Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Ešte donedávna si vychutnával posedenie v&nbsp;spoločnosti svojich blízkych v&nbsp;kaviarni v&nbsp;bratislavskom Zuckermandli. „Stretávali sme sa tam pravidelne aj s&nbsp;Dušanom Dušekom, Petrom Chalupom, Jánom Bu­zássym, Petrom Lipom, Janovicovou dcérou a&nbsp;jeho zaťom. Naposledy to bolo asi pred dvoma mesiacmi, ale už sa necítil veľmi dobre. Kávu si však s&nbsp;nami ešte dal,“ zaspomínal si pre PLUS 7 DNÍ Ján Štrasser, dlhoročný priateľ Tomáša Janovica. Neprehliadnuteľný básnik, textár a&nbsp;aforista 14. decembra vo veku 86 rokov navždy opustil svet, ktorého rôzne aspekty dokázal zachytiť v&nbsp;niekoľkých slovách. „Ach, prečo si, žitie, žitie, len na jedno použitie?“ O&nbsp;dva dni sa jeho priatelia opäť zišli na obľúbenom mieste pri káve. „Položili sme ju na stôl k&nbsp;miestu, kde sedával,“ dodáva Štrasser.

Bratislavčan, ktorý študoval v&nbsp;rodnom meste aj v&nbsp;Košiciach, dokázal byť vo svojich dielach výsostne aktuálny, ale vracal sa aj do minulosti, ktorá ho poznačila pohnutými udalosťami. „Presťahovali sme sa z&nbsp;Bratislavy do dediny Častá. Odišli sme tam pred bombardovaním, ale skôr je pravda, že sme sa tam skrývali. Otec našiel ubytovanie u&nbsp;istej pani Adlerovej, veľmi milej panej. Tvárila sa, že nevie, že sme židia. Otec cho­dieval na týždňovky pracovať do Bratislavy,“&nbsp;spomína na obdobie vojny v&nbsp;knihe rozhovorov Humor ho!, ktoré s&nbsp;ním viedol básnik, esejista a&nbsp;prekladateľ Ján Štrasser. Janovic písal prvé básne už na základnej škole a&nbsp;jednu z&nbsp;nich poslal do novín, kde mu vyšla v&nbsp;detskej rubrike. „Bol som nadšený. Odvtedy viem, aké je dôležité, aby sa človek dočkal aspoň trocha slávy a&nbsp;uznania,“ zdôveril sa priateľovi v&nbsp;spomínanej publikácii. Svoju budúcu manželku spoznal v&nbsp;maturitnom ročníku na škole v&nbsp;Košiciach. Chodila do vedľajšej triedy a&nbsp;mladý básnik najprv randil s&nbsp;jej kamarátkou. Jeho srdce si však získala Eva, za ktorou už ako študent slovenčiny a&nbsp;dejepisu na Filozofickej fakulte UK v&nbsp;Bratislave cestoval vlakom na víkendy. Posledný ročník štúdia medicíny už jeho láska dokončila v&nbsp;hlavnom meste, zasnúbili sa a&nbsp;vzali. Rodičia dvoch dcér prežili spolu viac ako polstoročie.

Sám seba považoval za nepraktického. „Myslím, že viem narábať so slovom, ale rozhodne nie s&nbsp;kladivom či so skrutkovačom. O&nbsp;pílke už ani nehovorím. Neviem nič poriadne vybaviť. Nie som veľmi stvorený pre reálny život, čím trpí aj moja rodina,“ priznal Janovic Štrasserovi. V&nbsp;roku 1959 debutoval básnickou zbierkou Život je biely holub. Nasledovali knihy aforizmov Epigramatika, Podpisy analfabetov a&nbsp;mnohé ďalšie. Ako potvrdil v&nbsp;knihe Humor ho!, má rád humor „založený na potencii jazyka, na viacvýznamovosti slov, na paradoxe“. Okrem toho napísal množstvo kníh pre malých čitateľov ako Dín a&nbsp;Dán či Drevený tato. „Tomáša Janovica som vnímal ešte ako dieťa. Mal som rád jeho básničky a&nbsp;najmä takú experimentálnu knihu rozprávok (Ne)ukradni tri vajcia,“ zaspomínal si pre náš časopis spisovateľ, básnik a&nbsp;textár Daniel Hevier. „Potom som ho objavil aj ako aforistu a&nbsp;neskôr, keď som chcel byť karikaturista, posielal som svoju tvorbu do Roháča, kde&nbsp;pracoval.“ V&nbsp;satirickom časopise pôsobil Janovic tridsať rokov. Medzitým vychádzali jeho ďalšie knihy pre dospelých a&nbsp;deti a&nbsp;získal viacero ocenení. Ako scenárista sa podieľal napríklad na filmovej hudobnej komédii Eva Eva Juraja Jakubiska. „Pre mňa je asi najdôležitejšia jeho kniha krátkych próz Posledná večera, ktorá je dnes veľmi vzácna,“ dopĺňa Hevier, ktorý sa postupne so starším kolegom spriatelil a&nbsp;vzájomne si prejavovali veľký rešpekt.

Mnohým sa meno zosnulého spisovateľa spája s&nbsp;ďalšími legendami – Milanom Lasicom a&nbsp;Julom Satinským. „Keby nebolo Tomáša Janovica, s&nbsp;ktorým sa priatelím viac ako štyridsať rokov, mohol by som povedať, že nepotrebujem priateľov. Vystačím si s&nbsp;ním...“&nbsp;povedal raz Lasica Jánovi Štrasserovi. Janovic to cítil podobne a&nbsp;herca a&nbsp;humoristu považoval za jedného zo svojich najspriaznenejších ľudí. „Veľmi dobre si rozumieme, dokonca aj vtedy, keď spolu mlčíme pri káve,“ opísal. Ich stretnutia v&nbsp;kaviarňach voľne zaznamenával aj v&nbsp;aforizmoch Na káve s&nbsp;Milanom Lasicom. Tvorba oboch pánov vyšla v&nbsp;spoločnej knihe Zoči-voči. „Vnímal som ich ako taký trojlístok,“ dopĺňa Hevier, ktorý si na staršieho kolegu spomína ako na nesmierne plachého a&nbsp;veľmi slušného človeka. „Mal veľmi krásny, zamatový hlas. Nahováral som ho, že by mohol mať svoju rozhlasovú reláciu, lebo by ju utiahol len svojím rozprávaním. Ale on sa len zasmial,“ dopĺňa.

Keď však išlo o&nbsp;písanie a&nbsp;publikovanie, ostych zmizol. Iste, našli sa aj takí, korí jeho štipľavej satire neprišli na chuť. Jedným z&nbsp;nich bol aj niekdajší poradca premiéra Roberta Fica Drahoslav Machala. Jeho nevraživosť voči spisovateľovi vyústila v&nbsp;apríli 2012 do fyzického útoku v&nbsp;budove Hlavnej poš­ty v&nbsp;Bratislave, ktorý poznačil aj Evu Janovicovú. „Išli sme s&nbsp;manželkou po dôchodok. Začal na mňa kričať a&nbsp;vulgárne mi nadávať. Odpovedal som mu, aby pozdravoval Pamíra,“ opísal pred rokmi útok samotný Janovic. Pamír bolo krycie meno Machalu, keď bol agentom ŠtB. Do manželov sotil a&nbsp;obaja padli. „Hlava jej tak buchla o&nbsp;zem, že mi prišlo zle. Skoro ju zabil,“ dodal aforista, ktorého žena utrpela nepríjemné zranenia. Machala za útok dostal len malú pokutu.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/smuti-rodina-aj-fanusikovia-janovicovi-priatelia-mu-objednali-kavu-aj-jeho-smrti" target="_blank">FOTO V GALÉRII</a>

Našťastie, pre väčšinu tých, ktorí ho poznali a&nbsp;čítali, bol dlhé roky studnicou neúprosných právd, ikonickým a&nbsp;obdivovaným autorom, akých nám už veľa nezostáva. „Preslávili ho najmä smutno-vtipné, no absolútne výstižné aforizmy, ktorými glosoval dobu, v&nbsp;ktorej žijeme. Jeho myšlienky o&nbsp;živote, o&nbsp;Bohu či o&nbsp;láske z&nbsp;neho spravili autora, ktorý presiahol Slovensko. Jeden z&nbsp;jeho priateľov a&nbsp;najbližších spolupracovníkov Milan Lasica ho kedysi trefne opísal: ´Tomáš Janovic? Ako málo slov a&nbsp;koľko myšlienok!´ Budete nám chýbať, pán Janovic, budú nám chýbať vaše myšlienky, bude nám chýbať váš zmysel pre humor,“ lúčila sa s&nbsp;majstrom slova na sociálnej sieti prezidentka Zuzana Čaputová.

Smúti rodina aj fanúšikovia: Janovicovi priatelia mu objednali kávu aj po jeho smrti

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Smúti rodina aj fanúšikovia: Janovicovi priatelia mu objednali kávu aj po jeho smrti

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Sobášila na Farme, besedovala s väzňami. Vlastnými rukami pretvára dom a je ako z rozprávky!

Mama hotel nie je zadarmo! Rodič nemusí dospelého potomka trpieť v domácnosti

Oživenie mŕtvych? Kresťanská influencerka Divoká Tvorkyňa o tom nepochybuje. Randí s Ježišom

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás