Bea Bodnárová

Smútok sa miešal so šokom. Takéto pocity zažívali priatelia niekdajšieho slávneho hereckého páru na pohrebe herečky Libuše Šafránkovej.&nbsp; Rodina a priatelia sa so zosnulou herečkou Libušou Šafránkovou mali možnosť rozlúčiť počas omše v kostole sv. Anežky na pražskom Spořilove, kam herečka rada chodievala posledných vyše tridsať rokov. V Prahe v ten deň od rána pršalo, a ako poznamenal počas omše kňaz Jakub Sadílek, ktorý omšu viedol, aj nebo plakalo za Libuškou.

Oči všetkých prítomných sa upierali na jej blízku rodinu, najmä na manžela Josefa, syna, vnukov, sestru Miroslavu. Všetci pochopiteľne prežívali veľký žiaľ, hoci sa snažili držať statočne. Na Libušku pred prítomnými zaspomínali jej kolegovia a priatelia Jan Hrušínský, Dagmar Havlová a Ondřej Vetchý. Keď prehovorila Libuškina kamarátka Dagmar Havlová, ktorá dostala neľahkú úlohu povedať v smútočnej reči aj čosi veselšie, aby odľahčila túto smutnú chvíľu, po jej slovách sa cez slzy zasmial aj syn Josef. Spomienka na počiatky ich kamarátstva, ktoré sa začalo počas prijímačiek na konzervatórium, bola milá, veselá a najmä dojímavá.

Veľmi ťažko sa so stratou manželky Libušky vyrovnáva ťažko chorý herec Josef Abrhám. Veľký žiaľ nad stratou životnej lásky vtesnal zdrvený vdovec do troch slov, ktorými povedal všetko: "Moc mi chybíš" (veľmi mi chýbaš) stálo napísané na smútočnom venci od manžela Libuše Šafránkovej. Po skončení omše rodina a smútoční hostia vyprevadili Libušku Šafránkovú z kostola na jej poslednú cestu dlhotrvajúcim potleskom.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/posledna-rozlucka-safrankovou-pohlad-zdrveneho-vdovca-abrhama-syna-josefa-trhal-srdce" target="_blank" rel="noopener">Nebolo nič smutnejšie, než pohľad na Josefa Abrháma!</a>

Keď pred pár mesiacmi Abrhámov kamarát Jan Kačer vyslovil obavy o zdravie Josefa Abrháma, málokto tušil a určite nikto si nečakal, že by to so slávnym hercom mohlo byť také zlé. Pri pohľade na neho počas poslednej rozlúčky a Libušokou Šafránkovou však všetci prítomní pochopili, že je to s ním oveľa horšie, než si boli ochotní pripustiť. Po pohrebe Jan Kačer len smutne skonštatoval: <em><strong>"Pepík je na tom zle, tušil som to. Nehovorili sme spolu, len sa na mňa pozeral a držal mi ruku."</strong></em>

Nebolo nič smutnejšie, než pohľad na Josefa Abrháma, ako sedí na invalidnom vozíku pod schodmi kostola s pohľadom upretým do zeme, kým odvážali rakvu s jeho Libuškou... Herec neplakal, len sa smutne pozeral. Napriek tomu, že mu nebolo vôbec dobre, išiel s rodinou aj na následný kar, chcel byť ešte aspoň chvíľu spolu so všetkými blízkymi.