Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Napísal takmer 30 kníh, no najviac ho preslávili Pacho, hybský zbojník a&nbsp;Tisícročná včela. K&nbsp;obom dielam vytvoril aj filmový scenár a&nbsp;jeho blízky priateľ Juraj Jakubisko (†84) diela režíroval. Kedysi spisovateľ a&nbsp;scenárista Peter Jaroš (84) patril k&nbsp;najväčšej umeleckej bohéme. Často ho bolo vídať najmä v&nbsp;spoločnosti rodákov z&nbsp;Hýb hercov Ivana Rajniaka či Slava Záhradníka. Po vážnych zdravotných problémoch skončil pre amputovanú nohu na invalidnom vozíku. Dnes žije vo svojom dome na okraji Bratislavy utiahnutým spôsobom života po boku manželky Zuzany mladšej o&nbsp;pätnásť rokov.

Je jeho pravou rukou. Okrem toho, že mu je v&nbsp;ťažkých chvíľach oporou, organizuje mu život. Novinárka, scenáristka dokumentárnych filmov, špecialistka na výtvarné umenie a&nbsp;generálna komisárka Bienále ilustrácií Bratislava je zároveň knižnou vydavateľkou manželových kníh. Vďaka svojej funkcii precestovala svet. „Tento čaj som si priniesla priamo z&nbsp;Číny. Z&nbsp;červených je najvzácnejší,“ povedala pri nalievaní voňavej tekutiny. Počas žoviálneho rozhovoru s&nbsp;temperamentnou dámou čakáme, kým majstra Jaroša posadí ukrajinská opatrovateľka Táňa do invalidného vozíka. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

FOTO z návštevy v dome Petra Jaroša nájde v GALÉRII

FOTO z návštevy u Petra Jaroša nájde v GALÉRII

Preberáme aj diela, ktoré si v&nbsp;dome vystavili. Na stenách obdivujeme abstraktné maľby Ivana Koleniča aj obraz Jula Považana zachytávajúci slávnu scénu – pohreb z&nbsp;Tisícročnej včely, pri ktorom sa s&nbsp;rakvou všetci šmýkajú po svahu. Pri sekretároch plných kníh nás pani Zuzana upozorňuje na dve manželove busty, jednu od Vojtecha Farkaša, druhú od Alexandra Ilečka. 

Do očí nám udrie veľký obraz nahej plávajúcej ženy, ktorý mu zavesila nad posteľ. „To je Ivona Žirková,“ dozvedáme sa meno maliarky. „Dala som mu ho sem, aby ho strážila,“ prehodila. Keď sa spýtame, či je na obraze ona, odpovedá Peter Jaroš. „Ale kdeže. Moja manželka je oveľa krajšia. Ja som taká tisícročná včela a&nbsp;ona životodarná osa, čo do mňa stále pichá,“ prehodí. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Skôr ako sa pustíme do rozhovoru, Peter spomína na staré bohémske časy. „Keď za mnou kedysi prišiel novinár z&nbsp;časopisu Mladý svět, bol tu tri dni. Skončilo sa to tak, že som ho niesol na chrbte domov z&nbsp;klubu spisovateľov. Ale to je už 30 rokov. Svet je dnes už úplne iný, zrýchlený,“ mávne rukou.

Peter Jaroš sa do Bratislavy presťahoval už počas štúdií na vysokej škole, no myšlienkami je stále v&nbsp;malebnej dedine pod Tatrami – Hybe. Vďaka filmu Pacho, hybský zbojník ju napriek tomu, že má len približne tisíc obyvateľov, preslávil v&nbsp;mnohých kútoch sveta. „Keď sme s&nbsp;Ťapákom pracovali na scenári, chcel, aby sa volal Zbojník Pacho. Ja som však trval na tom, že to musí byť Pacho, hybský zbojník. Tak sa predsa volala moja poviedka, ktorá bola námetom na film. Dosť sme sa pre to hádali a&nbsp;raz aj takmer pobili. Nakoniec som si to však vybojoval,“ hovorí významne. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Hoci je Peter Jaroš imobilný, do rodného domu sa vracia pravidelne. „Vlani, keď bol na tom manžel zdravotne dosť zle, mi povedal, že kým umrie, chcel by sa ísť ešte aspoň na chvíľu pozrieť domov. Tak som mu to splnila. Boli sme tam dvakrát,“ hovorí Zuzana. Medzi domácimi má stále mnoho priateľov. „Kedysi som si sadol do krčmy a&nbsp;hneď mi na stole pristálo 20 vodiek. Teraz tam už nemôžem chodiť, tak ma navštevujú všetci doma. Je to ,barák‘ ešte po mojich rodičoch. Z&nbsp;okna máme najkrajší výhľad na Kriváň a&nbsp;hneď vedľa je evanjelický kostol,“ opisuje a&nbsp;vyťahuje jednu z&nbsp;najstarších spomienok.

„Počas druhej svetovej vojny sa do nášho domu chodili kúpať ruské bárišne, armádne zdravotníčky, ale, samozrejme, boli k&nbsp;dispozícii aj chlapom. Pobehovali tam nahé a&nbsp;ja medzi nimi ako päťročný chlapec,“ hovorí. Romantické miesto pod Kriváňom si zamilovali aj deti Jarošovcov, syn Juraj a&nbsp;dcéra Kristína s&nbsp;rodinami, ktoré tam chodia na dovolenky. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Mnohí Jarošovi rodáci si na mestský život nikdy úplne nezvykli, on je vo svojom dome so záhradou spokojný. S&nbsp;manželkou sa tam nasťahoval začiatkom 80. rokov. Bez väčších problémov sa zmieril aj s&nbsp;tým, že skončil na vozíku. Predchádzali tomu dlhotrvajúce problémy s&nbsp;nohami. „Začalo sa to približne pred šiestimi rokmi. Napadla ho baktéria zlatý stafylokok. Do oboch kolien mu dali kovové implantáty, no po čase do ľavého dostal stafylokoka, takže mu to neustále hnisalo,“ opisuje manželka začiatok dlhotrvajúceho trápenia.

„Pred dvomi rokmi ešte Peter chodil o&nbsp;barlách, no infekcia mu natoľko strpčovala život, že náš priateľ prednosta ortopédie ružinovskej nemocnice Andy Švec navrhol amputáciu. Keď raz máte sepsy, neustále kolujú v&nbsp;tele. Infekcie mu zavodňovali hruď a&nbsp;raz mu to sadlo dokonca na srdce. Skoro zomrel. Prednosta povedal, že amputácia mu skvalitní život, a&nbsp;mal pravdu. Už tou nohou ani nevedel hýbať. Teraz nemá žiadne problémy,“ vysvetľuje manželka. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Keď pred štyrmi rokmi oslavoval osemdesiatku, navštívil ho dávny kamarát Juraj Jakubisko s&nbsp;manželkou Deanou. „Doberali sme sa, kto z&nbsp;nás bude dlhšie žiť. Priniesol mi krásny obraz Posledná noc na kojšovskej svadbe,“ hovorí pán Jaroš a&nbsp;hrdo nám ukazuje Jakubiskovo dielo s&nbsp;osobným venovaním. Medzitým vytiahne pani Zuzana ďalší vzácny dar od Jakubiska – album plný fotografií z&nbsp;ich spoločných stretnutí a&nbsp;zo svadby.

K&nbsp;mnohým dokreslil obrázky s&nbsp;vtipným textom. „Keď namiesto krásnej nevesty uvidíš tri grácie, odhoď pohár a&nbsp;prestaň piť. Ak to nepomáha a&nbsp;namiesto troch grácií vidíš ich šesť, neváhaj a&nbsp;poberaj sa domov. Je čas končiť,“ napísal slávny režisér a&nbsp;ilustrátor k&nbsp;svadobnej fotografii Jarošovcov. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Juraj Jakubisko im totiž v&nbsp;roku 1980 dosvedčil aj svadbu. Peter a&nbsp;Zuzana sa zoznámili v&nbsp;čase, keď bola novinárkou kultúrnej rubriky novín Večerník a&nbsp;on vplyvným šéfdramaturgom filmov na Kolibe. „Raz sme sa stretli vo filmovom klube na Festivale francúzskych filmov. Bol tam s&nbsp;ním Kvietik, Ťapák a&nbsp;všetci významní tvorcovia z&nbsp;Koliby. Debatovali sme o&nbsp;Dietlových seriáloch ako Nemocnica na okraji mesta a&nbsp;Žena za pultom. Veľmi som ich kritizovala, oni k&nbsp;nim boli zhovievavejší. Keď ich teraz porovnávam s&nbsp;dnešnými, je to, ako by boli od Dostojevského,“ hodnotí.

Zuzana Petrovi dlho odolávala, vraj jej nadbiehal celých päť rokov. „Ako každý spisovateľ vedel pracovať so slovom a&nbsp;tlačiť kalerábiky do hlavy. Lichotil mi, že moje články sú ako perlivé šampanské. Navyše bol vysoký krásavec, odvážny hôrny chlapec. Kamarátky mi hovorili, že keď prechádzal Michalskou bránou, bolo sexuálne dusno. Naozaj vyzeral ako hollywoodsky herec. Dodnes je to fešák s&nbsp;hustými vlasmi a&nbsp;nebesky modrými očami,“ opisuje manžela. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ako partnerka umelca musela počítať s&nbsp;jeho bohémskym životom. „Najprv sme bývali v&nbsp;centre Bratislavy na Obchodnej ulici v&nbsp;jednoizbovom byte štvrtej kategórie. To znamenalo, že keď už večer zatvorili krčmy, všetci prišli k&nbsp;nám. Ale nevadilo mi to. Bola to zmes skvelých umelcov, všetko to boli najväčší duchovia svojho obdobia,“ spomína.

Keď sa Peter s&nbsp;Jurajom Jakubiskom pustili do scenára Tisícročnej včely, väčšina vznikla u&nbsp;nich. „Jakubisko sa v&nbsp;tom čase rozvádzal, takže sa rozložili v&nbsp;našej malej izbičke. Rozstrihali si strany knihy na jednotlivé kapitoly a&nbsp;pri vínku rozmýšľali, čo z&nbsp;toho dajú do deja filmu. Jakubisko vždy hovoril, že s&nbsp;Petrom sa mu dobre pracuje, pretože je to spisovateľ, ktorý svoje knihy píše už v&nbsp;obrazoch,“ prezrádza. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Niekedy musela byť však poriadne tolerantná. „Sama som bohémska duša, preto mi bolo ľúto, že som sa nemohla po bratislavských krčmách túlať s&nbsp;ním. Stávalo sa, že Peter odišiel a&nbsp;bol preč aj dve, tri noci. Ja som na neho čakala doma s&nbsp;malým synom, ale dožičila som mu. Občas som mu dohovárala, aby mi aspoň povedal, kedy sa vráti, no nebolo to nič platné,“ smeje sa nad dávnymi hriechmi.

Keď bol v&nbsp;dobrej nálade, zabúdal aj na povinnosti. „Raz som ho poslala so špinavými plienkami do plienkovej služby. Počítala som s&nbsp;tým, že sa do pol hodiny vráti. S&nbsp;Jakubiskom mal totiž písať scenár. No jeho nikde. Jakubiskovi som teda povedala, aby prišiel o&nbsp;hodinu, no ešte stále nebol doma. Tak skúsil o&nbsp;ďalšiu hodinu. Stále ho však nebolo. Na druhý deň mi kameraman Stano Doršic povedal, že ho stretol na Žilinskej ulici. Hovoril mu: ,Možno som stratil ženu, možno som stratil syna, ale plienky som nestratil‘,“ smeje sa Zuzana.

Napriek občas bujarému životu sa na neho nikdy dlho nehnevala. „On je nadrozmerná XXXL duša. Veľkorysý, žičlivý, naozaj veľmi dobrý človek. Dobro sa mu našťastie dobrom opláca,“ hovorí, zatiaľ čo sa majster Jaroš po dlhom sedení pýta oddýchnuť si do postele.

Slovenská legenda po amputácii: Bez nohy sa žiť dá! Ukázal nám, čo má v spálni

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Výber pre vás

Slovenská legenda po amputácii: Bez nohy sa žiť dá! Ukázal nám, čo má v spálni

Erik Kollárik

Súvisiace články

Zomrel známy spevák z Repete: Bolo to nečakané, priznal syn. Kondolencie slávnych

Vo vile Petra Spáleného: Luxus, aký nemal ani Gott. Obrovský Ježiš zo 16. storočia v obývačke

Havarovaná štátna tajomníčka už pracuje: Slová o slovenských chudobných dôchodcoch

Dusno vo vzduchu: Helena Vondráčková s nenávideným bratom na spoločnej akcii. Čo sa zmenilo

Bohdalová zaťažená na slovenských milionárov: Po Fockovi ďalší. Keď zapíska idem, priznala

Dzurillova sestra: Nepáči sa jej, že hokejista má svoj štadión. Hanbím sa, nikomu ho neukazujem

Spackaná operácia: Speváčka Marcela Holanová po výmene bedrového kĺbu v bolestiach. Čo sa stalo

Autor článku

Erik Kollárik

Výber pre vás