Hudobníci tvrdia, že taký talent sa rodí raz za sto rokov. Len štrnásťročný Bratislavčan, klavirista Ryan Martin Bradshaw je napriek tínedžerskému veku v klasickej hudbe už medzinárodne uznávanou osobnosťou. Je najmladším sólistom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, s ruskou filharmóniou koncertuje v prestížnej Čajkovského sále v Moskve, pochváliť sa môže aj spoločnými vystúpeniami so svetoznámym čínskym klaviristom Lang Langom. Za najväčšieho génia svojej generácie ho označili uznávaní dirigenti Vladimir Teodorovič Spivakov, Eugene Kohn či Ondrej Lenárd, ktorého si pamätáme zo spolupráce s Petrom Dvorským.
Napriek exoticky znejúcemu menu sa Ryan cíti Bratislavčanom, veď v našom hlavnom meste žije od narodenia. Mama Patrícia je Slovenka a otec má austrálske korene. Našu krajinu na sklonku roka mladý muž hrdo reprezentoval v medzinárodnej televíznej súťaži talentov klasickej hudby Virtuosos V4+, kde porotu úplne ohúril. Na čele s opernou megastar Plácidom Domingom mu všetci tlieskali v stoji. Mladý umelec však nemá záujem hovoriť o svojich úspechoch. Prostredníctvom svojej mamy Patrície, ktorá je vnučkou slovenskej hereckej legendy Martina Gregora, nám odkázal, že ešte nie je dosť dobrý.
ZAČALO TO ÓDOU NA RADOSŤ
Nevšedným muzikantským talentom a inteligenciou ohuroval Ryan Martin Bradshaw už v predškolskom veku. Ako štvorročný vedel plynulo čítať a počítať, takže keď nastúpil do Britskej medzinárodnej školy, učiteľka rodičom navrhla, aby ho zamestnali výučbou nejakého hudobného nástroja. Vraj aby sa v školskej lavici pri rovesníkoch nenudil. „V hudobnej škole s ním chceli skúšať najprv jednoduché detské skladby, no on tam počul hrať nejakú žiačku Ódu na radosť. Povedal, že chce skúsiť to. A z fleku skladbu spamäti zahral. To ešte nepoznal noty. Ukázalo sa, že Ryan má úžasnú hudobnú pamäť. Vraj to súvisí s matematikou. Mozart v nej tiež vynikal a Bach má vo svojich dielach tiež veľmi veľa logiky,“ vysvetľuje Ryanova matka.
Klavír mladému mužovi absolútne učaroval. Absolvoval prvé koncerty a ako sedemročný, stál po prvýkrát na javisku Slovenského národného divadla. „Do hry Láskavé bohyne hľadali mladého klaviristu, tak išiel. Hoci je introvert, zistil tam, že hranie pred ľuďmi miluje. Ale nepáčilo sa mu, že má takú malú úlohu," spomína ďalej pani Patrícia.
Symbolické je, že v SND kedysi účinkoval a v povojnovom období mu aj šéfoval, herec Martin Gregor, ktorý je Ryanovým predadom. Jeden z najväčších divadelníkov slovenskej histórie, skonal už v roku 1982, takže pravnuka Ryana nepoznal a veľmi si ho neužila ani vnučka Patrícia. Stihla sa však vďaka nemu zoznámiť s mnohými elitnými umelcami. „Spomínam si, že keď sme leto trávili na chate pri Slnečných jazerách v Senci, oproti býval Ladislav Chudík, ktorý sa k nám vždy doplavil člnom. Neďaleko mal chatu Karol Machata a mnoho spisovateľov. Bolo to krásne,“ vyznala sa s odstupom mnohých rokov.
Ryan, ktorý po slávnom predkovi dostal stredné meno Martin, mu na prvý pohľad akoby z oka vypadol. Mama ho zasvätila aj do pradedovho pohnutého života. „Samozrejme, povedala som mu, že za druhej svetovej vojny prešiel štyrmi koncentračnými tábormi, aj čo to znamená. V Osvienčime sme sa boli pozrieť osobne. Doma sa však o tom vôbec nehovorilo," prezrádza, no viac túto tému rozvíjať nechce. Je rada, že vnuka sa dožila aspoň pani Magda Gregorová, Ryanova prababka. "Pamätá si na ňu aj on. Keď ešte nehral na klavíri, rád tancoval a predvádzal sa pred nami. Prorokovala mu, že aj on bude komediantom,“ spomína jej vnučka.
NA DOVOLENKU S KLAVÍROM
Ryanova prababka Magda tancovala v baletnom súbore SND a o manželovi napísala knihu s názvom Môj komediant. Do histórie nášho divadelníctva a kinematografie sa Martin Gregor naozaj zapísal aj pre komické úlohy. Komediantstvo mu dodávalo silu prežiť aj v koncentračných táboroch, kde vymyslenými historkami zabával spoluväzňov. Zaujímavosť je, že po vojne moderoval v Slovenskej televízii historicky prvého Silvestra. No aké bolo hudobné nadanie hereckej legendy, sa vie málo. Známe je len to, že ako mladík účinkoval v katolíckom spevokole v Trnave, odkiaľ pochádzal, aj doma si rád vyspevoval a neskôr sa mimoriadne zaslúžil o vznik bratislavského hudobného divadla Nová scéna.
Po kom Ryan zdedil nesmierny talent, rodina netuší. „Nikto sa u nás extrémne hudobne neprejavoval. Jeho o štyri roky starší brat Joshua k hudbe neinklinuje vôbec, v Anglicku študuje chemické inžinierstvo. Ryan popri všetkých svojich úspechoch navyše tvrdí, že nemá veľký talent. Odhaduje ho na desať percent, ostatné je podľa neho len práca. Preto cvičí každý deň. Neexistuje, aby čo i len jeden vynechal,“ hovorí Patrícia. Vášni mladého muža sa preto podriadila celá rodina. „Keď ideme na dovolenku, hľadáme si výlučne hotel, v ktorom majú klavír. Teraz sa chystáme na lyžovačku, tak si so sebou berieme elektrický klavír.“
Lepší pred publikom
Malý génius v súčasnosti navštevuje jednu z najlepších hudobných škôl sveta, University of Music and Performing Arts vo Viedni. Tu sa naučil aj komponovať a hoci Ryanovej hre nie je veľmi čo vytknúť, jeho učiteľ si všimol, že na javisku pred obecenstvom má prednes niekoľkonásobne lepší ako na skúške.
V súkromí ide podľa matky o úplne bežného chalana, ktorý musí doma aj so svojimi zlatými ručičkami upratovať a keď má čas, rád hrá počítačové hry. „Na rozdiel od iných mladých ho nočný život a diskotéky nelákajú. Moderné rádiové skladby nepočúva vôbec. Alebo musia byť veľmi komplikované. Teraz sa pripravuje na druhý Rachmaninovov koncert s Ondrejom Lenárdom v Košiciach. Niektoré pasáže si odtiaľ vykradla Céline Dion alebo ich použili do rôznych muzikálov. A to on nenávidí,“ sprostredkúva nám názor dieťaťa s absolútnym sluchom.
Minimalista
Ešte pred sviatkami sa Ryan stal za Slovensko víťazom medzinárodnej súťaže Virtuosos V4+. Desaťtisíc eur, ktoré mu vďaka tomu pribudlo na konte, ho vraj necháva úplne chladným. „On si zarobí svoje, ale neutráca. Je veľmi skromný. Cestuje bežne mestskou hromadnou dopravou a aj v oblečení je veľký minimalista. Vyhovuje mu nosiť veci po bratovi. Investoval akurát do mobilu, ale ani to nie je najvyššia trieda,“ dozvedáme sa.
Pozrite si aj foto v GALÉRII. Malý génius akoby starému otcovi z oka vypadol
Zvláštnym paradoxom je, že Ryan častejšie koncertuje v zahraničí ako v rodnej zemi. Doposiaľ vyhral osemnásť prestížnych medzinárodných súťaží a v superlatívoch o ňom hovoria najelitnejší muzikanti sveta. „Ryan je veľmi ambiciózny. Chce patriť k najlepším klaviristom sveta," tlmočí nám matka synove ambície. Na Slovensku je jeho najväčšou umeleckou spriaznenou dušou, dirigent Ondrej Lenárd, ktorý ho spravil rezidenčným sólistom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Aj on Ryanove majstrovstvo vynáša do nebies. „On je ozajstný unikát. Zázrak, ktorým sa môžeme pýšiť,“ vyjadril sa bez okolkov a približuje nám okolnosti ich zoznámenia. „Prvýkrát som ho počul pred dvomi rokmi na jednom z jeho koncertov a už vtedy som oznámil nášmu generálnemu riaditeľovi, že si ho beriem za rezidenčného sólistu. Pre Ryana je to jednoznačne pocta, no on si ju zaslúži. Ja to zjav skutočne výnimočný. Má fenomenálnu techniku. Jeho prsty lietajú po klaviatúre ako kolibríci. Keď sme robili naposledy Čajkovského D mol koncert a on začal hrať tie obrovské akordy, myslel som, že spadne klavír. V súťaži Virtuosos nad všetkými ostatnými absolútne dominoval. Od toho najlepšieho, čo tam bol, bol Ryan minimálne o dve triedy vyššie,“ zložil mladíkovi ďalšiu poklonu.
