Za pár sekúnd prišiel o reputáciu, ktorú si tvrdou prácou budoval dlhé roky. Bol hlavným ťahúňom slovenskej reprezentácie v hokejbale, s ktorou z majstrovstiev sveta prinášal zlaté medaily. Jaro Martinusík (30), považovaný za jedného z našich najlepších hokejbalistov, ak nie aj na svete, nezvládol posledné sekundy finále extraligy medzi HBK Hokejmarket Skalica a LG Bratislava.

Tesne pred zvukovým signálom, ktorý ukončil zápas, diváci na tribúne zostali zaskočení. Bratislavčania sa pomaly tešili z titulu majstra Slovenska, keď sa Skaličan Martinusík zrazil s Michalom Šalkom (28) a hokejkou ho prudko sekol do chrbtice. Súper v bolestiach padol na zem a výsledky vyšetrení neskôr ukázali, že pre zranenie príde o možnosť reprezentovať našu krajinu na majstrovstvách sveta. V drese Slovenska mal v Kanade, dejisku šampionátu, bojovať spolu s Martinusíkom.

Bitka ako z filmu

Derby medzi bratislavským a skalickým tímom sa hralo koncom mája. Tribúny boli preplnené skalickými fanúšikmi, ktorí prekrikovali hŕstku Bratislavčanov, no tímu LG sa darilo od samého začiatku. Náskok súperov nebrali Skaličania asi ľahko, keďže si opakovane posedeli na trestnej lavici. Vo svete športu nič výnimočné, no v záverečných sekundách zápasu, keď už bolo jasné, ktorý tím sa bude tešiť z víťazstva, sa odohrala katastrofa. Skalický hráč Martinusík surovo atakoval súpera.

Po útoku si frustrovaný hokejbalista čupol k bránke, kde k nemu do pár sekúnd pribehol nahnevaný tréner víťazného tímu a zhodou okolnosti otec napadnutého hráča Jaroslav Šalka. Chystal sa hokejbalistovi vynadať, no ten ho odstrčil. Do potýčky sa potom pridal Martinusíkov spoluhráč Róbert Mikéska, ktorý kouča súperov začal päsťami udierať do hlavy a iných častí tela. Prítomné ženy a deti z tribúny jačali, usporiadatelia sa snažili zakročiť, no incident nemal konca-kraja.

Podľa lekárskej správy mladému Šalkovi protihráč pomliaždil rebrá a spôsobil mu hematóm väčší ako pätnásť centimetrov. „Pánovi ,policajtovi‘ Martinusíkovi by mali zakázať hrať hokejbal, dať spraviť psychotesty a odobrať právo rozhodovať sám o sebe,“ reagoval zranený a vytočený Michal Šalka.

Emočne vybičovaný

Za svoje správanie sa Jaroslav Martinusík ešte v ten večer kajal na fanúšikovskej stránke. „Je dobojované, prehrali sme. Žiaľ, prehral som aj ja. Touto cestou sa chcem ospravedlniť každému fanúšikovi, ktorý dnes videl moje zlyhanie na konci finálového zápasu. Nevrátim späť okamih, nevrátim späť ani čas,“ sypal si popol na hlavu športovec, ktorý bol donedávna pýchou Slovenska.

Snažil sa tiež vysvetliť, čo sa mu odohrávalo v hlave. „Pred týždňom som ťažko niesol našu prehru po mojom nespravodlivom vylúčení v predĺžení.  Celý týždeň som bol emočne vybičovaný a dnešok ukázal, že priveľmi. Skalica je moje mesto, klub je moja rodina. Ale moje zlyhanie v závere a faul, to bolo cez čiaru. Viem to, úprimne to ľutujem. Chalani z LG bojovali o titul rovnako ako my, snažili sa, dreli, obetovali víkendy,“ dodal hokejbalista s tým, že sa k svojmu trestu postaví ako chlap. „Ten, kto ma pozná, vie, že to nesiem ťažko. Som reprezentant jedenásť rokov a musím ísť príkladom. Sľubujem, že sa to už nikdy nebude opakovať. Človek je veľký aj tým, že prizná chybu. Viem, že som ju urobil. A lepší človek sa zo mňa stane vtedy, keď sa z nej poučím.“

Zbohom, majstrovstvá

Hráči, ktorí neovládli emócie, už poznajú svoje tresty. Muselo sa rozhodnúť čo najskôr, keďže majstrovstvá sveta v hokejbale, kde sa mali predstaviť, sú predo dvermi. Disciplinárna komisia Slovenskej hokejbalovej únie sa dohodla, že Martinusíkovi zakáže akúkoľvek činnosť na dvanásť mesiacov nepodmienečne a uložila mu finančnú pokutu 150 eur. Mikéska, ktorý utekal „dielo skazy“ dokonať, dostal trest zákazu na deväť mesiacov a rovnakú finančnú pokutu. Obrovským trestom je aj to, že obaja vypadli z nominácie na svetový šampionát.

Na majstrovstvách tak neuvidíme duo Martinusík a Rampáček - všetci, čo len trošku sledujú hokejbal, vedia, že na ihrisku mali vždy výnimočnú spoluprácu. „Máme spolu naučených veľa veci, vidíme sa aj naslepo a hlavne nás to spolu baví. Hokejbalom sa zabávame. Jaro mi tam bude chýbať. On bol ten, kto ma prehovoril, aby som sa zasa nakopol na reprezentačnú kariéru. Až do tohto momentu to bola fantastická sezóna plná nádherných gólov a akcií, ale osud to zariadil inak,“ povedal smutne Milan Rampáček. Po tom, čo sa v máji odohralo na hokejbalovom ihrisku, sa podľa jeho slov sám zožieral. „Dosť dní ma to trápilo. Každý spravil v živote niečo, na čo nie je hrdý,“ dodal.

Chcú zabudnúť

Trest Rampáčkovej hráčskej dvojičky by bol zrejme krutejší, keby sa neospravedlnil. Ako sme zistili, poškodenému hráčovi poslal kajúcnickú esemesku a emailom svoj čin oľutoval aj pred disciplinárnou komisiou. Keď sme ho oslovili, tvrdil, že už chce na všetko zabudnúť. Z hokejbalistu, ktorý sa výrazne pričinil o to, že Slovensko získalo štyrikrát po sebe zlaté medaily na majstrovstvách sveta, bolo cítiť krivdu. „Samozrejme, bola to chyba, ale nebolo to premyslené, úmyselné ani chcené. Bol to len reflex zo súboja, ktorý tomu predchádzal. Proste sme sa zrazili, keď som pozeral do hry. Trest som už dostal a ďalej to neriešim. Ani predtým ni­kto neriešil, že jedenásť rokov reprezentujem Slovensko a nosím sem tituly.“

FOTO V GALÉRII >>>

Po náročných týždňoch do reči nebolo už ani Michalovi Šalkovi, ktorý sa zotavuje zo zranenia a aktuálne čaká na magnetickú rezonanciu. „Je to pre mňa ukončené,“ odvetil nám stroho. Viac povedal jeho otec, tréner Jaroslav Šalka: „Stalo sa a verím, že nikto nepôjde proti nám, veď nemajú prečo.“