Zastupuje nielen topmodelku Adrianu Sklenaříkovú, ale aj Pavlínu Pořízkovú, synov Alaina Delona či vnučku Charlieho Chaplina Kieru. Sám robil modela ešte za čias komunizmu a už vtedy zarábal viac ako jeho rodičia. Vďaka znalosti angličtiny sa ako jeden z prvých slovenských modelov dostal do mekky módy Paríža, ktorý mu otvoril dvere do svetového šoubiznisu. S modelingovým agentom MIROM ŠIMONIČOM (52) sa o jeho začiatkoch, o zmenách v modelingu, známych klientoch a jedinečných zážitkoch so svetoznámymi kráskami či hollywoodskymi hercami rozprávala ALENA KVASNICOVÁ.
Vždy ste zamýšľali robiť v modelingu?
Dostal som sa k tomu úplnou náhodou. Kamarátka Maja Slováková sa ma raz spýtala, či si ako študent nechcem popri škole privyrobiť peniaze. Bolo to ešte za „socíku“ a modeling robilo tak pätnásť ľudí v krajine. Neskôr sme s Majou, ktorá hrala hlavnú úlohu vo filme Discopříběh, nafotili velikánsku kampaň na kokakolu. Bola azda všade, v celej východnej Európe. A to bolo niečo, čo nás preslávilo.
A potom sa založilo JZD Slušovice, považované za československý zázrak. Robili program s módnou šou, kde sme vystupovali so všetkými známymi umelcami - Helenou Vondráčkovou, Elánom a podobne, Štefan Skrúcaný to uvádzal. Bola to tour po Československu, ktorá trvala tri či štyri roky. A na tú dobu sme zarobili nehorázne peniaze.
Čo boli vtedy nehorázne peniaze?
Dostávali sme niekoľkonásobne viac ako naši rodičia. Vtedy bol priemerný mesačný plat 1 200 až 1 600 korún a my sme zarobili osem- až desaťtisíc korún. Potom prišla revolúcia a začali k nám prichádzať agenti zo zahraničia. Mal som výhodu, že ako jeden z mála som vedel po anglicky.
Hneď ste vedeli, akým smerom chcete ísť?
Vôbec, skôr som objavoval nové veci. Odmalička som chcel ísť do Paríža, pre mňa to bolo mesto miest. A moja prvá zahraničná cesta viedla tam. Pamätám si to ako dnes - cesta vlakom do Prahy a odtiaľ let do Paríža, neexistovala iná trasa. Vo Francúzsku som strávil mesiac. Bolo leto, popri práci som chodil do školy a bál sa všetkých nástrah Západu, ale nič sa nestalo. Až na ceste späť, keď som prišiel do Prahy, mi na stanici niekto ukradol rifľovú bundu.
Čím vás Paríž tak očaril?
Boli sme výborná partia. Vtedy sme začínali s Jarkou Rytychovou i Terezou Maxovou. A spoločne sme zažili kultúrny šok. Prišli sme do potravín a tam bolo tých produktov neúrekom. Adriana Sklenaříková zbierala vrchnáky z jogurtov, lebo ich predávali asi sto druhov a my sme doma v Československu mali iba pár. Boli sme pobláznení Západom.
Pamätáte sa, ako ste sa s Adrianou prvý raz stretli?
Zoznámila nás Ivana Christová v jednom parížskom klube, ktorý sa volal Olivia Valere. V tom čase sme s Ivanou robili spolu veľa vecí. A pri predstavovaní mi vraví: „Toto je Adriana, ona je veľmi hanblivá a je z Brezna.“ Ivana dávala všetkých takto dokopy. Dnes zastupujem veľmi veľa iných hviezd, ale všetci hovoria iba o Adriane Sklenaříkovej. A ja sa tomu nebránim ani proti tomu nebojujem. Samozrejme, Adriana má u mňa, v mojej hlave, srdci aj mysli, prioritné miesto. Pred pár dňami sme sa bavili o tom, že ubehlo tridsať rokov, čo sa poznáme. To je neskutočné.
FOTO V GALÉRII
Dnes ste modelingový agent. Kedy ste si vytvorili agentúru?
Začalo sa to tak, že som stretol jednu „božiu dušu“, ktorá ma pripravila o všetky peniaze a musel som na Slovensku zostať. Keďže som predtým robil modelingovú súťaž Elite Model Look, zavolal mi Ivo Ladižinský, že je vo Forze, chystá Miss a potrebuje pomôcť. Z výpomoci sa stal „full time job“. V porote vtedy sedela Adriana Sklenaříková už ako svetová hviezda, podpísala predtým zmluvu so značkou Wonderbra. A vyhrala Andrea Verešová, podľa mňa najúspešnejšia z našich miss. Nikomu sa z tej súťaže nepodarilo vyťažiť toľko, čo jej.
