Spevák, muzikant a tiež textár Peter Nagy kedysi básnicky popularitu prirovnal ku krásnej prostitútke, ktorá nepôjde s každým. On to šťastie mal a sprevádza ho dodnes. Hoci v rôznych podobách. Niekdajšie natrieskané haly a jačiace tínedžerky vymenil v ostatnom období za komornejšie sály, kde dáva viac vyniknúť svojim poetickým textom. 

„Myslel som si, že bude ťažšie vyrovnať sa s tým, že už nie som tam hore. Už som ten pohľad zvrchu zažil a stačilo mi to. Dúfam, že ma nestretne starecká zatrpknutosť,“ zafilozofoval si už pred dvadsiatimi piatimi rokmi v knihe Musicross. Odvtedy sa prakticky nič nezmenilo. Žije pokojným životom v malom meste za Bratislavou, nepachtí sa bezhlavo za každým kšeftom, stále súka zo seba pre neho typické bonmoty a jediné, čo ho dokáže vytočiť, je, keď sa upriamuje pozornosť na jeho mladučkú partnerku. „Vždy som chcel byť nezávislý a slobodný,“ vyhlasuje a do veľkej miery sa mu to asi aj darí. Rozčuľuje ho však ľudská závisť. „Je moderné byť zlý. Nosí sa deštrukcia a nihilizmus. To mi je cudzie,“ tvrdí.

S odstupom mnohých rokov si spomína na obdobie, keď si mocipáni niekdajšieho komunistického režimu nechávali pravidelne predkladať zárobky umelcov. „Bolo to v rozpore so základnými ľudskými právami. Boli pohoršení, že mám viac ako minister kultúry. Mimochodom, preto mohli bolševici pri Nežnej revolúcii rozhlasovať príjmy slávnych osobností. Bohužiaľ, správne kalkulovali s ľudskou závisťou, ktorá je nevykoreniteľná. Niektorým ľuďom sa dodnes páči rozprávka o tom, ako si budeme všetci rovní. Nikdy to tak nebude. Pochádzame z prírody, kde si zvieratá nie sú rovné. Ani my si nebudeme. Nerobme z Darwina blbca,“ pripomína.  

Aj vám sa zdá, že Peter Nagy sa rokmi takmer nemení? Pozrite si zábery v našej GALÉRII