vratkovým kolegom už v minulosti. Jana Hospodárová získala po Let’s Dance flek v športovom spravodajstve a Viktor Vincze začal po imitačnej šou Tvoja tvár znie povedome moderovať hlavné večerné spravodajstvo. Zviditeľnenie v šou možno zahrá do karát aj Sirágimu. „Nikto mi síce zatiaľ nič nevravel, ale potešil by som sa, ak by som dostal nejakú ponuku. Je to na vedení televízie, či si ma vie predstaviť aj niekde inde ako v Teleráne. Uvidíme, čo sa po skončení tanečnej šou stane. Počas tancovania ma v rannej šou zastupovali kolegyne, za čo som im vďačný, no a teraz už mám nové rozpisy. Takže pokračujem v tom, čo som robil pred šou. Ja svoju kariéru neviem úplne ovplyvniť, keďže mediálny svet je nevyspytateľný a veľmi rýchly, ale bol by som neskutočne šťastný, ak by som sa mohol posúvať ďalej, keďže v moderovaní som sa našiel.“
Nechce byť hrdinom
Večne vysmiaty Vratko sa zjavne ničoho nebojí. Dôvodom môže byť aj fakt, že v ranej mladosti bojoval s onkologickým ochorením. Tušil o tom málokto, v čase sa vrátil až počas televíznej šou, kde opísal kruté momenty počas liečby. „Verím, že všetci, čo si prečítali alebo vypočuli môj príbeh, ho nevezmú tak, že chcem byť ľutovaný alebo nedajbože ospevovaný, ako som všetko zvládol. Prosím, len to nie. Hovorím o tom preto, aby sa posilnila viera, že nádej naozaj umiera posledná.“
Keď budúcemu moderátorovi oznámili diagnózu, „nastal plač, strach, beznádej, pretože slovo rakovina sa rovná smrť“. „Bol som mladučký vysokoškolák a lekári mi povedali, že mám nádor na semenníku. Bolo to ako zlý sen a vy chcete, aby sa v stotine sekundy skončil. Dôležité je, že aj muži sa musia o seba starať a chodiť na kontroly. Mne zachránilo život, že som si to nahmatal v ranom štádiu a okamžite išiel na vyšetrenia.“
Počas rozhovoru Vratko nemal problém hovoriť o podrobnostiach. „V Lučenci mi vybrali semenník a prišiel výsledok z histológie. Rodičia sa o fakte, že je to zhubné, dôzvedeli skôr než ja. Ale keď si ma lekár dal na ďalší deň rýchlo zavolať, doplo mi, že asi sa ma nechce opýtať, ako sa mám,“ spomínal na ťažké okamihy.
Naše zdravotníctvo
Nebol čas. Vratko okamžite prerušil štúdium. Hospitalizovali ho v Bratislave, kam za ním musela dochádzať rodina z Veľkého Krtíša. „Dnes viem, že to tak malo byť, že nemali byť stále pri mne. Uzavrel som sa, chcel som tým prejsť sám. Nebudem hrdina, lebo to nebolo ľahké. Predstavte si ľudí, ktorí sú s vami na izbe alebo s ktorými obedujete. Hľadíte im do očí, počúvate ich a len čakáte, koho zajtra neuvidíte, to je neskutočne hrozný pocit. Bojujete s tým, čo sa deje okolo vás, a zároveň sám trpíte. Asi nemusím opisovať, čo je chemoterapia zač. Nalievajú toho do vás kvantum a vám je zle, máte triašky, vraciate a neviete normálne fungovať. V tomto je liečba krutá, no podstúpite ju, lebo chcete žiť. Neviem, ako to mali iní, ale u mňa bolo asi na poslednom mieste, že som prišiel o vlasy či bradu, schudol som, následne pribral a podobne.“
Sirágiho viac trápili príbehy ľudí, s ktorými ležal na onkológii. „Snažil som sa byť trpezlivým poslucháčom. Niekedy som neveril vlastným ušiam, čím pacienti prešli. Chceli a mohli žiť, ale naše zdravotníctvo zlyhalo. Lekári si ich pohadzovali, až sa ich cesta skončila na onkológii a mnohí z nich sa domov nevrátili,“ krútil hlavou. Našťastie, nebol to Vratkov príbeh ani príbeh jeho sestry.
Znie to neuveriteľné, ale po vyliečení diagnostikovali onkologické ochorenie aj jeho najbližšiemu človeku. „Dvanásteho marca oznámili verdikt mne a s odstupom času v rovnaký deň povedali o rakovine aj mojej sestre. Museli jej potom vybrať štítnu žľazu. Stál som pri nej, ako sa len dalo, no slová boli zbytočné. Predtým všetko prežívala so mnou, takže pri jej liečbe stačilo, že sme sa chytili za ruky, pozreli si do očí a vedeli sme, čo si máme myslieť. Som strašne šťastný, že sa vyliečila. Žiaľ, o mojom otcovi to nemôžem povedať.“
Zdá sa to ako nemožné, no stalo sa. Rakovina zaúradovala u Virágiovcov aj po tretíkrát. „Len čo sme sa so sestrou vyliečili, otcovi diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. Malo to rýchly spád. Previezli ho do Bratislavy a keď mama so sestrou boli v Krtíši, staral som sa o neho ja. Dá sa povedať, že som ho dochoval. Nikdy predtým sme nemali nejaký ukážkový vzťah, ale choroba nás scelila, za čo som vďačný. V krutých momentoch si vážite každú sekundu s milovanou osobou a keď už viete, že mu nikto nepomôže, pri poslednom výdychu ho chcete držať za ruku. Čo sa aj stalo,“ povedal nám Vratko so slzami v očiach.
Silná mama
Hoci je moderátor hrdý, ako ťažké obdobie zvládol, za najsilnejší článok v rodine považuje mamu. „Predstavte si, že máte dve deti. A len čo sa vám jedno ako-tak dostane z rakoviny, diagnostikujú ju druhému. Keď mohla mať mamka vyhliadky, že tým najhorším už prešla, rakovina jej vzala manžela. Strašné. Vzdávam jej obrovskú poklonu, ako to zvládla.“
Vratkovu mamu sme mohli niekoľkokrát vidieť v hľadisku Let’s Dance, odkiaľ synovi fandila. „Ježiš, Markíza ani nevie, akú radosť mi urobila, že ma zavolala do šou tancovať. Mamka za mnou do Bratislavy takmer vôbec nechodila, ona nie je na veľké mestá. A teraz? Nechala si ujsť len jeden živý prenos. Dokonca sa vždy nahodila a zrazu z nej bola iná žena. Som rád, že som ju po ťažkom období mohol rozveseľovať,“ povedal nadšene.
Dnes dúfa, že rodinu už nič zlé nepostretne. „Verím aj v to, že ak raz budem chcieť mať rodinu, budem ju mať napriek tomu, že mi vzali jeden semenník. Zatiaľ sa nad tým vážne nezamýšľam, a preto som sa aj vyhol odpovedi na otázku, či niekoho mám. Som však šťastný, spokojný, teším sa na leto a verím, že život mám ešte pred sebou a v zdraví.“
