Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Počas kariéry Hany Zagorovej (†75) vzniklo len veľmi málo mediálnych výstupov, v ktorých by nespomínala šťastné detstvo. Prežila ho s rodičmi, so sestrou, starou mamou a s tetou vo veľkej vile v dedine Petřkovice, ktoré sú dnes súčasťou Ostravy. Hana a jej sestra Evelyn sa odtiaľ pomerne skoro odsťahovali do Prahy a pár rokov nato ich nasledovali rodičia. Poschodovú vilu s tromi terasami a obrovskou záhradou predali a odvtedy chátra.

„Kedysi to bol najkrajší dom v&nbsp;dedine, dnes je to staré, škaredé a&nbsp;spustnuté,“ povzdychol si starosta dediny Ivo Mikulica, keď sme sa s&nbsp;ním skontaktovali. Podľa jeho slov sa na&nbsp;kedysi vychytenej adrese vystriedalo niekoľko majiteľov aj podnájomníkov, no žiaden z&nbsp;nich sa o&nbsp;nehnuteľnosť nedokázal postarať tak ako Zagorovci. „Pred časom tam bývali nejakí feťáci, teraz vlastne ani neviem, komu patrí,“ dodal.

Starosta má ťažké srdce aj na&nbsp;slávnu, nedávno zosnulú umelkyňu. „Pravidelne sme ju k&nbsp;nám ako našu rodáčku pozývali, no nikdy neprišla. O&nbsp;Petřkoviciach často hovorila, ale inak sa k&nbsp;nám veľmi nehlásila,“ skonštatoval.

Po&nbsp;drsných slovách starostu Petřkovíc sme sa do&nbsp;miest, kde Hana Zagorová trávila detstvo a&nbsp;pubertu, vybrali osobne. „Fotíte si dom Haničky? To bola veľmi slušná a&nbsp;dobrá rodina. Poznala som ich všetkých, ešte aj starého Zagoru, toho pána fotografa,“ prihovorila sa nám staršia pani.

Keď namietame, že otec Hany Zagorovej bol stavebný inžinier, prehodí, že myslí speváčkinho deda Pavla Zagoru. „On bol ešte Zagóra s&nbsp;dlhým ó. Tu neďaleko v&nbsp;Hlučíne mal kino a&nbsp;fotoateliér. Počas vojny sa tam vojaci chodili fotografovať, aby mali na&nbsp;nich rodičia pamiatku, keby na&nbsp;fronte padli,“ upresňuje.

Fakt, že Hana Zagorová už ako slávna speváčka Petřkovice obchádzala, nám potvrdzuje aj niekdajšia suseda. „Ani si nespomínam, kedy som ju na&nbsp;tomto mieste videla naposledy. Ale čo by tu aj robila? Veď u&nbsp;nás už nikoho nemá a&nbsp;mala sa pozerať na&nbsp;tú biedu?“ kladie si rečnícku otázku a&nbsp;pozrie na&nbsp;spustošený rodný dom speváčky.

Z&nbsp;rozprávania Hany Zagorovej vieme, že hoci mali nemocnicu tristo metrov od&nbsp;domu, mama Edeltruda ju porodila vo vlastnej spálni. Jej sestra Evelyn mala v&nbsp;tom čase dva roky. Sestry v&nbsp;Petřkoviciach prežili detstvo, ktoré speváčka neraz označila za&nbsp;rozprávkové. „Bolo to ako predstava dieťaťa z&nbsp;rozvedeného manželstva o&nbsp;ideálnom domove. Lenže u&nbsp;nás to ideálne bolo aj v&nbsp;skutočnosti. Hneď ako som vyskočila z&nbsp;postieľky, smiala som sa. Každému som dala pusu, potom som sa vyklonila z&nbsp;okna a&nbsp;zavolala: Ahoj, slniečko. Odjakživa som bola rada na&nbsp;svete,“ vyznala sa Hanka v&nbsp;jednom z&nbsp;našich mnohých rozhovorov.

Vila na&nbsp;kopci, v&nbsp;ktorej šťastná rodina nažívala, dnes už romantické predstavy nevzbudzuje. Nehnuteľnosť bola kedysi pýchou dediny, ale v&nbsp;polovici osemdesiatych rokov ju manželia Zagorovci predali. „Prví majitelia boli mladí manželia, ktorí to tu ešte udržiavali. Potom to už bola pohroma,“ vyratúva suseda. „Ďalší majiteľ bol kriminálnik, skončil vo väzení. Keď zomrel, niečo vyviedol aj jeho syn a&nbsp;putoval za&nbsp;mreže tiež. Teraz dom prenajíma, ale kto sú tí ľudia, netuším,“ krčí plecami.

Pán Zagora bol kedysi pyšný na&nbsp;udržiavanú záhradu plnú kvetov, okrasných skaliek, stromov, zeleninových záhonov a&nbsp;vždy pedantne pokosený trávnik. Dnes by zaplakal. Stromy, ktoré kedysi zasadil na&nbsp;počesť svojich dcér, rastú nadivoko alebo ležia na&nbsp;zemi. O&nbsp;okrasnej záhrade nemôže byť ani reči. Okolo vily rastie vysoká tráva. Letecký záber tiež ukazuje, že na&nbsp;pozemku vegetuje niekoľko vrakov áut.

Hana Zagorová už ako mladá ostravská speváčka vravela, že sa nerada vracia do&nbsp;minulosti a&nbsp;žije prítomnosťou. Aj to bol dôvod, prečo mohol vzniknúť dojem, že na&nbsp;Petřkovice zanevrela. „Z&nbsp;domu som vyletela ako sedemnásťročná a&nbsp;všetky obrazy si chcem uchovať také kúzelné, ako ich mám v&nbsp;spomienkach. Naša vila niečím každého priťahovala. To viem stopercentne. Preto som vôbec necítila potrebu behať za&nbsp;deťmi a&nbsp;prosiť ich o&nbsp;kamarátstvo. So mnou a&nbsp;s&nbsp;mojou sestrou sa chceli kamarátiť všetci. Výborné bolo, že rodičia nás vôbec nenútili upratovať. Vraj sa ešte v&nbsp;živote naupratujeme dosť. Radšej boli, keď sme lietali po&nbsp;vonku,“ povedala.

Na&nbsp;dvore mali Zagorovci hotový zverinec. „Holuby, nutrie, dvoch psov, mačku, králiky aj korytnačku. Bola som vychovávaná k&nbsp;všetkému, čo je živé a&nbsp;pekné. Bolo to také krásne a&nbsp;romantické. Mojou neporušenou spomienkou je aj mamička v&nbsp;kuchyni, ktorá varí nejakú dobrotu a&nbsp;píska si pri tom. Dodnes cítim vôňu košíka na&nbsp;verande, ktorý bol vždy plný dobrôt, ktoré sa nám urodili v&nbsp;záhrade. Ale túto kapitolu som si v&nbsp;hlave uzatvorila a&nbsp;myslím, že žiadna nová spomienka nemôže prebiť tento ideál,“ vysvetlila a&nbsp;po&nbsp;chvíli predsa len priznala, že v&nbsp;minulosti neodolala. Pokúsila sa vrátiť v&nbsp;čase. „Asi som si myslela, že keď sa pozriem na&nbsp;svoj milovaný rodný dom, nájdem tam všetko v&nbsp;nezmenenej podobe.“

Raz, keď Hana koncertovala v&nbsp;Ostrave, autom zabehla do&nbsp;Petřkovíc. Zbadala vrchnú časť ich niekdajšieho domu, ale bol to podľa nej „veľmi pochmúrny pocit“. „Ako v&nbsp;psycho filme. Ani som nezastavila. Pripadal mi strašne opustený a&nbsp;smutný. Išla som ďalej a&nbsp;tam, kde bola obecná škola, v&nbsp;ktorej som ako žiačka 5. B. stála v&nbsp;žltých šatách prvýkrát na&nbsp;javisku, je teraz nejaké obchodné stredisko. Je to stále pekná dedina, ale už úplne iná,“ zaspomínala si s&nbsp;nostalgiou.

Po&nbsp;čase Zagorová opäť spievala v&nbsp;Ostrave a&nbsp;do&nbsp;rodnej dediny ju viezol Petr Rezek. „Stromy, ktoré sadil náš otecko, vyrástli do&nbsp;obrovskej výšky. Ich holé kmene boli úplne iné. A&nbsp;naraz som si všimla vo vysokej tráve sedieť farebného trpaslíka. Tento pohľad už nadobro uzavrel moju detskú kapitolu. Ako naivne si človek myslí, že niekde zanechá svoju stopu naveky,“ zamyslela sa a&nbsp;po&nbsp;chvíli v&nbsp;odhaľovaní svojho vnútra pokračovala.

„Večer na&nbsp;koncerte som na&nbsp;to pri pesničke Studánko stříbrná myslela veľmi intenzívne. Spievam o&nbsp;tom, ako sa mi niekedy sníva, že som opäť dievčatko s&nbsp;vrkočmi, preletím našou bránkou a&nbsp;zamierim do&nbsp;lesa, ktorý sme mali kúsok za&nbsp;domom. Dojalo ma to až k&nbsp;slzám. Nebolo to na&nbsp;javisku vôbec príjemné, už by som to nechcela nikdy zažiť,“ doplnila vtedy.

A&nbsp;kedy Hana Zagorová Ostravsko vlastne opustila? Niekedy v&nbsp;polovici osemdesiatych rokov sa vo víre obrovskej popularity a&nbsp;zaneprázdnenosti podujala na&nbsp;smelý krok. Spolu so sestrou Evelyn rodičom navrhli, aby sa presťahovali do&nbsp;Prahy. „Chceli sme ich mať bližšie. Zaskočilo ich to, tak som si povedala, že ich nebudem nútiť. Najprv začali chodiť na&nbsp;víkend, neskôr na&nbsp;celý týždeň. Potom si čoraz viac sami uvedomovali, že na&nbsp;dom v&nbsp;Petřkoviciach už nestačia. Keď ho predali a&nbsp;presťahovali sa, bola som prešťastná.“

Po&nbsp;čase prišlo bolestné precitnutie. „Myslím, že vykorenením z&nbsp;miesta, ktoré milovali, sa život mojich rodičov výrazne skrátil. V&nbsp;Prahe nemali svojich priateľov, najviac chýbali mojej spoločenskej mamičke,“ vyznala sa speváčka z&nbsp;toho, čo si vyčítala do&nbsp;konca života. „Obaja zomreli v&nbsp;polročnom intervale po&nbsp;sebe, mama ako sedemdesiatročná, ocko mal o&nbsp;dva roky viac. Strata rodičov zostane pre mňa nezahojená rana. Myslím na&nbsp;nich každý deň, ich fotografiu mám aj v&nbsp;spálni.“

Mamu a&nbsp;otca pochovala Hana Zagorová najprv na&nbsp;chalupe, ktorú im kúpila v&nbsp;prírodnej oblasti Kokořínsko. Ale pred šiestimi rokmi investovala do&nbsp;hrobového miesta na&nbsp;pražskom cintoríne Vyšehrad, ktorý mala neďaleko svojho bydliska v&nbsp;Podolí. „Rodičov som dala premiestniť sem. Predpokladám, že pri nich raz skončím aj ja,“ oznámila raz bez okolkov.

V&nbsp;období, keď vyriekla tieto slová, mala speváčka pätnásť koncertov mesačne a&nbsp;isto netušila, že jej čas sa neúprosne kráti. Tak ako rodičov, nakoniec aj ju zlomila psychika. Fakt, že po&nbsp;ochorení kovid nemohla koncertovať, Hanu Zagorovú doslova zlikvidoval. „Je mi veľmi ľúto stratených životov. Všetci máme pocit, že nám niekto vzal čas a&nbsp;vôbec život. Je mi z&nbsp;toho veľmi úzko,“ skonštatovala v&nbsp;jednom z&nbsp;posledných vyjadrení na&nbsp;adresu nepríjemného lockdownu.

FOTO spustošeného rodného domu Hany Zagorovej v GALÉRII&nbsp;

Speváčka skonala jedenásť dní pred svojimi sedemdesiatymi šiestymi narodeninami. Urnu s&nbsp;jej popolom uložia k&nbsp;rodičom do&nbsp;hrobu, kde už svieti aj jej meno.

Toto si Hana Zagorová nezaslúžila: Nechutný útok starostu jej rodnej dediny! Slová, ktoré bolia

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Toto si Hana Zagorová nezaslúžila: Nechutný útok starostu jej rodnej dediny! Slová, ktoré bolia

Erik Kollárik

Súvisiace články

Juraj Čurný sa poriadne sekol: To, čo vyhlásil na adresu H. Zagorovej, v Česku ťažko predýchajú

Česká speváčka o svojom otcovi tyranovi: Kopal ma do brucha, aj hlavy. Už som sa ani nebránila

Slová zosnulej Hany Zagorovej o priateľstve medzi kolegami sa naplnili: Kto ignoroval pohreb?

Hana Zagorová pred smrťou: Pohreb mi je ukradnutý. Už nič nepokazím, budem mŕtva, vyhlásila

Záhadná smrť kapitána Nálepku: Podľa netere, slávnej českej herečky ho mohli zabiť vlastní

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás