Tip na článok

Slovenské celebrity vraj prestali bezbreho nakupovať. Prečo sa tak rozhodla Banášová či sestry Heribanové?

Každý môže prispieť k lepšej budúcnosti a každý môže začať už dnes sám od seba. Environmentálna problematika a téma udržateľnosti sa stáva čoraz diskutovanejšou a známe osobnosti sa snažia cez svojich fanúšikov a prácu ovplyvniť čoraz viac mladých ľudí, aby sa k okoliu správali zodpovedne.

Galéria k článku (25 fotografií )
Sestry Heribanové: Už roky sa angažujú v environmentálnej osvete. Téma udržateľnosti je im blízka.
Chce sa zlepšiť: Adela Banášová plánuje mať zodpovednejší prístup k igelitovým taškám.
Poučné: Tabuľa v lese napovedá nezodpovedným návštevníkom.

Nezahadzovať odpadky hocikam, triediť odpad a nekupovať tovar, ktorý slúži krátkodobo.

Ambasádorka kampane Vyber si Tamara Šimončíková-Heribanová to chce zmeniť. „Chceme upozorniť na to, že sme prvá generácia, ktorá začína fatálne pociťovať dosah tohto nezodpovedného konania, a možno posledná, ktorá s tým dokáže ešte niečo spraviť. Je na našich dennodenných rozhodnutiach, niekedy zdanlivo triviálnych, ako bude vyzerať naše okolie, ale aj celý svet.“

Jablko nemusí byť z Kalifornie

Základné modely správania dokáže človek zmeniť už dnes. Napríklad v potravinách si nemusí vložiť banán či mrkvu do plastového vrecka. „Stačí sa rozhodnúť pre menej konzumný spôsob života. Napríklad tým, že prestaneme plytvať jedlom a začneme kupovať len to, čo naozaj potrebujeme. Alebo dám prednosť jablku vypestovanému na Slovensku, ktoré neprecestovalo tisícky kilometrov. Pri nákupe ho nevložím do plastového vrecka a neskôr do jednorazovej igelitky. Na nákupy si vezmem vlastné tašky a nekúpim viac, ako potrebujem, takže neskôr nie som nútená vyhadzovať. Tak, ako je to s jablkom, je to aj s oblečením a ostatnými produktmi,“ objasnila Tamara.

Podobne zmýšľa populárna moderátorka Adela Banášová, o ktorej je známe, že je vyznávačkou alternatívneho životného štýlu. „Myslím si, že tak, ako som len čiastočne zodpovedná voči sebe, tak je to aj voči životnému prostrediu. Ale odpad separujem veľmi prísne. A používam aj ekologické čistiace prostriedky,“ prezradila blondínka. Potraviny kupuje najmä nebalené. „A hlavne slovenské, aby nemuseli precestovať pol sveta. Minule som kúpila štyri mrkvy a dala som ich len tak do košíka,“ vraví so smiechom.

Sestry Heribanové: Už roky sa angažujú v environmentálnej osvete. Téma udržateľnosti je im blízka.
Sestry Heribanové: Už roky sa angažujú v environmentálnej osvete. Téma udržateľnosti je im blízka.
Michal Šebeňa

Stop igelitkám

Keď si Adela Banášová zoberie na nákup látkovú tašku, zápasí potom s dilemou. „Do čoho dám smeti? Takže si pokojne vezmem igelitku, aby som ich mala kam dávať. V tomto smere by som mohla ešte prísnejšie využívať rozložiteľné plasty. To je moja šanca na posun,“ zhodnotila sebakriticky.

Do svedomia si vstúpil aj rozhlasový moderátor Michal Sabo. „Posledný rok v mojom živote je celý o tom, že sa vedome a cielene zbavujem všetkého, čo mi škodí a neprospieva. Začalo sa to ľuďmi, pokračovalo vegetariánskou stravou a aktuálne sa snažím žiť čo najkorektnejšie vo vzťahu k Zemi,“ vraví.

Ľudia sú podľa neho nezodpovední a ľahostajní. „Všímam si to denne, keď chodím behať. Pri brehu jazera sú nánosy odpadkov, plastových fliaš a tašiek. Trhá mi to srdce. Neraz okolo nášho domu z trávnika zbieram odpad, no stále je to málo. Sám som striktný v separovaní a znížil som na minimum spotrebu plastových tašiek. Nemám doma ani jednu, na nákupy používam látkové. Môj ďalší cieľ je kompostovanie,“ prekvapil nás.

