Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentmi sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Krátko po verejnej generálke opery Tosca, ktorú nedávno uviedol, odvelili do rodnej krajiny jedného z účinkujúcich. Javisko opustil ukrajinský spevák Mihály Podkopajev, ktorý ho vymenil za vojnové pole. Riaditeľovi divadla Ondrejovi Šothovi (62) sa, paradoxne, ďalšími tromi Ukrajincami podarilo posilniť baletnú zložku. Po rokovaní so slovenskou ministerkou kultúry Natáliou Milanovou, ukrajinským ministrom kultúry Oleksandrom Tkačenkom a prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským dohodol, aby z vojny stiahli sólistov Národného divadla v Kyjeve a začlenil ich do košického baletu. „Sú tu len na isté obdobie,“ tvrdí Šoth.

Po februárových verejných generálkach predstavenia Tos­ca zožala košická opera priaznivé recenzie aj&nbsp;vďaka postave kostolníka, ktorú stvárnil Mihály Podkopajev. Oficiálnej premiéry, ktorá sa konala v&nbsp;polovici mája, sa však spevák už nedočkal. „Svet sa veľmi zmenil a&nbsp;vojna zasiahla aj umenie. Je nám veľmi ľúto, že Mihály musel svoj talent vymeniť za zbrane a&nbsp;brániť rodnú krajinu,“ vyjadril sa riaditeľ opery Roland Khern Tóth.

Podkopajev nežije s&nbsp;rodinou ďaleko. Pochádza z&nbsp;ukrajinského pohraničného mesta Čop, takže do košického divadla to má na skok a&nbsp;od roku 2018 je hosťujúcim umelcom. „Naposledy sa nám ozval pred troma dňami. Povedal, že získal výzbroj a&nbsp;vyškolili ho, ako narábať so zbraňami. V&nbsp;súčasnosti je na východe krajiny, ale netuší, kam ho odvelia. Možno aj do Luhanska, kde prebiehajú najhoršie boje. Snažíme sa ho získať na Slovensko cez naše aj ukrajinské ministerstvá kultúry,“ spriadajú plány v&nbsp;košickom divadle.&nbsp;

Uspeli už pri troch tanečníkoch z&nbsp;Kyjeva, ktorí boli pôvodne povolaní do vojny s&nbsp;Ruskom. Po rokovaniach Košičanov s&nbsp;ministerstvami kultúry oboch krajín sa ich podarilo dostať na Slovensko. „Oleksij Poťomkin, Dmytro Čebotar a&nbsp;Serhij Harkavyj sú tu len dočasne, na prezentáciu ukrajinskej kultúry, ktorú podporil Fond na podporu umenia. S&nbsp;naším divadlom sa objavia na festivale Dotyky a&nbsp;spojenia v&nbsp;Martine a&nbsp;v&nbsp;októbri budú u&nbsp;nás účinkovať v&nbsp;predstavení Proces. Do Košíc prišli pred dvoma týždňami a&nbsp;stále sa dávajú dokopy z&nbsp;vojnových hrôz, ktorým museli čeliť,“ sprostredkoval nám aktuálnu situáciu riaditeľ Šoth.

Košickí divadelníci zvádzajú ešte jeden boj - chcú prinavrátiť status národnej inštitúcie. Stratili ho spolu s&nbsp;inými československými divadlami ešte v&nbsp;roku 1955. „Bol to následok potláčania takzvaného buržoázneho nacionalizmu. Po Nežnej revolúcii pomenovanie ´národné´ každému vrátili, len nám nie. Tak som sa pri príležitosti sedemdesiatpäťročného jubilea nášho divadla podujal o&nbsp;prestíž tohto titulu opäť zabojovať,“ vyjadril sa Šoth. Jeho ideu odobrila prezidentka Zuzana Čaputová aj premiér Eduard Heger, ministerka kultúry Natália Milanová však otáľa. „Máme sa stretnúť a&nbsp;verím, že sa dohodneme,“ dúfa riaditeľ.

Fakt je, že metropola východu sa Národným divadlom pýšila na území dnešného Slovenska ako prvá. „Bolo to v&nbsp;roku 1899, čiže ešte v&nbsp;čase Rakúsko-Uhorska. Volali sme sa Nemzeti Színház - Národné divadlo. Dnešná historická budova Slovenského národného divadla vznikla skôr, už v&nbsp;roku 1886, no bolo to Városi Színház - Mestské divadlo,“ uvádzajú nás do obrazu kultúrnych dejín. Krátko po otvorení nadobudla košická scéna svetovú úroveň. Striedali sa tam významní umelci, v&nbsp;roku 1921 vystúpila na východe Slovenska slávna ruská primabalerína Anna Pavlovna Pavlovová.

Dnes má košické Štátne divadlo, podobne ako SND, zastúpené všetky tri umelecké zložky, čiže činohru, operu a&nbsp;balet. Šoth pritom vyvracia mýtus, že každá krajina môže mať len jedno národné divadlo. „V&nbsp;Maďarsku ich majú päť. Jedno nie je ani v&nbsp;Česku, Nemecku, Rumunsku či Chorvátsku.&nbsp; Vážim si históriu a&nbsp;tradíciu a&nbsp;toto považujem za vrcholne nespravodlivé,“ vysvetľuje.

Zmenu názvu chce riaditeľ presadiť aj z&nbsp;úcty k&nbsp;umelcom, ktorí v&nbsp;Košiciach pôsobili v&nbsp;minulosti. Jeden z&nbsp;najvýraznejších, zakladateľ slovenského divadelníctva Janko Borodáč sa v&nbsp;roku 1945 stal riaditeľom vtedy ešte Východoslovenského národného divadla. Pozoruhodné mená majú v&nbsp;portfóliu aj dnes. Ako šéfdirigent a&nbsp;zbormajster tu pôsobí Peter Valentovič, ktorý roky sprevádzal opernú divu Editu Gruberovú po celom svete. V&nbsp;súčasnom predstavení opery Tosca zas zažiarila arménska sopranistka Karine Babajanyanová, ktorú portál Opera Slovakia označil za najlepšiu interpretku Toscy, akú Slovensko za ostatných päťdesiat rokov zažilo.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/strach-kosickom-divadle-ukrajinskeho-elitneho-spevaka-im-vzali-vojny" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Vedenie aktuálne vyčkáva, či odborné kritiky zavážia a&nbsp;ministerstvo im odobrí nový názov, ktorý by mal znieť Národné divadlo Košice. „Návrh na ministerstvo sme podali ešte minulý rok. Ide len o&nbsp;zmenu názvu v&nbsp;zriaďovacej listine, nie o&nbsp;zmenu zákona. Pani ministerka navrhla stretnutie za okrúhlym stolom, kde si to celé prediskutujeme a&nbsp;ja to, samozrejme, re­špektujem. Ak by sa to podarilo, bolo by to skvelé. Je to aj otázka veľkej prestíže, ktorá zaváži pri komunikácii so zahraničím či sponzormi,“ dodal na záver riaditeľ Šoth.