Legendárna herečka Katarína Kolníková z Radošinského naivného divadla by sa nedávno dožila okrúhlych sto rokov. Zomrela 29. mája 2006, no pre jej človečenstvo a svojské stvárnenie úloh, ktoré jej Stanislav Štepka písal na telo, bude navždy ikonou slovenskej kultúry. Divadlo milovala, no v civilnom živote sa s ňou osud neraz nepekne zahral.

Nezarobila 

Katarína Kolníková poznala Stanislava Štepku od detstva, takže keď prišla v roku 1971 ako školníčka radošinskej materskej školy na konkurz do divadla, hneď ju prijal. „Ale nehľadajte v tom protekciu, ona bola fantastická. Hrať s ňou bolo to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť,“ hrdí sa dodnes Štepka, ktorý jej krátko po prijatí napísal na telo hru Človečina.

Skôr ako sa stala členkou divadla, tridsať rokov drela za osemstoštyridsaťpäť korún mesačne. „Toľko rokov som na kolenách umývala dlážky a teraz, keď si chcem v kostole kľaknúť, už to nedokážem,“ povedala pre PLUS 7 DNÍ na sklonku svojho života. Problém s nohami začala mať ešte v roku 1980, keď ju zrazilo auto a upadla do kómy. Keď sa pozviechala, do divadla opäť lákala tisíce divákov. Z honorárov ale nikdy nezbohatla. „To sú veľmi malé peniaze, čo tam zarobím. Ale na kríž mám už odložené, to je hlavné. Mám sedem vnukov a šesť pravnúčat, no nemám im z čoho dať. Čo zarobím, ide dcére, u ktorej bývam, na stravu. Ja nič nepotrebujem,“ opísala svoje pomery.

Sparťanská výchova

Teta Katka, ako ju mnohí volali, sa vydávala počas druhej svetovej vojny a aj keď ju manžel opustil a neplatil alimenty, nikdy z ruky nedala prsteň, ktorý jej venoval. „Nechal ma s tromi deťmi a štvrté bolo na ceste. S toľkými deťmi ma už nikto nechcel,“ ponosovala sa. Aj keď mala imidž láskavej babičky, netajila, že svoje deti vychovávala bitkou. „Len tak sa z nich mohli stať čestní ľudia. Hovorila som im: ´Ja vás každého za dvoch ľúbim, tak vás musím za dvoch aj biť.´ Bola som prísna, ale predsa si nemôžu robiť, čo chcú. Cez prázdniny som ich hnala do roboty a v nedeľu do kostola. Keď niektoré vynechalo omšu, muselo mať vysokú teplotu, inak nie. Viera je veľmi dôležitá. Len tá mi pomáhala v ťažkých časoch,“ vyznala sa.

Skonala doma

Na sklonku života sa pani Kolníková, ktorá ako herečka dlhé roky žila v hlavnom meste, vrátila do rodnej Radošiny. Tam krátko po osemdesiatych piatych narodeninách zomrela. „Bola v pohode, len posledný týždeň sa jej mierne zhoršil zdravotný stav. Vyšetril ju lekár a predpísal jej nitroglycerín na srdiečko. Urobila som večeru, ale nechcela nič jesť. A v tom to prišlo. Našla som ju, ako bezvládne ležala a hlavu si opierala o stenu,“ opísala posledné minúty nezabudnuteľnej umelkyne jej dcéra Eva. „Plánovali sme vtedy prácu na dévedéčku a ona sa na to tešila. Veľmi mi dodnes chýba a často na ňu spomínam. Mnohí herci by sa u nej mohli učiť, čo to je herectvo života. Ona nemusela hrať, ona na javisku bola,“ vyznal sa na jej adresu aj Stanislav Štepka. 

Pozrite si v GALÉRII zábery Kataríny Kolníkovej. A pozrite, kde pred smrťou bývala