Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

eď vlani režisér Peter Bebjak (51) sfilmoval známy slovenský román Jozef Mak, netušil, že ide o reálnu historickú postavu. Pôvodné dielo napísal Jozef Cíger Hronský (†64) a podľa spisovateľovej netere Márie Macuľovej (81) hľadal jej strýko námet na príbeh ťažko skúšaného človeka na Horehroní. Poskladal si ho z historiek rôznych ľudí, no človek s menom Jozef Mak skutočne žil. Spisovateľ ho našiel v lese, kde pracoval ako drevorubač obce Pohorelá. Týždenník PLUS 7 DNÍ našiel jeho priameho potomka.

„Môj starý otec bol veľmi príjemný a žoviálny človek, takže s Cígerom si zrejme mali čo povedať. Keď v roku 1933 vyšiel román, ktorý niesol jeho meno, zrejme to vôbec neriešil. Ľudia vtedy mali veľmi ťažký život a úplne iné starosti,“ skonštatoval Makov päťdesiatštyriročný vnuk Jozef. Kult ikonickej literárnej postavy v rodine udržiavajú doteraz. „Jozef Mak bol môj starý otec, môj otec aj ja,“ dozvedáme sa z úst najmladšieho z rodu.

„Okolo spisovateľa robieva sa mnoho kriku, ale verte, knihu napísať, to je veľmi ľahučká vec. Trochu atramentu, trochu fantázie a trochu trpezlivosti. To je všetko,“ vyjadril sa sám Jozef Cíger Hronský. Bol to všestranný spisovateľ, najväčšiu slávu zožal ako stvoriteľ Janka Hraška, Smelého zajka, Budkáčika a Dubkáčika, Troch kozliatok či Sokoliara Tomáša. Do učebníc vstúpil aj románom, ktorý by sa dal nazvať mrchavou ťažobou. Literárnemu Jozefovi Makovi prisúdil údel nemanželského dieťaťa s mimoriadne ťažkým osudom. S jeho nevlastným bratom Jánom ho vychovávala v skromných podmienkach vdova, matka Eva. 
Skutočný Jozef Mak sa narodil v roku 1909, vyrastal vo veľkej biede takisto len s matkou a za pozoruhodných okolností. „Jeho biologickým otcom bol notár, Maďar Arpád Kajaba z Pohorelej, u ktorého slúžila mama starého otca. Prespala sa s ním, no svojho syna nikdy oficiálne nepriznal. Zrejme pre majetkové veci nie je zapísaný ani v rodnom liste,“ odkrýva rodinné tajomstvo najmladší Jozef Mak. S pobaveným úsmevom dodáva, že podľa starých zvestí vraj Kajaba splodil dovedna deväťdesiatdeväť detí, no priznal len dve. 
V Pohorelej našiel Hronský aj ďalšie meno, ktoré použil do svojho románu - Hanu Meľošovie. Spravil z nej krstnú mamu literárneho Maka, ktorý si v knihe zo súcitu vzal skromnú a pracovitú Julu. Skutočný drevorubač Mak, z ktorého sa neskôr stal horár, žil s manželkou Kristínou skromne, no čestne. „Moja stará mama bola najlepšou speváčkou a modliarkou v dedine. Po nej sme zrejme celá rodina zdedili hudobný talent a lásku k folklóru. Žiaľ, starého otca som si veľmi neužil, zomrel, keď som bol ešte mladý. Jeho horáreň za dedinou v krásnom prostredí Nizkych Tatier dodnes stojí. Tú lokalitu na jeho počesť nazvali Makovisko,“ hovorí jeho vnuk. Jozef Mak najmladší žije v Banskej Bystrici, je poisťovacím agentom, no aj aktívnym členom niekoľkých folklórnych súborov, s ktorými precestoval hodný kus sveta. S kapelou Horehronskí chlopi si zaspieval aj vo finále šou Zem spieva. Na propagáciu slovenského folklóru založil občianske združenie, ktoré nenazval inak než Makovisko.

S literárnou postavou sa „mladý“ Mak natoľko zžil, že občas sa v telefóne predstavuje prívlastkom „z pera Jozefa Cígera Hronského: Jozef Mak - človek milión“. Všetko sa to vraj začalo počas maturitnej skúšky. „Ni­kdy na to nezabudnem - 28. mája 1985 som si vytiahol otázku číslo tridsať. Románová tvorba 19. a 20. storočia. Začal som citátom: ,Nie je pravda, že najtvrdší je kameň a najpevnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac na svete vydrží obyčajný Jozef Mak, človek milión.‘ Dostal som jednotku,“ spomína jeho menovec. Za svoje si vzal aj vlastnosti románového hrdinu. „Bol ponižovaný, vysmievali sa mu, podceňovali ho, no nevzdával sa a išiel za svojím. Život ho veľmi bil, zle mu robil aj vlastný brat Ján, ale dá sa z toho dostať. Aj ja som mal staršieho brata Jána, s ktorým som sa stále hašteril. A dnes je zo mňa Jozef Mak, úspešný podnikateľ, folklorista a mám na internete vlastnú reláciu o varení. Vyštudoval som, mám dobrú manželku, šikovné dcéry, vnúčatá aj veľa priateľov. Nikdy som nekľakol na zem so sklonenou hlavou. Vždy som bránil a chránil svoje. Tak ako nám to všetkým Makovcom predurčil kedysi Hronský,“ odvoláva sa na známeho autora. Zo svojho mena si dokáže aj uťahovať. „Priateľov rozosmievam, keď ich pozývam na kávu s Makom. Niektorí sú zaskočení, pretože si myslia, že myslím drogy,“ smeje sa.

V súčasnosti - po premiére filmu, ktorý natočil režisér Peter Bebjak pre RTVS - zažíva Jozef Mak ešte väčšiu popularitu. „Som veľmi rád, že tento film vznikol a slávu Jozefa Maka ešte umocnil. Dávid Hartl môjho starého otca stvárnil fantasticky. Aj som mu telefonicky zablahoželal. Mimochodom, rovnako ako Dávid ani skutočný Jozef Mak nebol vzrastom veľmi vysoký,“ prezrádza jeho potomok. Spokojnosť s filmom netají ani Mária Macuľová, neter Jozefa Cígera Hronského, ktorý bol starším bratom jej otca. „Ten televízny príbeh bol, tuším, ešte smutnejší a realistickejší, než ho strýko napísal. Okrem dobrého obsadenia hercov veľmi oceňujem prácu kameramanov a prostredie, kde nakrúcali,“ vyjadrila sa ľubozvučnou slovenčinou. 

Po vojne utiekol Jozef Cíger Hronský do Argentíny: Zo Slovenska jeho potomkom posielali peniaze

eter Jozefa Cígera Hronského žije dodnes v Brezne, donedávna spravovala autorské práva po slávnom spisovateľovi. Jozef Mak bol vôbec prvý projekt, keď zmluvy už riešili Hronského príbuzní v zahraničí. Po druhej svetovej vojne totiž spisovateľ ako priateľ niekdajších politických špičiek utiekol s rodinou cez Rakúsko a Taliansko až do Argentíny. „Strýko tam zomrel pomerne skoro, ako šesťdesiatštyriročný, a desať rokov po ňom, v roku 1970, sa pominul aj jeho syn Jurko. Často sme si písali, ale až od šesťdesiatych rokov, keď prišiel socializmus s Dubčekovou ľudskou tvárou. Predtým sme sa nekontaktovali, aby nám to neublížilo,“ tvrdí jeho neter Mária Macuľová (81).

V častom styku bola aj s Jurajovou manželkou Cecíliou. „Pôvodom bola zo Slovinska, ale strýko veľmi dbal, aby sa naučila po slovensky. Aj sa mu to podarilo. Mala krásny hlas, tak ju učil naše pesničky. Povedal jej, že keď raz príde na Slovensko a toto zaspieva, hneď ju budú mať všetci radi. S Cilkou sme sa mali naozaj veľmi rady. Veľmi si vážila, že jej ustrieh­nem autorské práva, pretože v Južnej Amerike nežili vo veľkom dostatku. Vždy jej prišlo vhod, keď dostala nejaké peniaze, najmä z predaja rozprávok. Tie sa predávajú dodnes najlepšie,“ konštatuje stará pani. 
Nevesta Jozefa Cígera Hronského odi­šla na onen svet až ako deväťdesiatdvaročná. Po Nežnej revolúcii stihla navštíviť aj Slovensko. Prvýkrát sa s Máriou stretli v roku 1993, keď na Martinskom cintoríne vkladali do hrobu telesné pozostatky jej svokrovcov. „Na letisku ju čakal môj bratranec Matej Cíger a priviezol ju na našu chatu na Tále. Hovorila nám, že keď strýka s tetou Valikou presúvali na Slovensko, jeho rakva bola v Argentíne na rohu trochu zhrdzavená. Otvorili ju, aby ho preložili do inej truhly, a všetci zostali v úžase. Aj po vyše tridsiatich rokoch vyzeral, akoby len spal,“ hovorí.

Slávneho príbuzného, ktorý v Argentíne veľa maľoval, a jeho manželku Valériu doopatrovala podľa pani Márie práve nevesta Cecília. „Keď mu dávala poslednýkrát večeru, vypýtal si ešte dúšok vody. Podala mu ju vo fialovom pohári a potom sa vo vedľajšej izbe stretol so svojím niekdajším žiakom, výtvarníkom Juanom Horaciom Scarnatom. No zakrátko so štetcom v ruke odpadol a už sa mu nedalo pomôcť. Odišiel rovnako ako jeho otec, na mozgovú príhodu. Veľmi ťažko to niesla najmä jeho manželka, teta Valika. Prežila ho len o mesiac a desať dní, keď ju v jedno ráno našli mŕtvu,“ dozvedáme sa nie veľmi známe skutočnosti. 
Podľa slov netere žili manželia v Argentíne vo veľkej skromnosti a všetko podriadili tomu, aby mali peniaze aspoň na lieky. Dom, v ktorom bývali a skonali, mala Mária možnosť vidieť na vlastné oči. Do argentínskeho mesta Luján v roku 2003 pricestovala s dcérou Danou. „Bývali asi šesťdesiat kilometrov od Buenos Aires. Dom mal dva byty. V jednom bývali oni a v druhom syn Juraj s manželkou Cilkou a ich dcérou Adriankou. Cilka celú pozostalosť uja Jožka opatrovala. Mala schovaný aj pohárik, z ktorého poslednýkrát pil, no najviac ma zaujal obraz tváre Krista, ktorý bol jeho záverečnou prácou na Výtvarnej akadémii v Ríme.“ Najdôležitejšie veci vtedy naložili do troch kufrov a previezli do jeho niekdajšieho domu v Martine, kde mu zriadili stálu expozíciu. Je tam aj jeho slávne kožené vrecúško s hrsťou zeme z hrobu jeho rodičov a kúsok z roztrhnutého ruženca jeho matky. „Nosil ho pri sebe neustále do konca života,“ tvrdí jeho neter.

Na mozgovú príhodu skonala aj jediná vnučka Jozefa Cígera Hronského Adriana. Ostali po nej dve deti - v argentínskom dome Hronských dodnes žije jej dcéra Valéria a syn Mauro sa presťahoval do Ekvádoru. Kontroverznú minulosť spisovateľa jeho príbuzní vraj veľmi neriešia. Ako je známe, vytvorenie slovenského štátu pod Hitlerovým dohľadom Jozef Cíger Hronský okomentoval ako najvyšší politický úspech slovenského národa a v tomto duchu rečnil aj na oficiálnych akciách. V roku 1943 sa zaslúžil o vznik tlačiarne Neografia, no dobové materiály hovoria, že pôvodne išlo o rodinný podnik Žida Oskara Horského, ktorý slovenský nakladateľ získal arizáciou. Keď v roku 1944 hľadal zamestnanca do Matice slovenskej, ako podmienku stanovil árijský pôvod. Vojnovým zločincom však nebol.
Ako podporovateľa režimu ho 1. septembra 1944 zatkli, no na druhý deň prepustili. O dva mesiace už opäť sedel na správcovskej stoličke Matice slovenskej. V januári 1945 pred strachom z československých súdov emigroval. V Ríme sa mu po dvojtýždňovom väzení podarilo nasadnúť na loď, ktorá ho dopravila do nového domova - do Argentíny. Lásku k rodnej krajine podporoval aj tam ako predseda Slovenskej národnej rady v zahraničí a ako redaktor časopisu Slovák v zahraničí. „Ja som ho vždy považovala za čestného a láskavého človeka. Doteraz hľadajú na každom nejakú špinu, človeku je z toho až zle. Slovensko mu bolo drahé, opúšťal ho nedobrovoľne. Ale musel. Veď tie súdne procesy boli všetky zmanipulované s vopred danými rozsudkami,“ hodnotí niekdajšiu históriu svojím pohľadom pani Macuľová. 

Na našich školách je povinným čítaním, Jozef Cíger Hronský naň zbieral inšpiráciu v dedine Pohorelá. So skutočným Jozefom Makom si tam vraj každý rozumel.

Zaslúžil sa o ňu aj mnohými knihami pre deti.

Dielam, ktoré spisovateľ vytvoril, niet čo vytknúť, no názory na jeho osobnosť sa rôznia.

Stvárnil ho Dávid Hartl, vraj je rovnako vysoký ako skutočný Jozef.

Takto vyzeral drevorubač Jozef Mak vo vojenskej uniforme.

Mesiac po smrti Jozefa Cígera Hronského zomrela aj jeho manželka Valéria.

Utiekol do juhoamerickej Argentíny, aby sa zachránil.

Hronského neter Mária Macuľová pri obraze Ježiša, ktorý strýko namaľoval počas pôsobenia v Ríme.

Hronského dielo dnes spravuje jeho pravnuk Mauro Nicolas Muleiro. Na zábere s dcérou.

Cecília Peternelj Cíger Hronská na zábere s vnučkou Márie Macuľovej Alenou vo vstupnej hale domu v Argentíne.

Pretože sympatizoval s Tisovou vládou, po vojne radšej emigroval. Na zábere vpravo v kresle.

Je uznávaným folkloristom, spieva aj v známej speváckej skupine Horehronskí chlopi.

To je gól: Potomok Jozefa Maka sa pohybuje medzi slovenskými celebritami. Našli sme ho!

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

To je gól: Potomok Jozefa Maka sa pohybuje medzi slovenskými celebritami. Našli sme ho!

Erik Kollárik

Súvisiace články

Detaily rozchodu Brzobohatého a Kuchařovej: Nepomohli im ani manželské terapie

Posledné tajomstvo Karola Duchoňa: Túžil po hlase tohto slovenského speváka

Toto že sú najkrajšie dievčatá na svete? Modelingovú súťaž zvalcovala Slovenka aj Češka

K**va, zničili ste mi život: Dobový výrok Karola Duchoňa najväčšiemu rivalovi. Čo mu závidel?

Ťažké časy: Janko Lehotský otvorene o alkoholizme: Dôvod prečo nemôže piť viac ako doteraz

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás