V Opere Slovenského národného divadla to vrie ako nikdy predtým. Spevácke hviez-dy, pred ktorými sa kedysi klaňal celý svet, vedenie našej erbovej inštitúcie odsúva na druhú koľaj.

Dlhší čas sa nepočíta napríklad s Ľubicou Vargicovou (53), Ivanom Ožvátom (62) či Pavlom Remenárom (47). Najväčšie výhrady však prechovávajú voči dôchodcom. Napriek dobrej forme dostal výpoveď slávny Peter Mikuláš a s ním sa musel porúčať aj Ján Galla či Eva Šeniglová. Po tom, čo významného dirigenta Rastislava Štúra degradoval spevák a umelecký riaditeľ súboru Dalibor Jenis (54) na funkciu asistenta, výpoveď z divadla si napísal sám. „Musia sa zmieriť s tým, že ak už nie sú dobrí alebo nevyzerajú dobre, nejdú do prvej línie. Ja si budem robiť svoju prácu poriadne. Tak, ako sa očakáva od generála,“ vyjadril sa jednoznačne Jenis pre PLUS 7 DNÍ. Na adresu kvality nespokojných umelcov s mnohoročnou medzinárodnou kariérou utrúsil niekoľko ďalších úsudkov a za ich vyjadrenia pre náš časopis si ich hodlá pozvať na koberček. „To, čo sa deje v divadle, sú naše interné veci. Neprajem si, aby sa to rozmazávalo v médiách,“ dodal na vysvetlenie.

Slučka sa sťahuje

Zrejme veľa fanúšikov opery bolo zaskočených, keď v programe tradičného Letného Gala SND, ktorým divadlo ukončovalo sezónu, chýbali niektoré najväčšie stálice tejto inštitúcie. Na javisku si vedľa interných sólistov Adriany Kohútkovej, Tomáša Juhása či Jolany Fogašovej zaspieval aj aktuálny riaditeľ opery Dalibor Jenis. Na hviezdneho basistu Petra Mikuláša fanúšikovia čakali márne. „S dôchodcami, okrem Evy Šeniglovej, som prerobil zmluvu na hosťovskú. Ansámbel potrebujeme omladiť,“ vyriekol Dalibor Jenis slová, ktoré sa týkajú aj Mikuláša. Ten bol v sezóne 2006 a 2007 riaditeľom Opery SND a s jeho menom sa výrazne spája otvorenie priestorov nového divadla. „Som veľmi rád, že sa o to zaujímate, ale nebudem sa k tomu verejne vyjadrovať. Je to príliš citlivá téma. Obráťte sa na vedenie opery,“ povedal nám Peter Mikuláš, keď sme sa ho pýtali na okolnosti výpovede.

Napriek penzijnému veku je, aspoň podľa vyjadrení kolegov, v dobrej hlasovej forme. „On je v tomto smere naozaj unikát. Dúfam, že ho budú využívať aspoň na hosťovanie. Pokojne mohol v súbore ostať. Určite by to bolo lepšie a finančne efektívnejšie, ako pozývať Števa Kocána. Navyše si dovolím tvrdiť, že v Rigolettovej postave Sparafucile by bol Peter Mikuláš rozhodne presvedčivejší,“ zhodnotil situáciu spevácky kolega Ivan Ožvát. Aj on cíti, že sa nad ním sťahuje slučka. „Do dôchodku to mám už za pár. Ale každý je nahraditeľný. Otázka je kým. Dnes sú režiséri veľmi nároční. Aj preto so mnou radi robili,“ pripomína významne svoje najproduktívnejšie roky.

Radšej dal výpoveď

Lichotivé slová na adresu nedávno obsadeného umeleckého riaditeľa nenachádza ani spevák Pavol Remenár. Na odstránenie nepohodlných umelcov používa podľa neho pozoruhodnú psychológiu. Pri významnom dirigentovi Rastislavovi Štúrovi mu vyšla na sto percent. „Zobral mu všetky tituly a spravil ho asistentom Róberta Jindru, ktorý je, mimochodom, rovnako ako Štúr, vynikajúci dirigent. Viete, čo je to na psychiku? Radšej dal výpoveď. Je pod jeho úroveň, aby sa s Jenisom doťahoval,“ hovorí Remenár o potomkovi Ľudovíta Štúra, ktorý sa nedávno tiež podpísal pod petíciu za predčasné voľby. Po chodbách divadla sa hovorí, že pre vedenie sa stal nepohodlným aj pre politickú príslušnosť.

Nepríjemnej skúsenosti s Daliborom Jenisom musí čeliť i sám Remenár. „Urazí vás, že spievate zle, aby vás vyprovokoval. Sedí tri metre od vás, zapisuje si do zápisníčka a krúti pritom hlavou. Pre speváka je to hotový psychický teror. Keď niekto nespieva dobre, dá sa to vyriešiť aj inak ako odstrelením,“ krúti hlavou Remenár. „Všetci majú strach ozvať sa. Je to horšie ako za komunistov. Na Daliborove predstavenia som popritom chodil ešte ako študent. Je to šikovný spevák, ale nesmie k svojim ľuďom takto pristupovať. Ponižuje ich, je to otrasné. Predsa len sú to veľké osobnosti. Kto už by sa mal správať kultúrne, keď nie kultúrna obec? Okrem toho, váš umelecký vývoj by mal sledovať aj dirigent a korepetítor. Nielen jeden človek,“ hnevá sa a pokračuje: „Chápem, že nie všetci sú už po koronapauze v poriadku. Tak poviem, popracujte na sebe. Ja však nie som sprostý. Už mám všeličo preskákané. Vyšiel som zospodu a nikdy v živote som nemal žiadnu tlačenku. Vždy, keď prišiel nejaký zahraničný režisér a mal som malú rolu, spýtal sa, prečo nespievam niečo väčšie. A dal mi hlavnú úlohu. Potom si ma vzal do Lipska, Zürichu a inde, lebo bol spokojný. Vedel, že mu zahrám aj zaspievam. Miesto toho, aby sme sa podporovali, jeden druhému závidíme,“ konštatuje.

Staré účty?

Na Remenárovej strane je kolega Ivan Ožvát, ktorý si spomína na zaujímavú skutočnosť. „Pred časom Remenár alternoval v predstavení Madam Butterfly s Daliborom Jenisom. Režisér Peter Konwitschny, ktorý je riaditeľom opery v Nemecku, nechal prvú premiéru spievať Remenára, pretože sa mu viac páčil. Jenis nebol natoľko presvedčivý. Vtedy to znášal veľmi ťažko. Evidentne nezabúda,“ špekuluje nad zaujatosťou šéfa. Akoby toho nebolo málo, Remenárovi sa podarilo pokoriť aj brata Dalibora Jenisa, takisto barytonistu Aleša Jenisa. Keď v Slovenskom národnom divadle pred pár rokmi skúšali Eugena Onegina, kde alternovali v hlavnej postave, prvú premiéru, nechal režisér opäť spievať Remenárovi. Časy sa menia a pomyselného rivala Pavla Remenára Dalibor Jenis preradil do druhoodborového spievania. „To čo mu urobil, je podľa mňa podlosť,“ zhrnul jednou vetou, čo si o riaditeľovom kroku myslí Ožvát.

Rozhorčenie a smútok netají ani Remenár. „Povedal mi, že už nebudem spievať žiadne veľké roly. Ja som barytón a barytón sa stal riaditeľom. Takže on si bude spievať moje roly a ešte si prinesie zvonku kamarátov, ktorí nemajú kšefty. Teraz, keď nie je vo svete práca, je im dobré aj divadlo na Slovensku. Keby tie peniaze dali Rasťovi Štúrovi, aj on by sem vedel dotiahnuť zahraničných režisérov,“ poukazuje otvorene na to, že napriek nedostatku financií divadlo nevyužíva možnosti zamestnancov, ale platia hostí.

„Teraz, keď nie sú peniaze, idú robiť novú Traviatu. Už si na to zavolali režiséra z Talianska. A hlavnú postavu Germonta bude spievať Jenis. To znamená, že je umeleckým riaditeľom v opere a večer hosť, ktorý spieva za špeciálny honorár. Rovnako tu bude spievať ako hosť Adriana Kučerová. A čo má robiť stála zamestnankyňa Luba Vargicová? Takto sa tuneluje divadlo,“ hovorí znechutene.

Bráni sa

Dalibor Jenis netajil rozčarovanie z informácií, ktoré sa dostali von. „Vidia talianske meno, ale to nie je až taká cifra ako u mnohých, ktorí tu boli pred ním,“ konštatuje. Priznáva aj to, že v čase hlbokej finančnej krízy dostáva okrem šéfovského platu dvaapoltisícový honorár za jediné predstavenie. „Mal som ho už pred dvadsiatimi rokmi. Keď som prišiel do funkcie, nechal som ho takto nastavený. Zabudli vám však povedať, že som tri mesiace robil dvanásť hodín denne za štyristošesťdesiat eur,“ hnevá sa.

Hoci v Traviate kedysi excelovala Ľubica Vargicová, ani s ňou už Jenis v úlohe Violette nepočíta. „Bohužiaľ, čas plynie a ja tam nemôžem dať Vargicovú. Potrebujeme mlado vyzerajúcu, krásnu a kvalitne spievajúcu Violette,“ povedal nám. Konkrétne meno prezradiť odmietol. Z rozhovoru, ktorý poskytla Adriana Kučerová portálu Opera Slovakia, je však zrejmé, že sa tejto úlohy prvýkrát v živote zhostí ona. „Pracujem na Violette z La Traviaty, ktorú som mala pôvodne spievať v SND, ale pandémia plány narušila. Po druhom dieťati som si uvedomila, že potrebujem popracovať na technike, takže navštevujem hodiny spevu u profesorky Vlasty Hudecovej,“ vyjadrila sa speváčka mladšia o osem rokov od Ľubice Vargicovej.

Ďalšie predstavenie, ktorého obsadenie zamestnancom kole oči, je Rigoletto. Jeho premiéru uviedli ako prvé dielo po pandémii. Aj tu si Dalibor Jenis zahral hlavnú postavu Rigoletta. „Dosadil sa ako hosť, opäť za pekný honorár. A domáci Daniel Čapkovič, ktorý ho spieva výborne, sedel doma,“ berie si slovo Ožvát. Postavu Sparafucile spieval za hosťovské peniaze aj Štefan Kocán a Gildu Marianna Hochelová. „Ľuba Vargicová a Andrea Vizvári, ktoré majú Gildu naštudovanú, sa na javisko nedostali,“ konštatuje.

Chcú mladšiu

„Neviem, čo si mám o tom myslieť,” hovorí nám Ľubica Vargicová. „Zatiaľ sa so mnou nepočíta. Posledné dva mesiace, počas ktorých sme mali dve produkcie, ma neobsadili. Nezaspievala som si ani na koncerte Gala. Do Rigoletta bola pozvaná nová, vraj už naša stabilná zamestnankyňa. Uvidím, či dostanem príležitosť v budúcej sezóne. Zahraničné scény som opustila pred niekoľkými rokmi, pretože som si myslela, že budem využitá tu. Bohužiaľ, už za minulého vedenia ma šéf opery Friedrich Haider nie veľmi využíval,“ priznala.

Na časy, keď bola obrovskou divou, môže zrejme len spomínať. „Divadlo je stále vo veľmi zlej situácii. Sólisti už nedostávajú ani rolovné, ideme len za fixný plat. Ja som, samozrejme, za omladzovanie, len sa pýtam, či napríklad aj Števko Kocán príde za rovnaké peniaze ako naši. Výhodnejšie je hosťovať. A na to sme my, stáli zamestnanci, za ostatné roky doplácali. Pozývali sa hostia, míňali sa peniažky a my sme stáli. Dúfam, že sa v tom nebude pokračovať. Adrenalín, ktorý potrebujem na predstavenia, odchádza a prichádza stres. Keď človek nie je využitý, vypadne z toho. Navyše ministerstvo deklarovalo, že máme vychádzať z vlastného ansámblu a nemíňať peniaze na iných,“ pripomína.

Zo štátnych

Pavol Remenár jej drukuje. „Všetky divadlá v týchto časoch stavajú repertoár na vlastných ľuďoch. Keď sa už však vedenie potrebuje niekoho zbaviť, nech to má aspoň úroveň. Košická opera postavila pánovi Mikulášovi inscenáciu Falstaffa v réžii skvelého Jiřího Menzla. Pražské Národné divadlo ako poctu a rozlúčku s Editou Grúberovou naštudovalo Normu, s ktorou bolo na zájazde v Číne a Japonsku. Môžeme si dovoliť prísť o Rasťa Štúra, keď ostatní naši dirigenti jeho kvalít robia kariéru vo svete? Vyhnali sme si najväčšie osobnosti. Grúberová, Poppová, Orgonášová… To bolo ešte za socializmu, ale pokračujeme v tom ďalej. Nevážime si vlastných, lebo ak by to tak bolo, vytvoríme inscenáciu, ktorá im sedí, a nie, že ich stiahneme z postáv, v ktorých excelujú a do nových ich neobsadíme, pretože Violette by mala byť mladá,“ konštatuje Remenár. „Toto je predsa Slovenské národné divadlo. Financuje sa zo štátnych peňazí, preto by sme mali podporovať predovšetkým domácich zamestnancov. Nehovoriac o tom, že mnohí tomuto divadlu obetovali celý život. Pred stopäťdesiatimi rokmi nám Maďari postavili historickú budovu divadla, pred sto rokmi nám Česi otvorili súbor a o stojeden rokov si vyhodíme kvalitných slovenských umelcov. Ak je toto vizitka nášho národa, je to hanba. Sme nekultúrny národ a nezaslúžime si ani našu krásnu krajinu.“

Ozdravný plán

„Myslím si, že to chlapci nerobia dobre,“ reaguje na kroky nadriadených Ivan Ožvát. „Nie som si istý, či im ide len o kvalitu. Riaditeľ divadla Matej Drlička chcel Dalibora Jenisa, ale keďže ten nemá skúsenosti s riadením súboru, vytvoril mu funkciu umeleckého riaditeľa opery. A k nemu z Prahy zavolali Lubora Cukra ako výkonného riaditeľa. Matej Drlička je sympatický chalan, má príjemné vystupovanie aj rečový prejav, no potrebuje ešte istý čas, aby detailnejšie pochopil mechanizmy fungovania opery aj celej divadelnej inštitúcie,“ hodnotí. „Kedysi tu bolo sedem rôznych riaditeľov, dnes ich je dvanásť. To sme asi bohatí, však? Keď už ministerstvo kultúry nariadilo prísny finančný režim, malo by na jeho dodržiavanie pozorne dohliadať.“

Ministerka kultúry Natália Milanová na ozdravný plán Slovenského národného divadla vyčlenila podľa vlastných slov 1,4 milióna eur. Riaditeľ Drlička, ktorý do čela národnej divadelnej inštitúcie nastúpil začiatkom roka, už teraz tvrdí, že divadlu hrozí napriek tomu bankrot. „Reálne sa môže stať, že novú sezónu neotvoríme. A to sa za stojeden rokov nestalo,“ skonštatoval. Otázne je, či by kultúrnej apokalypse dokázal zabrániť väčším šetrením.

GALÉRIU k článku si pozrite TU >>>

Redakcia PLUS 7 DNÍ oslovila aj generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku. Na otázky však nezareagoval.