Šokujúce detaily z bruška matky! Rocková hudba plodu neprospieva. Čo všetko si deti pamätajú?

Z Bratislavy utiekol pred nacistami aj komunistami: Kanadský psychiater odkrýva tajný život

Kanadský psychiater Verny: Bratislava už nie je depresívne mesto, deti v brušku dokonca konajú

Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Po slovensky vie povedať len „dobré ráno“ či „mamička“, aj to so silným anglickým prízvukom. Od svojho odchodu v&nbsp;roku 1949 navštívil rodné mesto dvakrát. Prvý raz k&nbsp;nám zavítal krátko po Nežnej revolúcii. „Vyzeralo to tu veľmi depresívne. Všetko pôsobilo sivo, na ulici chýbal život aj pekné reštaurácie, ľudia boli paranoidní a&nbsp;na cudzincov sa pozerali s&nbsp;nedôverou. Tentoraz som mal úplne iný zážitok. Mesto sa zmenilo k&nbsp;lepšiemu a&nbsp;mne aj manželke sa tu ohromne páči,“ opísal nám svoje pocity z&nbsp;Bratislavy 88-ročný svetoznámy kanadský profesor, vedec, psychiater a&nbsp;spisovateľ s&nbsp;československými koreňmi. Thomas Verny v&nbsp;hlavnom meste Slovenska pobudol prvé štyri májové dni a&nbsp;stihol toho naozaj veľa. Dokonca si zahral svoj obľúbený šach s&nbsp;desaťročným aktuálnym šachovým majstrom Európy Tomášom Andrém.

Narodil sa v&nbsp;roku 1936 do rodiny právnika. Mama sa starala o&nbsp;domácnosť a&nbsp;jeho starý otec mal v&nbsp;tom čase jedinú tlačiareň v&nbsp;Bratislave. Prvý raz utekal z&nbsp;rodnej krajiny do Maďarska ako šesťročný pred nacistami. „Mal som veľké šťastie, lebo si ma osvojila jedna rodina v&nbsp;Budapešti, hoci aj pre ňu to bolo nebezpečné. Nikdy som tam netrpel, nebol som hladný, veľmi dobre sa o&nbsp;mňa starali. Mal som tam zostať tri dni a&nbsp;zostal som tri roky,“ spomína muž, ktorého starých rodičov odviezli do Osvienčimu a&nbsp;čoskoro nato zabili. „Moji rodičia boli v&nbsp;Budíne, ja v&nbsp;Pešti. Otec ma dvakrát do týždňa navštevoval, akoby bol môj tútor. Chodili sme na prechádzky, na ulici ma učil základy matematiky aj čítať,“ spomína na detské roky u&nbsp;našich južných susedov. V&nbsp;roku 1949 sa pre diktatúru odsťahoval s&nbsp;rodinou druhýkrát, tentoraz do Viedne. Odchod sprevádzali silné emócie. „Môj otec bol právnik a&nbsp;už vtedy bolo zrejmé, že ako dieťa buržujov nebudem môcť študovať na vysokej škole. Pobyt v&nbsp;Rakúsku bol veľmi náročný. Neovládal som nemecký jazyk, nemali sme veľa peňazí ani istotu, či dostaneme víza do Kanady.“ Do krajiny javorového listu sa dostali po troch rokoch, keď mal Thomas šestnásť.

Viac ako sedem desaťročí žije v&nbsp;inej krajine. Niektoré obrazy, hoci hmlisto, sa však hlboko zapísali do jeho pamäti. „Odvtedy sa veľa vecí udialo. Spomenul som si však, že v&nbsp;dome, v&nbsp;ktorom sme bývali, rástla v&nbsp;každom rohu dvora marhuľa. Pamätám si, že na našej ulici bol nočný klub, ktorý sa volal La Paloma, a&nbsp;zmrzlináreň, kam ma rodičia poslali kúpiť zmrzlinu, keď k&nbsp;nám prišla návšteva,“ vráti sa do dávnej minulosti. Svoj nedávny pobyt na Slovensku teda využil aj na pátranie po dome, v&nbsp;ktorom prežil prvé roky svojho života a&nbsp;ktorý sa mal nachádzať na Mariánskej ulici v&nbsp;centre mesta. Sprevádzal ho vydavateľ Karel Svoboda, a&nbsp;keď sa tak rozhliadali po okolí, na jednej bytovke otvorila dvere mladá žena. „Vysvetlili sme jej našu situáciu a&nbsp;požiadali ju o&nbsp;vstup. Žiadne marhule sme však na dvore nenašli. Ona si však spomenula, že tam kedysi rástli. Zavolala svojmu otcovi, ktorý býval na poschodí, a&nbsp;spýtala sa, či si spomína, kto v&nbsp;tom dome kedysi býval. On odpovedal: ,Áno, advokát Verny.‘ A&nbsp;to bol môj otec.“

K&nbsp;psychológii prvýkrát privoňal ako mladý chlapec vo Viedni. Jedna z&nbsp;prvých kníh, ktoré sa mu v&nbsp;susednej krajine dostali do rúk, bol Výklad snov od Sigmunda Freuda. „Nadchla ma. Prenikanie do podvedomia človeka, do jeho motivácií a&nbsp;snov sa mi zdalo veľmi dobrodružné. Vysvetľovala symboliku. Napríklad keď sa vám sníva o&nbsp;hádke so šéfom, nemusí to znamenať konflikt s&nbsp;nadriadeným, ale môže ísť o&nbsp;vášho otca. Je to taká archeológia, odkrývanie vášho vnútra,“ opísal nám svoju fascináciu dielom rakúskeho psychológa. Dnes je aj z&nbsp;Thomasa Vernyho známy odborník na vnútorné prežívanie človeka. Vyučoval v&nbsp;Toronte aj na Harvarde, je zakladajúcim prezidentom Asociácie prenatálnej a&nbsp;perinatálnej psychológie a&nbsp;zdravia (APPPAH) a&nbsp;zakladajúcim redaktorom časopisu Journal of Prenatal and Perinatal Psychology and Health. Ako sa zrodil jeho zá­ujem o&nbsp;skúmanie života pred narodením? „Keď som sa stal psychiatrom, často som s&nbsp;pacientmi hovoril o&nbsp;ich snoch. Jeden z&nbsp;nich veľmi plakal a&nbsp;vysvetlil mi to tým, že sa videl v&nbsp;sne ako malé bábätko, ktoré plače v&nbsp;bielej kolíske za mamou,“ opisuje Thomas Verny. Mladý muž bol právnik a&nbsp;pomerne skeptický. Navyše kolísku, v&nbsp;ktorej spával, poznal z&nbsp;fotografií a&nbsp;bola modrá. „Povedal som mu, nech sa o&nbsp;tom porozpráva s&nbsp;mamou. Keď sa po týždni vrátil, potvrdil, že rodičia naozaj mali bielu kolísku, ktorú si požičali od susedov. Až neskôr si kúpili vlastnú – modrú.“ Zaujímavý zážitok vzbudil v&nbsp;psychiatrovi zvedavosť a&nbsp;začal sa viac zaujímať o&nbsp;to, čo prežívajú deti krátko po narodení, ba i&nbsp;pred ním. Jeho nadšenie o&nbsp;témy podporila aj jedna verejná debata s&nbsp;istým dirigentom, ktorý na otázku, ako sa začala jeho kariéra, odpovedal: „V&nbsp;maminej maternici.“ Poznal naspamäť noty symfónie, ktorú jeho mama, violistka, cvičila v&nbsp;čase tehotenstva. „Veľa hudobníkov hovorí niečo podobné,“ doplní Verny.

Čo mu vyčítajú feministky? Pokračovanie na ďalšej strane...

Zistil, že existuje výskum, ktorý potvrdzuje, že dieťa inak reaguje na hudbu, ktorú nikdy nepočulo, a&nbsp;inak na známe melódie. „Zbieral som od ľudí príbehy a&nbsp;v&nbsp;roku 1979 som mal vedeckú prednášku Psychický život nenarodeného dieťaťa na Medzinárodnom kongrese psychosomatického pôrodníctva a&nbsp;gynekológie v&nbsp;Ríme. Bolo tam asi päťsto lekárov z&nbsp;celého sveta. Vyvolal som nadšenie, a&nbsp;tak som účastníkom povedal, že ak majú záujem, nech prídu do mojej miestnosti okolo piatej hodiny. No a&nbsp;zhromaždilo sa tam obrovské množstvo ľudí, ktorí sa so mnou chceli zhovárať,“ spomína. Stretol sa so špičkovými vedcami z&nbsp;tejto oblasti, a&nbsp;tak sa pustil do písania publikácie Tajný život nenarodeného dieťaťa, ktorá sa stala bestsellerom. Dnes má na svojom konte osem kníh a&nbsp;47&nbsp;vedeckých prác a&nbsp;špecializuje sa najmä na psychológiu pred narodením. Okrem práce psychiatra, vedeckej či publikačnej činnosti sa venuje aj tvorbe podcastov a&nbsp;blogov pre Psychology Today. Miluje šach, rád fotografuje, cestuje a&nbsp;píše básne. Je príkladom človeka, ktorý aj v&nbsp;pokročilom veku dokáže strhnúť publikum na prednáškach a&nbsp;deliť sa s&nbsp;ním o&nbsp;svoje rozsiahle skúsenosti a závery z výskumov.

V 80. rokoch prvýkrát vydal prelomovú knihu Tajný život nenarodeného dieťaťa, ktorá vyšla už vo viac ako troch desiatkach krajín a teraz aj na Slovensku. „Vaše deti dávno pred tým, ako sa narodia, už myslia, cítia a dokonca i konajú. To, čo sa im prihodí pred pôrodom a počas neho, môže hlboko ovplyvniť to, akým človekom sa stanú,“ píše THOMAS VERNY v úvode svojej publikácie.
Dá sa vôbec overiť, čo dieťa prežíva v&nbsp;maminom brušku?
Áno, existuje mnoho spôsobov výskumu, napríklad u&nbsp;dospelých pomocou hypnózy. Ale aj počas bežnej psychoterapie sa človek dokáže vrátiť k&nbsp;narodeniu alebo dokonca do prenatálnej fázy. Viaceré deti od dva a&nbsp;pol do štyroch rokov vedia z&nbsp;tohto obdobia opísať fascinujúce detaily.
Čo všetko vplýva na emocionálny vývoj dieťaťa?
Výskumy dokazujú, že je veľmi dôležité fyzické zdravie oboch rodičov ešte pred počatím. Treba sa vyhýbať drogám, alkoholu, akýmkoľvek závislostiam. Napríklad keď otec dieťaťa fajčí, potomok môže niesť následky toho.
Budúci rodičia by mali maximálne redukovať stres a&nbsp;vytvárať príjemné a&nbsp;bezpečné prostredie. Dôležitý je harmonický vzťah nastávajúcej matky a&nbsp;otca, ale aj jej vzťah so svojou mamou.
Úlohu zohráva aj vlastné narodenie. Ak ste prišli na svet cisárskym rezom, môžete mať obavy, že ho takisto budete musieť absolvovať. Pri pôrode by mali byť iba ľudia, z&nbsp;ktorých máte dobrý pocit, nie príbuzní, s&nbsp;ktorými si nie ste blízki.
Už pred mnohými rokmi sa objavili teórie, že bábätko v&nbsp;matkinom tele reaguje na hudbu. Ktorá je najvhodnejšia?
Mozart, niektoré pomalšie skladby Vivaldiho, takže skôr klasická hudba. Nie rokenrol! Môže to byť aj nejaká ľudová melódia či niečo moderné, ale nie hlučné.
Hudbu však každý vníma subjektívne, niekto môže relaxovať aj pri rockových melódiách, nemyslíte?
Je rozsiahly výskum týkajúci sa práve pozitívneho vplyvu Mozartovej hudby, ale musí sa tej matke páčiť, nemôže to počúvať nasilu. Ak začne bábätko prudko kopať, asi to preň nie je dobré.
Vplývajú na dieťa aj technológie pri pôrode?
Áno, čím je ich menej, tým lepšie. Problém sú napríklad monitory. Sestry aj matka sa zameriavajú na obrazovku a&nbsp;nikto na to dieťa.
Zaoberáte sa aj bunkovou inteligenciou a&nbsp;tam takisto ponúkate zaujímavé teórie. Poviete nám niečo bližšie?
Keď som písal knihu Tajný život nenarodeného dieťaťa, narazil som na to, že mnohí si pamätajú nielen to, čo sa dialo počas posledného trimestra gravidity, ale aj skôr. Nevedel som to však vedecky dokázať a&nbsp;znepokojovalo ma to.
Pred rokmi som v&nbsp;medicínskom časopise čítal o&nbsp;prípade 42-ročného Francúza, ktorý išiel za lekárom, lebo mal slabosť v&nbsp;ľavej nohe. Urobili mu vyšetrenia a&nbsp;zistili, že má len taký malý polmesiac mozgového tkaniva, že všetko ostatné bola voda. Bol ženatý, mal prácu, deti a&nbsp;ja som si kládol otázku, ako môže takto normálne fungovať človek, ktorý prakticky nemá mozog. Začal som sa tomu venovať a&nbsp;našiel som prípady, keď pacientovi vyoperovali časť mozgu a&nbsp;napriek tomu normálne fungoval. Zistil som, že v&nbsp;človeku je aj iná pamäť, nielen mozog. V&nbsp;knihe Myseľ celého tela opisujem, že v&nbsp;bunkách je akýsi záložný systém, fragmenty našej pamäti. Jedným z&nbsp;takýchto prípadov sú srdcové transplantácie. Je preukázané, že človeku sa zmení osobnosť podľa osobnosti toho darcu.
Hovorí sa o&nbsp;vás, že idete proti prúdu vedeckého diskurzu. Čo vám kritici vyčítajú?
Problém je, že všetko, čo sa ľudia, ktorí sa stanú lekármi, vedcami, naučia v&nbsp;škole, sa stane pre nich akousi bibliou. Potom je pre nich problém akceptovať niečo iné, učiť sa nové veci.
Moja kniha Tajný život nenarodeného dieťaťa sa po svojom vydaní stretla aj s&nbsp;veľkým odporom, napríklad z&nbsp;radov feministiek. Hovorili, že je tu ďalší chlap, ktorý ženám diktuje, čo majú robiť. Jednoznačne som sa vyjadril, že fajčenie a&nbsp;alkohol plodu škodia, ale v&nbsp;niektorých časopisoch sa písalo, že sú dobré pre matku, lebo sa pri ich užívaní uvoľní. Tieto názory sa našťastie vytratili. Potom prišli ďalšie veci a&nbsp;kritici, ale na to som si už zvykol. (Úsmev.)

Šokujúce detaily z bruška matky! Rocková hudba plodu neprospieva. Čo všetko si deti pamätajú?

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Šokujúce detaily z bruška matky! Rocková hudba plodu neprospieva. Čo všetko si deti pamätajú?

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Divoké párty a kúpele v šampanskom: V chorvátskom hoteli amerického pornokráľa to žilo!

Raj pre boháčov! Lyžiarske stredisko na púšti, prevrátený mrakodrap, ale aj komplikácie

Dokaličené životy: Pacienti prišli o oko, nohu či dieťa. Ako sa vyhnúť lekárskym omylom?

Fanúšikovia majú jasno, na koho sa princezná Charlotte podobá. Na mamu nie

Jogín a divožienka: Petra Humeňanská miluje na svojom mužovi to, čo sama nemá. Našli sa!

Expartner Dary Rolins sa zase vyfarbil! Stokilová nevesta, smrtky aj umelá inteligencia

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás