Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Od čias, keď sa Katarína Zatovičová (58) ako detská hviezda objavovala v televízii po boku slávnych hercov, ubehli už celé desaťročia. Dvere do veľkého filmového priemyslu jej v roku 1972 otvoril slovenský večerníčkový seriál Nikto nie je doma. Keď pre ňu neskôr v Česku napísali na telo postavu Katky v seriáli Leto s Katkou, nebolo už nikoho, kto by ju nepoznal.

„Tak skoro ako ja nezačínal u nás nikto. Ešte som nevedela čítať a už ma obsadzovali aj do dabingu,“ spomína pre PLUS 7 DNÍ. Veselé okaté dievčatko viedlo život dospelého človeka a hoci tvrdí, že to mala náročné, s odstupom času je rada. „Samozrejme zvládnuť školu, aj filmovanie nebolo vonkoncom jednoduché. Zvlášť, keď mi chýbala rodina,“ priznáva. Už ako malá si vysnívala hereckú kariéru a krásny rodinný život s aspoň tromi deťmi. No život sa podľa jej predstáv neodvíjal. V jednom momente myslela dokonca na smrť.

Katarína Zatovičová má už pred šesťdesiatkou a hoci herectvo dávno zavesila na klinec, aktuálne sa znova postavila na javisko. „Už som ani sama neverila, že k tomu príde. Prijala som ponuku na účinkovanie v divadelnej multižánrovej hre The Same Self, ktoré je o cyklickosti ženy. Je také krásne vrátiť sa do divadla,“ vyznáva sa.&nbsp;

Dnes sa venuje najmä projektu, ktorým pomáha mamičkám a ich deťom. „Zaoberáme sa ľudským životom už od jeho počatia. Rodičkám vysvetľujem, že ich dieťa sa už v brušku začína učiť, vnímať a pamätá si svoj pôrodný zážitok,“ hovorí. Pri svojej práci využíva aj prvky herectva. „Keď robím workshop pre manželské páry, je to ako improvizované divadlo jedného herca. Vďaka svojmu talentu dokážem informácie odovzdávať zaujímavo a s príbehom. Táto práca, ktorá je o vedomej a aktívnej príprave na materstvo, mi dáva zmysel a nesmierne mi pomohla ustáť aj rôzne životné úskalia,“ priznáva.

Netají, že keby dostala zaujímavé herecké ponuky, rada by ich prijala. V televízii sme ju naposledy videli v českom seriáli Modrý kód. V zlatom fonde však figuruje len ako detská hviezda zo slávnych seriálov Leto s Katkou, Rachotilkovia, Bola raz jedna záhrada či z filmov Terezu bych kvůli žádné holce nevyměnil, alebo Rabovali Turci. Po rokoch vyšla s informáciou, že pôvodne mala hrať aj Majku z Gurunu v seriáli Spadla z oblakov, no režisérovi sa už zdala príliš veľká. „U mojich rodičov sondovali, či nepoznajú na túto úlohu vhodné dievča. Môj otec im odporučil Zuzku Pravňanskú. Bývali sme na jednom sídlisku,“ prezrádza.

Pre neustále filmovanie Katarína nezažila klasické detstvo a psychicky predčasne dospela. Pred kamerami stvárňovala veselé dievčenské úlohy, národ ju miloval, no ona sa v súkromí neraz sužovala. Keďže mala individuálny študijný plán, spolužiaci to vnímali ako protekciu. Ťažko znášala aj klebety, že je horenos. „Raz sa roznieslo, že sme havarovali autom a že mi operovali hlavu. Bola to doba, keď si ľudia robili vlastný bulvár a keďže neexistovali sociálne siete, nemala som kde pravdu vysvetliť,“ spomína.

Keďže malá herečka väčšinou nakrúcala v meste Gottwaldov, dnešnom Zlíne, kde sa nachádzali filmové ateliéry, nemohla sa so svojimi náladami a pocitmi vyžalovať ani rodičom, ktorí zostali v Bratislave. „Mala som tam tetušku, ktorá sa o mňa starala. Pekne sa ku mne správali aj herci, najviac asi Michal Dočolomanský a špeciálne Leopold Haverl. Hafinko mi hral otca minimálne dvakrát. Keď videl, ako ma mrzí, že o mne ľudia rozširujú nepravdu, hovoril mi, že sa s tým musím naučiť žiť, pretože iné to už nebude. Ja som sa s tým nevedela zmieriť. Navonok som pôsobila ako schopná a sebavedomá, no vnútri som bola veľmi krehká a citlivá. Trápilo ma to.“&nbsp;

Keď sa Kataríny spýtame, koľko ako malá inkasovala na svojich slávnych úlohách, pobavíme ju. „Detskí herci dostávali oveľa menej ako dospelí. Navyše polovička honoráru išla na jedlo. Nemali sme žiaden katering, ako majú dnešní herci. Presné sumy si nepamätám, ale viem, že za seriál Leto s Katkou sme kúpili práčku,“ smeje sa.

Priazeň a pozornosť jej diváci prejavovali na každom kroku, no rodičia ju držali pri zemi. „Aj preto som na svojej sláve neuletela a ostala normálna,“ vraví. V herectve sa natoľko našla, že o inom povolaní ani neuvažovala. V Bratislave sa prihlásila na VŠMU a prijímacie skúšky zvládla, ale nevzali ju. Presídlila sa teda do Prahy, kde vyštudovala bábkoherectvo. „Tam to bolo úžasné. Mala som spolužiakov z Česka aj zo Slovenska. Medzi nimi som sa cítila skvele. Akurát ma mrzelo, že občas ma predchádzala povesť slávnej a strašne namyslenej,“ hovorí s odstupom času.

V roku 1989 sa Katarína Zatovičová vrátila na Slovensko, pretože dostala angažmán v martinskom divadle. Vydržala tam tri sezóny. Rok po nástupe do divadla musela podstúpiť potrat, pri ktorom prišla o dievčatko. O ďalšie dva roky začala pochybovať o tom, či chce v divadelnej práci pokračovať. „Niežeby som sa tam necítila šťastná, ale potrebovala som nájsť samu seba. Po tom, čo som stratila dieťa, som všetko prehodnocovala. Uvažovala som o živote a smrti. Pre ženu je smrť v lone veľmi silný zážitok, ktorý ju ovplyvní,“ uvažuje. Vrátila sa teda do Prahy, kde sa postupne aklimatizovala.

Za riekou Moravou sa Zatovičová vydala a v roku 1994 porodila syna Simona. Aj tam však prišlo bolestné vytriezvenie v podobe rozvodu. Po odchode od partnera sa s malým chlapcom tiesnila v jednoizbovom byte.

Psychiku jej ničil aj nedostatok financií. „Zachránilo ma účinkovanie v televíznych reklamách, ktoré mi zarobili na vlastný projekt, ktorý bol zameraný na prenatálnu psychológiu. Vtedy to bola absolútna novinka. Ako prví v republike, sme začiatkom storočia mali odvahu ponúknuť aj lekcie gravid jogy, tanca rodičiek a nosenia bábätiek v šatkách. Ženám som tiež okrem iného vysvetľovala, že nie je dobré úplne sa obetovať materstvu, ale musia žiť aj svoj život,“ hovorí.

Paradoxne ona sama sa svojej práci tak oddala, že v roku 2015 sa u nej prejavili depresie. „Uvedomila som si, že práca, ktorú som tak milovala, mi už prestala robiť radosť. Padla som, s prepáčením, na hubu a maximálne vyčerpaná. Mala som fakt veľké psychické problémy. Nikdy som si nemyslela, že práve ja sa dostanem niekedy na dno a stratím zmysel života. Stačí málo a prerastie to do neželaných rozmerov, keď koketujete so smrťou. Verte mi, keď máte depresie, ste k tomu naozaj veľmi blízko,“ pripomína varovne.

Tento stav našťastie u nej dlho netrval a začala sa opäť usmievať. S odstupom mnohých rokov ďakuje za morálnu podporu aj hercovi Františkovi Kovárovi. „V mojom najsmutnejšom období mi venoval úžasnú knihu Hovory s Bohom. Stal sa mojím anjelom. Keď sú náročné chvíle, vždy príde nejaký anjel, ktorý nám dodá impulz - to chcem, aby si ľudia uvedomili. Kniha mi pomohla ujasniť si mnohé veci. Pochopila som, že potrat, rozvod aj depresie, boli pre mňa mimoriadnou výzvou a obrovskou pomocou k objaveniu podstaty a zmyslu života. Učili ma vďačnosti, pokore a úcte. Verím, že do života si pritiahnem to, čo potrebujem a čo ma môže posunúť ďalej. Večer je pre mňa ako zomieranie a ráno ako opätovné znovuzrodenie,“ opisuje svoju životnú filozofiu.

Odvoláva sa pritom na skúsenosti zrelej ženy, ktorá sa vďaka svojim eskapádam naučila život prijímať a milovať so všetkým, čo prináša. „Toto by si mali uvedomiť ľudia, ktorí žijú v strachu z covidu a iných chorôb. Nepochopili, že smrť patrí do života. Keď ju príjmete, dokáže byť obrovsky liečivá. O tom je aj moja skúsenosť so stratou bábätka. Dáva mi silu zvládnuť aj nemožné. Dnešný svet prináša krásne možnosti komunikovať, konzultovať, pomôcť, podporiť, cvičiť, prednášať aj učiť online. Rada by som svojim príbehom pomohla a podporila aj ostatných, aby sme zvládli prejsť súčasným transformačným obdobím. Mne sa vždy podarilo nájsť vnútornú silu,“ vyznáva sa.

K duševnej rovnováhe jej pomohla aj sila prírody. „Odmalička som vyrastala v záhradke u babičky. Spolu s mamičkou sme sa venovali rastlinkám a uprednostňovali zdravý životný štýl. Inak to nie je ani dnes. Môj syn do pu­berty nepotreboval žiadne antibiotiká. Keď bol problém, nasadili sme homeopatiká. Ani ja neberiem tridsať rokov žiadne lieky. Keď som mala ekzém, lekári mi nepomohli. Vyliečila som sa, až keď som začala chodiť k pánovi, ktorý sa venuje čínskej medicíne a akupunktúre.“

Západnú medicínu oceňuje za to, že vie „všeličo opraviť a vymeniť“, ale v diagnostike má podľa Kataríny veľké medzery. „Nedávno som absolvovala základný výcvik čínskej medicíny a z osobnej skúsenosti viem, že východná medicína sa vie lepšie zorientovať v tom, kde je podstata problému. Neraz stačí zvoľniť pracovné tempo. Keď sme vyčerpaní vorkoholici, pracujeme pod stresom a nemáme čas na výdych, skôr či neskôr sa to prejaví na zdravotnom stave človeka,“ pripomína všetkým.&nbsp;

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/spoved-herecky-katky-zatovicovej-depresie-pad-dno-myslienky-smrt-dnes-je-nej" target="_blank" rel="noopener">Pozrite si aj GALÉRIU.&nbsp; Spoznali by ste ešte Katku Zatovičovú?&nbsp;&nbsp;</a>

Spoveď herečky Katky Zatovičovej: Depresie, pád na dno a myšlienky na smrť. Dnes je z nej…

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Spoveď herečky Katky Zatovičovej: Depresie, pád na dno a myšlienky na smrť. Dnes je z nej…

Erik Kollárik

Súvisiace články

Detaily rozchodu Brzobohatého a Kuchařovej: Nepomohli im ani manželské terapie

Slovenský zázrak: Štrnásťročný klavirista, pravnuk slávneho herca Martina Gregora dobýja svet

K**va, zničili ste mi život: Dobový výrok Karola Duchoňa najväčšiemu rivalovi. Čo mu závidel?

Užialený vdovec Oldo Hlaváček: Manželku strácal postupne. Začalo to veľmi nenápadne

Hlavný svedok: František Kovár o záletoch Hany Gregorovej. Takto počarovala Brzobohatému

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás