Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Našiel sa barón Prášil slovenskej kinematografie? Alebo rozprávkové plány naozaj dotiahne do konca? Producent Andrej Antonio Leca (39) je pozoruhodný zjav nášho šoubiznisu. So svojim partnerom Robertom ho často vídať v&nbsp;spoločnosti zrelých dám z&nbsp;umeleckej branže, ktoré ich zbožňujú. Dvojica tiež usporadúva mnoho podujatí, okrem iných aj dnes už legendárny Štvorlístok pre talenty. V&nbsp;súčasnosti sa Andrej Antonio Leca podujal na úlohu filmového producenta s&nbsp;ambíciami, ktoré nepoznajú hraníc. Jeho cieľom je vytvorenie hneď dvoch filmov o&nbsp;Alexandrovi Dubčekovi, ktoré majú dokonale zmapovať jeho výnimočnú osobnosť.

Meno Alexandra Dubčeka je magnetom pre celý svet. Pre stvárnenie postáv v pripravovaných dvoch filmoch o jeho živote, sa bijú najväčšie filmové esá. V hre je Gérard Depardieu, Steven Seagal, Barbora Bobulová, či Omar Sy. Obdobná situácia nastala aj pri obsadzovaní postu režisérskej stoličky. A to aj napriek tomu, že producent Andrej Antonio Leca, ktorý je vo filmovej branži absolútnym nováčikom, nemá na realizáciu diela dosť peňazí. V prípade, že k nakrúcaniu príde, samotný dej pre čo najväčšiu autenticitu hodlá spolu so scenáristom konzultovať nielen s rodinou a priateľmi Alexandra Dubčeka, ale aj s Michaelom Gorbačovom, pre ktorého bol náš politik vzorom jeho slávnej „prestavby“.

Producent Andrej Antonio Leca tvrdí, že z pôvodného zámeru vytvoriť jeden film o Alexandrovi Dubčekovi upustil, keď dával dokopy podklady na písanie scenára. „Rozhodol som sa pre dva filmy, aby ľudia v širšej súvislosti pochopili niektoré jeho činy a správanie, za ktoré ho niektorí, najmä v Česku kritizujú,“ vysvetľuje Leca. V jednom zo svojich prejavov si našu delegáciu, ktorá podpísala Moskovský protokol vzal do úst aj český prezident Miloš Zeman. Ich čin na pražskom hrade vysvetľoval slovami, že sa „podělali“ hrôzou. Za jediného statočného človeka delegácie označil&nbsp; Františka Kriegla. Napriek kritike udelil Zeman filmu o Dubčekovi spolu s&nbsp;dnes už expremiérom Petrom Pellegrinim a&nbsp;českým premiérom Andrejom Babišom záštitu. „Do filmu som sa rozhodol pustiť aj preto, aby som očistil meno pána Dubčeka. Česi si dávajú za hrdinu Kriegla, no zabúdajú, že jeho podpis bol pre Sovietov nepodstatný. Oni potrebovali hlavne Dubčeka,“ vysvetľuje Leca.

Zaujímavé je, že hoci Leca nemá na zrealizovanie diela dosť peňazí, ani dokončený scenár, operuje umelcami, ktorí patria k najvyššej filmovej elite. „S ich záujmom som tak trochu počítal, pretože Dubček je veľký fenomén a teda vynikajúca téma na spracovanie,“ tvrdí sebavedomo. Jeho taktika sa vyplatila. Pri obsadzovaní hlavnej postavy, čiže Alexandra Dubčeka ho ako prví napadli Adrien Brody a Elijah Wood. No neskôr zmenil názor. „Uvedomil som si totiž, že by to mal byť človek so slovanským cítením, ktorý bude vedieť pochopiť Dubčekovo zmýšľanie. Vytipoval som si teda niekoľko ďalších mien, medzi ktorými dominoval významný ruský herec Oleg Meňšikov. Patrí medzi najväčšie ruské filmové a divadelné hviezdy. Trvalo mi celý rok, kým som sa k nemu dopracoval. Podarilo sa mi to vďaka ruskej diplomatke na Slovensku Ekaterine Belyakovej,“ opisuje útrapy.

Po telefonickom rozhovore sa dali veci do pohybu. Meňšikov potešený ponukou pozval Lecu na jednanie do Moskvy. „Nechal si vyrozprávať celý príbeh, ságu rodiny Dubčekovcov a bol očarený. Hneď tam sme podpísali dohodu o spolupráci, ktorá predchádza samotnej zmluve. Tú podpíšeme po dokončení scenára, keď bude jasné, koľko bude mať natáčacích dní. Od toho sa bude odvíjať aj výška jeho honoráru,“ dozvedáme sa oficiálne postupy.

Oveľa väčšiu rybu ulovil na postavu Leonida Iľjiča Brežneva. „Na jeho stvárnenie som si vymyslel Gérarda Depardieho. Vytlačil som si jeho fotografie v rôznych situáciách a časoch spolu s fotografiami Brežneva. Rozložil som si ich a bolo rozhodnuté. Zaumienil som si, že sa k nemu stoj čo stoj musím dostať,“ spomína na obdobie spred takmer dvoch rokov.

Peripetie, ktorými prešiel, kým dosiahol svoj cieľ, by mohli byť námetom na ďalší film. „Najprv som oslovil jednu veľkú francúzsku agentúru, ktorá zastupuje mnohých tamojších umelcov. Tam mi povedali, že je obsadený do roku 2022. Taká odpoveď sa mi nepáčila, tak som rozbehol vlastnú detektívku,“ smeje sa a pokračuje. „Od zúfalstva som zatelefonoval aj do reštaurácie v Moskve, ktorú vlastnil. Tam mi povedali, že pán Depardieu k nim takmer nechodí. Podarilo sa mi ale nakontaktovať na jeho niekdajšiu ruskú manažérku. Oznámila mi, že s ním už dlhšie nepracuje, no dala mi mailovú adresu na jej priateľa, ktorý pozná Gerardovho agenta. Ten mi dal ale len jeho meno. Je to známy filmový producent Arnaud Frilley. Na internete som si teda našiel jeho produkčnú spoločnosť a napísal som mu mail. Vzápätí mi odpísal na mobil. Tak sa mi podarilo získať jeho telefónne číslo. Zavolali sme si, no povedal mi, že jeho klient je veľmi zaneprázdnený. Vraj sa ale približne raz za mesiac stretávajú a o mojej ponuke mu povie,“ sľúbil mu.

Leca sa dopredu pre istotu posťažoval na nedostatok peňazí aj nedokončený scenár, no agenta ubezpečil, že&nbsp; Brežnev vo filmoch nebude vykreslený ako absolútne negatívna postava. „Vyslovene som mu povedal, že nebude predstavovať veľmi zlého uja. Podľa niektorých politológov a odborníkov, s ktorými som túto tému rozoberal, boli oveľa väčší radikáli Walter Ulbricht, Wladislaw Gomulka či Petro Šelest," podotkol.&nbsp;

Lecova investigatíva padla na úrodnú pôdu. Ponukou hrať Brežneva bol milovník Ruska a osobný priateľ prezidenta Putina Gérard Depardieu veľmi potešený. Až tak, že to vykoľajilo aj jeho agenta. „Povedal mi, že výška honoráru, ani to, že za sebou ešte nemám filmové skúsenosti, ho nezaujímali. Zdôraznil, že pán Depardieu vie hrať za veľmi veľké peniaze, ale aj zadarmo. Už stvárňoval Stalina, aj Rasputina, ale Brežnev v Dubčekovom príbehu, to bolo niečo, čo ho vraj absolútne nadchlo. Považujem to za veľký úspech,“ naráža Leca na podpis Gerarda Depardieho pod dohodou o spolupráci. „Agent mi povedal, že po celý čas svojej kariéry Gérard nepodpísal nič bez toho, aby nemal v rukách niečo podstatné. Dokonca ma ubezpečil, že keby som mal problém so získaním investora či sponzora, je odhodlaný prísť na Slovensko a zaručiť sa za mňa svojim menom,“ šokuje.

Výpočtom slávnych mien však ešte nekončí. Na postavu Ibrahima Beka, ktorý v dvadsiatich rokoch viedol organizovaný odpor proti sovietskej armáde, si Leca vytipoval ďalšieho Putinovho kamaráta, herca bojových úloh a ambasádora pre rusko americké vzťahy Stevena Seagala. „Ani k nemu nebolo jednoduché sa dopracovať. Trvalo mi to pol roka. Odpísal mi, že je to mimoriadne zaujímavá téma, ale že je zvedavý na scenár. Definitívne stanovisko mi vraj dá až po jeho prečítaní,“ vysvetľuje.&nbsp;

Leca nepohrdol ani slovenskou herečkou. Na postavu Dubčekovej mamy mu kývla Barbora Bobuľová, ktorej sa podarila vybudovať v Taliansku pozoruhodná kariéra. Skontaktovala nás s ňou jej niekdajšia profesorka z konzervatória v Martine. Mal som šťastie, že bola akurát na Slovensku. „Keď sa jedná o takúto osobnosť, bude mi veľkou poctou zahrať si úlohu jeho matky,“ ukazuje nám Leca hrdo esemesku, ktorú napísala.

Do filmu by rád obsadil aj francúzskeho herca Omara Sy, ktorý zažiaril v slávnom filme Nedotknuteľní, či v kino hite Aj dvaja sú rodina. "Priviedol ma k nemu vnuk Charlieho Chaplina James Thierrée,“ neprestáva prekvapovať.

Úlohu hlavného scenáristu zveril Slovákovi Karolovi Hlávkovi. Jeho dodnes neprekonaným úspechom je scenár k prvému dielu filmu Fontána pre Zuzanu z roku 1985. K nemu hľadal Leca spolu scenáristu. A opäť v ruskom prostredí. Na spoluprácu nahovoril vychyteného režiséra a scenáristu Andreja Končalovseho. Po jednaní v Moskve a Norimbergu mu sľúbil, že na projekte bude pre nedostatok peňazí pracovať za symbolickú cenu stopäťdesiat tisíc eur. S podmienkou, že dostane zálohu päťdesiat tisíc. Lecovi sa ale nepodarilo dať dokopy včas toľko peňazí, takže zo spolupráce zišlo. „Oslovil som teda Emira Kusturicu, Krzystofa Zanussiho, aj Agnieszku Holland, no napokon som spolu scenáristu našiel v svetoznámom juhoslovanskom filmárovi Lordanovi&nbsp; Zafranovićovi, ktorý bude zároveň hlavným režisérom filmu," vysvetlil.&nbsp;&nbsp;

Cesta k nemu bola jednoduchšia, než si po pôvodných skúsenostiach s inými filmovými kapacitami myslel. „Prepracoval som sa k jeho pevnej telefónnej linke v Prahe, no nezastihol som ho. Na odkazovači som mu teda zanechal asi desať minútovú správu. O týždeň sa mi ozval späť a po balkánsky mi so smiechom vynadal, že som mu zaplnil celú „odkazovku“. Našťastie mal veľký záujem o stretnutie. So scenáristom Karolom Hlávkom sme teda za ním hneď vyrazili do Prahy. Tak sme si sadli, že sme v krátkom čase podpísali zmluvu,“ prezrádza ďalší tromf. Ďalším Slovákom v projekte bude Ľubomír Paulovič. „Vo filme si zahrá a zároveň bude pomocným režisérom,“ oznamuje Leca ďalej.&nbsp;&nbsp;

Pre zachovanie čo najväčšej odbornosti a autenticity, si producent Leca prizval na projekt aj konzultantov. Okrem Dubčekovej najbližšej rodiny komunikuje v tomto smere aj so Svetozárom Naďovičom, bývalým náčelníkom Správy odchodu sovietskych vojsk z Československa, či s jeho priateľmi a politológmi Ivanom Laluhom, Pavlom Pollákom, Jacquesom Rupnikom, či exprezidentmi Ivanom Gašparovičom a Rudolfom Schusterom. „Najbližšie sa plánujem stretnúť s Michaelom Gorbačovom. Raz prehlásil, že Dubček mu bol vzorom pre jeho „prestavbu“, z polovice osemdesiatych rokov. Rád by som s ním prekonzultoval, ako vníma Dubčeka a čo by v našom filme vyzdvihol,“ prezrádza.

Novodobý filmový producent Andrej Antonio Leca do tejto brandže pri zháňaní financií zavádza nové praktiky. Na to, aby&nbsp; mohol zrealizovať zhotovenie dvoch filmov s tímom ľudí, ktorí mu prisľúbili účasť, potrebuje dať dokopy podľa svojich slov viac ako desať miliónov eur. „Zatiaľ všetko financujem z vlastného vrecka a za pomoci menších partnerov a&nbsp;sympatizantov,“ tvrdí s nádejou, že napokon so svojim tímom zvládne všetko, na čo sa podujal. „Oba filmy budú veľkolepým dielom. Počítame s tým, že našu krajinu budú reprezentovať po celom svete. V prvom z nich s názvom Dubček: Sloboda, alebo smrť, sa zameriame na vykreslenie rodiny a prostredia, ktoré ho formovalo. Opisujeme tu americkú a sovietsku realitu začiatkom dvadsiateho storočia. Dubčekovi rodičia vtedy žili deväť rokov v Amerike, kde sa im narodil syn Július. Výraznou postavou filmu bude tiež nie veľmi známy Michal Dubček, ktorý bol strýkom Alexandra Dubčeka. V Amerike bol kapitalistom, ktorý svoj zisk investoval do americko slovenského krajčírskeho družstva. Jeho brat Štefan Dubček má však socialistické cítenie a preto ho viní z vykorisťovania,“ približuje dejovú líniu Leca.

Film však Michala Dubčeka vykreslí najmä ako človeka, ktorý v čase deportácií Židov, zachráni mladú Židovku, ktorá bude jednou z významných postáv až do smrti Alexandra Dubčeka. „Zložitosť vtedajšej doby hodláme zobraziť z niekoľkých uhlov pohľadu. Ako príklad sme si vzali práve týchto dvoch bratov, kapitalistu a komunistu,“ dopĺňa. V druhom filme s názvom Dubček: Ľudská tvár sa náš najpopulárnejší politický predstaviteľ prezentuje tými najlepšími vlastnosťami, ktoré odpozoroval od svojich predkov. „Napriek tomu, že bol zarytý komunista so silným sociálnym cítením, sa Alexander Dubček zasadzoval za slobodu prejavu, slobodu tlače, či väčší podiel pracujúcich na spoločných podnikoch. Čiže tvoril most medzi východným a západným myslením. Možno práve to ľuďom celého sveta priblíži, prečo sa v istých situáciách zachoval, tak, či onak,“ dodal Leca.

Smutné však je, že aj v&nbsp;tomto prípade sa potvrdilo ono známe heslo: Doma nikto nie je prorokom. Lecovi sa podľa svojich slov darí v&nbsp;aktivitách, ktoré rozvíja okolo produkcií filmov viac v&nbsp;zahraničí, ako na Slovensku. „Dnes sme dostali list z&nbsp;Viedne od pána ex prezidenta Spolkovej republiky Heinza Fischera, v&nbsp;ktorom potvrdzuje prevzatie záštity nad našim filmovým projektom v réžii svetoznámeho filmára Lordana Zafranovića. Pán emeritný prezident ma vo februári prijal so svojej kancelárii, kde som ho tiež požiadal o pomoc v medzinárodných kontaktoch a&nbsp;ako osobného priateľa pána Dubčeka som ho oslovil aj ako konzultanta nášho projektu. Túto úlohu tiež prijal,“ teší sa Leca. Ďalším zahraničným triumfom je pre neho úspech v&nbsp;Kirgizsku. „Dubček predstavuje symbol “mostu” medzi Západom a&nbsp;Východom. Zatiaľ, čo jeho meno &nbsp;a&nbsp;morálny kredit nám otvárajú “brány" vo svete, o&nbsp;domácej pôde sa to povedať rozhodene nedá,“ hnevá sa, no so zvolením novej vlády očakáva, že sa veci dajú do pohybu. „Niekdajšia pani ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková náš tím síce osobne prijala na pôde ministerstva, kde nám tvrdila, že projekt ju zaujal, no ostalo len pri tom. Z neznámych dôvodov nám &nbsp;odmietla dať referenciu, ktorá by slúžila pre prezentáciu v zahraničí. A&nbsp;žiaľ, nenašla si čas ani na osobné prijatie nášho režiséra, Lordana Zafranoviča, hoci ide o&nbsp;svetoznámu filmársku kapacitu,“ krúti hlavou roztrpčene. V&nbsp;súčasnosti sa pokúša o&nbsp;osobné stretnutie s novou pani ministerkou Natáliou Milanovou a&nbsp;dúfa, že bude voči projektu ústretovejšia.

Ešte pred vypuknutím pandémie koronavírusu, stihol Leca vycestovať na tri dni do Kirgizska, kde absolvoval oficiálne stretnutie s ministrom kultúry, informácií a turizmu Kirgizskej republiky Zhamankulovom Azamatovom Kaparovichom. „Sme radi, že Dubčekovi, ktorý v&nbsp;ďalekom Kirgizsku prežil detstvo, vyjadril veľkú úctu. Vďaka jeho rodičom, členom výrobného družstva Interhelpo sa vybudovala podstatná časť infraštruktúry tamojšieho hlavného mesta Bišpek. V budove Ministerstva kultúry majú dokonca kabinet venovaný Alexandrovi Dubčekovi a výrobnému družstvu INTERHELPO. Na samotnej budove ministerstva svieti vďaka exprezidentovi Ivanovi Gašparovičov pamätná tabuľa venovaná Alexandrovi Dubčekovi,“ informuje.

V&nbsp;Kirgizsku si Leca podľa vlastných slov dohodol aj koprodukčnú spoluprácu s&nbsp;tamojším významným filmárom a producentom Akzholom Bekbolotovom. Navštívil tiež kultúrny dom INTERHELPO, kde sa v&nbsp;tanečnej sále zabávali aj Dubčekovi rodičia. Na pamiatku významnej rodiny tu visia ich fotografie. Mimoriadne emotívnym zážitkom bola pre Lecu aj návšteva domu v&nbsp;ktorom Alexander Dubček býval ešte ako malý chlapec. Dodnes tu tiež stojí Základná škola, na výstavbe ktorej sa podieľal aj otec nášho významného politika. „Poznanie, že v Kirgizsku, ďaleko od našej krajiny, jestvuje miesto, kde náš najznámejší Slovák so svojou rodinou zanechal svoju energiu i dušu vloženú do pomoci ľuďom, je veľmi silné a&nbsp;dojemné,“ vyznáva sa producent Leca.

Vrásky na čele mu však robí fakt, že stratil už dve významné osobnosti, s ktorými pri tvorbe svojich filmov počítal. Pár dní pred Vianocami jeho tím opustila známa dramaturgička Jana Liptáková. "Krátko pred smrťou absolvovala ohľadne práce na filmoch niekoľko stretnutí a veľmi sa na projekt tešila," smúti Leca. V Slovenskej televízii pôsobila ako dramaturgička takmer tridsať rokov, známa je tiež z úzkej spolupráce s Jozefom Bednárikom, či Borisom Filanom. Bola tiež dramaturgičkou a organizátorkou akcie Cena Jozefa Krónera a programovou riaditeľkou Folklórneho festivalu Východná. V roku 2016 dostala Cenu ministra kultúry SR za celoživotný prínos v oblasti umenia a v tom istom roku Cenu literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadelnej tvorby.

Druhú stratu utrpel len nedávno. „Z Ríma k nám nedávno prišli správy o úmrtí našej drahej priateľky, čestnej členky Umeleckej rady občianskeho združenia LECA, hereckej legendy Jitky Frantovej Pelikánovej, s ktorou sme tiež počítali pri príprave filmu. Bola zrejme jedinou českou herečkou, ktorá hrala paralelne v štyroch jazykoch - češtine, nemčine, taliančine a francúzštine. Je priam neuveriteľné, koľko udalostí a dramatických príbehov sa vošlo do životného osudu herečky, ale tiež manželky jedného z protagonistov Pražskej jari Jiřího Pelikána, populárneho riaditeľa Československej televízie v rokoch 1963-1968. Naše prvé stretnutie s Jitkou Frantovou sa konalo v Prahe na jeseň v roku 2015. Pozvala nás na svoje predstavenie Moja Pražská jar, s ktorým hosťovala v Národnom divadle. Bol to úžasný umelecký zážitok. Po ňom nasledoval spoločný obed a tam sa začalo aj naše priateľstvo a spolupráca. Spoločne sme realizovali projekt 100 rokov tanga v Bratislave a nezištne tiež každoročne účinkovala na našich benefíciách Štvorlístok pre talenty. V Bratislave sme tiež zrealizovali aj jej autorskú monodrámu Moja Pražská jar, za ktorú získala množstvo ocenení. Naše posledné stretnutie sa konalo 28.októbra minulého roku na Pražskom hrade, kde prezident Zeman pri príležitosti výročia vzniku ČSR, pravidelne udeľuje štátne vyznamenania,“ uzatvára naše rozprávanie Andrej Antonio Leca.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/dobrodruh-slovenska-akcii-dobehol-aj-gerarda-depardieua-agent-francuzskej-hviezdy-zuri" target="_blank" rel="noopener">FOTO filmového producenta zo Slovenska a jeho "obetí" nájdete v GALÉRII</a>

Smutná realita: Filmom o Dubčekovi venujú v zahraničí väčšiu pozornosť ako na Slovensku

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás