Legendárneho českého herca Josefa Větrovca (†79) celý život prenasledoval tieň koncentračných táborov, v ktorých strávil dovedna dva ťažké roky. Podľa jeho jedinej dcéry Jitky, by ľudia, ktorí zažili rovnaké hrôzy ako jej otec, nemali mať nikdy deti. V spoločnosti Větrák, ako ho priatelia volali, hýril vtipom, v súkromí bol skôr odťažitý. V snahe zabudnúť na ponurú minulosť sa odstrihával aj od svojej najbližšej rodiny. So sestrou Boženou sa nikdy nenavštívili v domácom prostredí a pre dcéru Jitku a svoje vnúčatá zväčša nemal pekné slovo.

 

Oženil sa trikrát, no jeho svetom bola najmä herecká práca a veľmi aktívna angažovanosť v Komunistickej strane Československa. Ako komunista a riaditeľ Divadla E. F. Buriana mal obrovský vplyv na osudy hercov. Hoci za nich často nasadzoval vlastný chrbát a pomáhal aj disidentom, po revolúcii v roku 1989 sa od neho všetci odvrátili. Po tom, čo herec na vrchole síl zrazu prestal dostávať pracovné ponuky, sklamaný a ukrivdený odišiel v roku 1991 do dôchodku. Dodýchal opustený a jeho nehybné telo sediace za stolom našli až po niekoľkých dňoch.

Žil vo vlastnom svete

Josef Větrovec od detstva sníval o štúdiu herectva, no jeho plány zmarila vojna a dva roky strávené v nacistických koncentračných táboroch. Gestapo ho zatklo po tom, čo v rodnej Plzni rozmnožoval ilegálne letáky. Čas väzenia v Plzni a neskôr v Terezíne a Buchenwalde podľa vlastných slov prežil len vďaka viere v lepšie zajtrajšky. Niektorí jeho spoluväzni spomínali, že aj v tomto prostredí recitoval verše a predvádzal niektoré postavy zo svojich obľúbených hier. O desivých zážitkoch, ktoré tam mal, rodine nerozprával. V snoch ho však strašili do konca života.

„V noci kričal a zobúdzal sa hrôzou. Nosil v sebe strašné veci, o ktorých nebol schopný hovoriť. Poviem to veľmi tvrdo, ale ľudia, ktorí boli takto poznamenaní koncentrákmi, by asi ni­kdy nemali mať deti,“rozhovorila sa hercova jediná dcéra Jitka Větrovcová v knihe Větrák. Pre svoju ubolenú dušu a komplikovanú povahu s dcérou a ďalšou rodinou udržiaval minimálny kontakt. Žil vo vlastnom svete, do ktorého patrilo predovšetkým herecké prostredie a angažovanosť v Komunistickej strane Československa. Vstúpil do nej hneď po skončení vojny a po návrate z koncentračného tábora.

Neudával

Niet najmenších pochýb, že Josef Větrovec, známy z legendárnych seriálov a filmov ako Chalupári, Anděl s ďáblem v těle, Jak básníkům chutná život, Což takhle dát si špenát alebo Cirkus Humberto, bol geniálny herec. Za svoju prácu získal mnoho vysokých vyznamenaní, no zároveň si vyslúžil nenávisť a reči o tom, že je to dar strany a vlády za jeho spriaznenosť s vtedajším režimom. S touto verejnou mienkou sa nezmieril do konca svojho života.

Len zasvätení vedia, že ako vysoký funkcionár strany a riaditeľ Divadla E. F. Buriana svoj vplyv využíval na pomoc kolegom. „Nemala som radosť, že sedel aj v ideologickej komisii, ale pochybujem, že by niekomu podrazil nohy alebo ho udal. Nemal to v povahe. Neverím tomu,“striktne tvrdí jeho dcéra.

Obraz o Větrovcovej povahe podáva aj herečka Simona Stašová. „Bol to môj milý riaditeľ Divadla E. F. Buriana, ktorý dokázal podržať kolegov, aj keď mali politické problémy. Uchránil nás od toľkých starostí, že sme ho všetci milovali a ešte s ním aj radi hrali na javisku, pretože to bol vynikajúci herec,“ vyjadrila sa.

Obhajoval ho aj Mejla Hlavsa z undergroundovej skupiny Plastic People. Po tom, čo muzikanta s kolegami z kapely pustili z väzenia, bol Větrovec jediný, kto sa nebál zamestnať ich v divadle ako kulisárov. „A keď sme odchádzali, dal nám všetkým dobré posudky,“povedal hudobník.

Život na dôchodku

Život a kariéra Josefa Větrovca dostali obrovskú trhlinu po politickom prevrate a Nežnej revolúcii v roku 1989. Novembrové revolučné dni strávil s astmou v nemocnici. Po prepustení sa vrátil do úplne iného sveta. Pre spriaznenosť s režimom ho odvolali z postu riaditeľa divadla, čím stratil aj post mocného muža v brandži. Odvrátili sa od neho  kolegovia a pracovne začal trpieť. Občas sa mihol v televíznych estrádach vedľa Jiřiny Bohdalovej, no pre väčšinu divadelníkov a filmárov bol nežiaduci. Na všetky Větrovcove zásluhy sa razom zabudlo. 

Herec to cítil ako obrovskú krivdu. Psychicky ho ničili aj nenávistné listy, v ktorých mu ľudia vyčítali komunistickú angažovanosť a priali smrť. „Veľmi sa uzavrel. Dosť ma však prek­vapilo, že sa zaujímal o Václava Havla a súhlasil s jeho myšlienkami,“spomína ďalej jeho dcéra Jitka. 

Knižný bestseller VĚTRÁK o legendárnom českom hercovi Josefovi Větrovcovi napísala už ostrieľaná dvojica spolupracovníkov Miroslav Graclík a Václav Nekvapil.
Knižný bestseller VĚTRÁK o legendárnom českom hercovi Josefovi Větrovcovi napísala už ostrieľaná dvojica spolupracovníkov Miroslav Graclík a Václav Nekvapil.
Zdroj: archív

Keďže Josef Větrovec nenachádzal uplatnenie v brandži, v roku 1991 sa rozhodol odísť do penzie. Odsťahoval sa na chalupu, ktorú mal štyridsať kilometrov za Prahou v romantickom prostredí Kokořínskej oblasti. „Smútok za divadlom, za divákom len ťažko môžem niečím nahradiť. Najvernejších priateľov už mám len troch. Manželku, psa a inhalačný sprej,“ hovorieval.

Postupne to s kedysi najobsadzovanejším hercom išlo dolu vodou. V roku 1995 mu zomrela manželka a krátko nato aj pes. „Už skoro nechodím ani von. Veľmi zle sa mi dýcha. Predtým som veľmi veľa robil v záhrade. Traktorom som ju celú zoral. Aj drevo som vždy sám naštiepal. Ešteže si viem sám oprať a uvariť,“ priznal ubúdajúce sily.

Hoci mal herec problémy s astmou, cigariet sa vzdať nedokázal. Na chalupe ho zastihla aj správa o zrušení Divadla E. F. Buriana, ktorému kedysi šéfoval. Hlavným dôvodom bolo, že divadelník Emil František Burian, ktorý zomrel už v roku 1959, bol komunista. „Nestačilo ho premenovať?“hnevala sa spolu s Větrovcom aj Stella Zázvorková a Jiří Sovák, ktorí v ňom účinkovali.

Vnuka sa dotkol len raz

Dcéra Jitka otvorene tvrdí, že so známym otcom pre jeho komplikovanú povahu nemala dobrý vzťah. Zároveň netají ľútosť nad jeho osudom. „Poprava v roku 1989 ho zasiahla naozaj veľmi ťažko. Všetko dobré bolo razom zabudnuté a všetko zlé zdôraznené,“skonštatovala Jitka, ktorá s otcom žila do šiestich rokov. Po rozvode rodičov zostala u mamy. „Ako dieťa som sa s ním stretávala veľmi sporadicky, asi dvakrát ročne. V júni na moje narodeniny a na Vianoce. O niečo častejšie sme sa stretávali, až keď som mala dvadsať rokov. Bol veľmi svojrázny, nestýkal sa s nikým z rodiny. Asi to bolo povahou. Nie je predsa možné, aby mu všetci tak veľmi ublížili, že ich odvrhol,“ uvažuje po rokoch.

Mimoriadne vrelý vzťah nemal Josef ani k vnúčatám. „Schovávam si jednu fotografiu, kde mu sedí vnuk na kolenách. Bolo to jedinýkrát, čo sa ho dotkol. Nikdy sa s deťmi nehral ani im nerozprával rozprávky. V rohu záhrady im spravil pieskovisko, ktoré oplotil. Po záhrade chodiť nemohli, aby nepolámali kvety.“

S odstupom mnohých rokov sa dcéra snaží myslieť len na to pekné. „Dožadovala som sa ho celý život. Neraz mi napísal: ,Necestuj za mnou, nemám čas.‘ Keď mi však dovolil prísť, pripravil program, odporučil divadlo, výstavu a potom sme sa o všetkom, čo som videla, zhovárali. Keď už sme boli spolu, naplno sa mi venoval. Dokonca mi nechal svoju garsónku a odsťahoval sa k svojej tretej a poslednej žene Eve. Náš vzťah nebol najšťastnejší a myslím, že nie mojou vinou. Celý život ma sprevádza pocit, že som pre neho bola sklamaním. Všetko na mne bolo zlé. Ako sa smejem, ako chodím aj ako sa obliekam. Myslím, že nikdy nechcel žiadne dieťa a ja som bola nechcená,“uvažuje.

Nápis na pomníku

Otec s dcérou si k sebe bližší vzťah našli až šesť rokov pred jeho smrťou, keď ovdovel. Svoju poslednú manželku Evu prežil o sedem rokov. „Snažila som sa mu čo najviac venovať, ale len vďaka tomu, že ma k sebe pustil,“povedala Jitka. V čase otcovho skonu s ním však nebola. „Zatelefonovali mi ľudia z centra starostlivosti, ktorí mu chodili upratovať, že sa mu nevedia dozvoniť. Vyšlo najavo, že mŕtvy bol už niekoľko dní. Sedel za stolom a ruky mal položené na stole. A keďže sa svietilo, zomrel asi večer. Bolo to v období plnom bolesti a zášti, keď ma zas nezmyselne obviňoval,“ vysvetlila dcéra, prečo s ním v tom čase niekoľko dní nekomunikovala.

Podľa lekárskej správy zomrel Josef Větrovec na pľúcnu embóliu. Dátum jeho smrti stanovili na 11. február 2002, čiže necelý mesiac pred jeho osemdesiatymi narodeninami. „Ani neviem, kde sú pochovaní jeho rodičia. To je čierna diera. Jeho matka spáchala samovraždu, ale pochybujem, že bol na jej pohrebe,“uvažuje Jitka. Pred smrťou jej stihol vyjaviť svoje posledné prianie. „Prial si, aby som mu dala na pomník vytesať: Český herec. Nechcel mať na ňom fotku a odmietal aj pohreb, preto žiadny nebol. Keď sme ho ,tam‘ ukla­dali, zišla sa celá rodina. Veľmi som plakala. Bola to pre mňa strašná rana, aj keď už mal skoro osemdesiat. Myslela som si, že je nesmrteľný,“ uzavrela rozprávanie o ikone českého herectva dcéra Jitka Větrovcová.

Smutná história: Vo Foto GALÉRII aj zábery Josefa Větrovca z koncentračného tábora 

Prečítajte si tiež: