Divadelníčka Gabriela Dolná (65) často od  detí počúvala otázku - ako je možné, že ju ešte nikto neobjavil, keď je taká dobrá herečka. Ozajstnej mediálnej slávy sa dočkala naozaj neskoro.

Pre film a televíziu ju objavila režisérka Mariana Čengel Solčanská, keď ju v roku 2010 obsadila do úlohy matky vo filme Obhliadka, za ktorú Gabriela získala cenu Igric. „Možno by to prišlo aj skôr, ale nepatrím k herečkám, ktoré sa vnucujú. Zastávam názor, že herec je ten, koho majú vyzvať do tanca. A nikdy som nemala ani žiadnu aféru. Som dosť temperamentná, ale krotila som sa, aby sa deti za mňa nemuseli hanbiť,“ vyratúva v ústraní.

V skutočnosti Gabriela nesie v sebe od roku 1985 neopísateľný žiaľ. Mala len dvadsaťdeväť rokov, keď ovdovela - jej manžel Vlado zahynul pri autonehode. Po jeho smrti sa pokúšala opäť zamilovať. „Mala som tri vážnejšie vzťahy, no ani jeden ma nepresvedčil natoľko, aby som sa mu oddala tak ako manželovi,“ vyznala sa pre PLUS 7 DNÍ.

Taká som

Pri komunikácii s herečkou Divadla Andreja Bagara v Nitre máte pocit, že by pokojne mohla byť vašou susedou, s ktorou môžete prebrať akúkoľvek tému. Samu seba opisuje ako „babu krv, mlieko, sopeľ, karpina“. „Taká som. Na nič sa nehrám ani to neviem,“ priznáva otvorene. Rovnako ako s priateľmi z hereckého prostredia si rozumie so susedkami z paneláka, v ktorom býva. „Spravili sme si malú záhradku s kríčkami, len lavička nám tu chýba. Tak ma priateľky poslali, aby som ju išla na mestský úrad vybaviť. Včera som tam bola a veruže som ju aj vybavila. Ani som nemusela veľmi prosiť, možno mám protekciu,“ prehodila Gabriela.

Keď sa pred časom pri vešaní bielizne susede zdôverila, že ručne píše knihu, tá sa hneď ponúkla, že jej rukopisy bude prepisovať do počítača. „Na písanie som sa odhodlala počas obdobia pandémie, keď sme museli byť doma. Dcéra mi zakázala vychádzať von, tak som začala dávať dokopy spomienky. Chystala som sa na to už dlho. Mala som pohnutý život a túžila som sa vyspovedať,“ hovorí.

Osudný deň

Najväčšou tragédiou, z ktorej sa dodnes nespamätala, je smrť manžela Vladimíra. „Dopil svoju rannú kávu, objal ma, pobozkal, stihol povedať, ako nás ľúbi, a odišiel do práce. Vyčkala som pri dverách, kým nenastúpil do výťahu, podi­šla som k oknu a zamávala. Vonku mrholilo a mrzlo,“ opisuje deň, na ktorý nikdy nezabudne. Manžela sa už nedočkala.

Najhoršiu správu jej života Gabriele Dolnej zvestoval kolega z prešovského divadla Jozef Stražan. „Zmohol sa len na zopár krátkych slov, ktorým som nerozumela. Zrazu som sedela u Stražanovcov v kuchyni. Moja celoživotná priateľka Kveta Stražanová ma držala za ruky, v očiach slzy a vtedy mi začalo všetko dochádzať.“

Hoci jej srdce krvácalo žiaľom, pre svojho vtedy päťročného syna Vladimíra a ešte nenarodenú dcéru Tatianu sa musela vzchopiť. „Naučila som sa byť otcom i matkou, prísna a láskavá zároveň. A tiež s pokorou vzhliadať na život.“

Deťom sa snažila nájsť otca a sebe partnera, no jej Vladovi sa nevyrovnal žiaden z jej partnerov. „Možno bola chyba, že som ich s ním porovnávala, ale to je prirodzená vlastnosť každej ženy. Len jeden z nich mal niečo do seba, ale páčili sa mu viaceré ženy, tak sa to muselo skončiť. Nevera ma veľmi ponížila,“ konštatuje. Na mužov napriek tomu nezanevrela. „Neviem, či by sa do môjho už zabehnutého života vošiel ešte nejaký muž, s ktorým by som žila v spoločnej domácnosti, ale nejakého priateľa, ktorý by ma navštevoval, by som pokojne prijala.“

Bolesť do konca života

V najťažších chvíľach boli Gabriele Dolnej najväčšou oporou kolegovia Kveta a Jozef Stražanovci, s ktorými sa zoznámila ešte v časoch, keď pôsobila v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. „Boli sme si naozaj veľmi blízki, priam rodinne. Stražanovci boli svedkami na našej svadbe, Jozef ma viezol do pôrodnice a keď sa mi narodila dcéra, prvá cesta z nej viedla opäť k nim. Sú Tatianinými krstnými rodičmi, spoločne sme prežívali všetky narodeniny, smiali sme sa aj plakali a, samozrejme, na jednom javisku sme hrali divadlo. Keď mi zahynul manžel, držali ma pri sile a keď som odchádzala z Prešova, Kveta mi urobila na čelo krížik a povedala, aby som v tej Nitre, kde teraz pôsobím, ukázala, že aj v Prešove sú dobré herečky.“

Situácia sa nedávno otočila. Po tom, čo v marci ovdovela Kveta Stražanová, nad vodou ju drží Gabriela. „Stražanovci boli spolu takmer päťdesiat rokov. Odchod blízkeho človeka je vždy tragický. Ale Kveta to vzala veľmi statočne. Povedala mi: ‚Gabuľka, my sme s Jožinkom prežili toľko krásnych chvíľ, takže spomienky mi ostávajú a jemu je už dobre.‘ Ona aj ja si tú každodennú bolesť a smútok ponesieme do konca života, ale ak naozaj milujete, inak to nejde.“

Emigruje na Bali?

Herečka je pri všetkých zlých udalostiach, ktoré ju postihli, vďačná za vydarené deti a vnúčatá. „Moje deti boli, sú aj zostanú to najdôležitejšie v mojom bytí. Vďačím im za to, že som tu a že som sa naplno mohla venovať herectvu. Vďakabohu, že sme si takí blízki. Nedokážeme bez seba žiť,“ vyznáva sa.

Od dcéry Tatiany má dve vnučky, dvanásťročnú Grétku a deväťročnú Milotku. Syn Vlado žije na Bali a je slobodný. „Ani neviem, či pomýšľa na nejakého potomka. Žije svojím pokojným životom, ktorý mu na Slovensku chýbal. Možno sa za ním niekedy na Bali presťahujem. Vôbec sa tomu nebránim,“ uvažuje nahlas.

Viac FOTO Gabriely Drobnej v GALÉRII

Reálne to však vraj bude až vtedy, keď už nebude dostávať pracovné ponuky. „Divadla by som sa dobrovoľne nevzdala. Bezprostredná reakcia diváka je tá najkrajšia vec. Svoju prácu milujem.“