Sabo je už v leveli, že aj pracie prášky a čistiace prostriedky si dáva čapovať do večných nádob. „Mňa k životu, aký teraz žijem, priviedol osobný vývoj a otvorené oči. Keď človek nie je hlúpy a sleduje, ako sme zhumpľovali planétu, tak prirodzene príde k tomu, že bojovať proti prírode nemá zmysel.“

Nosiť dokola to isté

Moderátor sa dokonca zbavil všetkého nepotrebného oblečenia a začal nosiť výlučne biele tričká. Odvtedy sa stretáva s otázkou, či nosí stále to isté. „Väčšinu svojho šatníka som daroval a na bežné nosenie mi ostala v podstate armáda džínsov a bielych tričiek. Dôvody sú dva. Som lenivý. Nemám teraz chuť štylizovať sa. Paradoxne v období, keď nastupujem ako porotca do nákupnej televíznej šou. A druhý dôvod je, že módny priemysel má na svedomí až desať percent celkového znečistenia Zeme a výroba jedného bavlneného trička spotrebuje priemerne 2 700 litrov vody. Výroba bielych bavlnených tričiek z organickej bavlny podľa niektorých zdrojov znižuje spotrebu vody až o 40 percent. Taká je pravda, preto mám väčšinou oblečené biele tričko.“

Módny priemysel považuje za veľký problém aj Adela Banášová. „Je extrémne neekologický a kupujeme si veci, ktoré vznikajú za šialených okolností. Lenže je nám to jedno, keďže to nevidíme. Som skôr typ, ktorý nosí stále to isté. Aj šaty na moderovanie mám stále tie isté. Veď periem, veď dávam veci do čistiarne. Tak prečo nie?“

Chce sa zlepšiť: Adela Banášová plánuje mať zodpovednejší prístup k igelitovým taškám.
Chce sa zlepšiť: Adela Banášová plánuje mať zodpovednejší prístup k igelitovým taškám.
profimedia.sk

Vyhľadáva primárne slovenské alebo české značky, vyhýba sa ázijským produktom. Tiež sa pred skriňou niekedy zamyslí, že nemá čo na seba, ako každá žena. Takúto myšlienku však rýchlo zaženie. „Jasné, že nariekam, ale vždy som si vedomá toho, že nariekam len preto, že som uverila mýtu, že by som mala mať viac oblečenia. Reálne mám oblečenia dosť a považujem za šialené kupovať si každú chvíľu niečo nové. Teraz som si dala pozašívať kabát, ktorý nosím už tretiu sezónu a chystám sa aj ďalšiu.“

Mali by sme štopkať

Reparovanie oblečenia by sa malo oživiť aj podľa Saba. „Rozumné je tiež veci, ktoré sú malé alebo deravé, použiť inak. Naše staré matere párali, prešívali, štopkali, zašívali a my sme to nosili, kým sme to nezodrali. Kam sa tento zvyk vyparil?“

Pohodlné bavlnené biele tričko je podľa neho aj únikom z nákupných centier. Čas sa dá využiť inak, ako behať po obchodoch. „Dostal som sa do stavu, že sa mi naozaj nechce obliekať, nič sa mi nepáči, nemám čas ani chuť nakupovať. Páči sa mi, keď sú ľudia okolo mňa pekne oblečení, rád chodím na prehliadky, sledujem dizajnérov. Ale mne sa jednoducho nechce obliekať. Druhá vec je, že biele tričká sú pre mňa pohodlné, páčia sa mi a najpodstatnejšie je, že ich výroba najmenej zaťažuje prírodu.“

Pre tých, ktorí chcú začať s lepším ja, má na začiatok jednoduché odporúčanie. „Stačilo by, keby sme sa na prechádzke so psom zohli a zodvihli vrecko, ktoré odniekiaľ odfúklo. To vrecko nemá lepru, bude iba rado, keď bude v PVC smetiaku medzi svojimi.“

Mamonu nerozumie

Kopou zbytočností v skriniach je šokovaná aj staršia dcéra Aleny Heribanovej Tamara. „Minule som otvorila jeden časopis a z jeho stránok sa na mňa usmievala dvadsaťročná seriálová herečka, ukazujúca svoj šatník. Sedela v halde koženkových a polyesterových ihličiek vyrobených pravdepodobne v Číne a v rukách držala napodobeninu luxusnej kabelky. V článku ,exkluzívne prezradila‘, že má vyše stopäťdesiat párov topánok,“ pokrútila hlavou mama ročnej Emilky.

V rámci materstva pociťuje výhodu ekologických a organických materiálov, ktoré vyhľadáva. „Ľudia postupne menia spotrebiteľské správanie, je však otázne, či tento vývoj nie je predsa len pomalý, keďže mnohé sme už stihli zničiť. V Európe ročne vyhodíme sto miliónov ton potravín. Niekedy by stačilo lepšie plánovanie nákupu. Plytvanie sa dá obmedziť aj následnou spotrebou zvyškov jedla. U nás je pomerne vážny problém zneškodňovanie odpadu na skládkach a nedostatočná recyklácia triedeného odpadu. Tu výrazne zaostávame v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami. V číslach vyprodukuje Slovensko ročne približne 1,74 milióna ton komunálneho odpadu.“

Zbytočné oblečenie

Problematike sa venuje aj mladšia „Heribanka“ Barbara Jagušák. Keď študovala v Londýne, omylom vyhadzovala plastové fľaše do koša na papiere a suseda jej vynadala. Takí zodpovední by sme mali byť aj my Slováci.

„Zvykli sme si na obrovský konzum a luxus. Väčšina z nás si dopraje dlhú sprchu horúcou vodou, vozíme sa autom aj tam, kam sa dá prejsť peši, na konci týždňa vyhadzujeme polovicu chladničky. Máme pocit, že musíme kupovať stále nové veci, aj keď tie staré dobre slúžia. To je zrejme to, čo ma najviac trápi. Tlak firiem, reklám a okolia, aby sme neustále konzumovali. Mám rada jeden pekný citát - Čech má vo vrecku sto eur a tvári sa, akoby mal desať korún. Slovák má vo vrecku desať eur a tvári sa, akoby mal stovku. Možno je to komplex, ktorý si nesieme od pádu železnej opony. Ale fakt je, že Slováci radi sekajú formu,“ povzdychla si.

Mladšia dcéra Heribanovcov sa zaoberá špeciálne témou udržateľnosti v módnom priemysle. „Je toľko vecí, ktoré bežný človek o rýchlej móde vôbec nevie. Preto sa ani nemôžeme čudovať tínedžerkám, ktoré nakupujú od rána do večera tričká za dve eurá. Nevedia totiž nič o procese farbenia látok. Nevedia, v akých podmienkach ľudia, ktorí ich vyrábajú, pracujú, aké marže si na oblečenie nahadzujú veľké obchodné reťazce a aké škody spôsobujú pesticídy, ktorými sa hnojí bavlna. U mňa v skrini sa nájdu nohavice, saká, šaty a svetre, ktoré majú aj desať rokov. Snažím sa nakupovať kvalitné a nadčasové kúsky, aby mi vydržali čo najdlhšie. A tiež si rada našetrím a zaobstarám si niečo pekné od svojich obľúbených dizajnérov. Vo všeobecnosti by som poradila ženám a mužom, aby sa menej sústredili na horúce ,trendy‘ sezóny a kupovali si funkčné a kvalitné oblečenie, ktoré sa dá ľahko kombinovať.“

Babsy sa už tretí rok angažuje v iniciatíve Fashion Revolution. „Vytvárame tlak na veľké módne spoločnosti, aby konali transparentne, eticky a udržateľne.“ Na druhej strane ju fascinujú najbohatší ľudia, ktorí sa správajú ako askéti a idú celému svetu príkladom - Leonardo DiCaprio, Mark Rufallo či Elon Musk. Podľa Barbary by sme sa proste nemali hanbiť za to, že máme výbavu pre dieťa z druhej ruky alebo sa necháme odviezť do Nitry niekým iným, aby sme ušetrili benzín.

VIDEO Plus 7 Dní