Herec Ladislav Chudík patrí suverénne k nášmu najväčšiemu kultúrnemu dedičstvu. Jeho umelecké kvality v kombinácii s morálnymi vlastnosťami, ktorými disponoval, z neho už počas života spravili miláčika slovenského, ale aj českého národa. No nie každý mu prejavoval svoj obdiv. Tŕňom v oku bol aj pre susedov v panelákovom dome, kde žil. Otvorene nám o tom porozprával v roku 2001. „Stále je okolo mňa veľa nepríjemných ľudí. Svojou nevraživosťou, závisťou, alebo ako to nazvať, mi strpčujú život. Ale nech si všimnú, že som už starší človek, takže by mi nemali kaziť starobu takými impertinenciami,“ posťažoval sa nám bezradne. 

Pochovávali ho

Podrobne nám tiež opísal nepríjemné ataky, ktorým musel veľmajster hereckého umenia vo vysokom veku čeliť. „Viete, ja tých ľudí istým spôsobom dráždim, pretože podľa nich som mal byť už dávno pod trávou. Často dostávam sprosté listy, v ktorých mi ľudia vytýkajú, že ešte žijem. Pocítil som to aj v dome, v ktorom bývam. Otvorene vám poviem, mám dokonca pocit ohrozenia. Tí gauneri ma organizovane provokujú. Je to trápne. A potom, nech mi niekto tvrdí, že som obľúbený herec,“ hlesol pre nami.

Žiaden milionár

Neprajníkom podľa vlastných slov ležal v žalúdku preto, lebo mali pocit, že patrí k bohatým ľuďom. „Ale majú blbú predstavu, lebo ja naozaj nie som milionár. Pokojne by som predložil aj účty, aby pochopili, že v tomto smere mi niet čo závidieť. Jazdím na Felícii, bývam v obyčajnom panelákovom dome v Petržalke, mám starú drevenú chatu v Senci na Slnečných jazerách a to je všetko. Takto si ja žijem. Na lepšie auto, ani vilu jednoducho nemám. Jeden sused ma dokonca vyháňa z nášho domu, vraj mám bývať vo vile. Tak nech mi ju kúpi,“ zhodnotil roztrpčene situáciu.

Navždy v srdci

Ladislav Chudík napokon zomrel pred piatimi rokmi ako deväťdesiatjeden ročný. V čase jeho odchodu, sa napriek nevraživosti jedincov, Slovensko ponorilo do obrovského smútku. Najviac samozrejme strádala a dodnes stráda jeho manželka Alena. Keď sme sa jej pred časom spýtali, čoho by sa po manželovi nikdy nevzdala, odpovedala jednoznačne. „Jeho citov. Keď máte v srdci človeka, s ktorým ste žili a ktorého ste milovali, je prirodzené, že ho máte v srdci po zbytok života. Nie ľahko sa zmieruje, že tu už nie je a vôbec nehrá úlohu, že sa dožil vysokého veku. Ale je pravda, že horšie je, keď niekto odchádza predčasne. Manžel prežíval ťažko, keď mu odchádzali priatelia a kolegovia, a ešte horšie, keď aj tí, ktorí od neho boli podstatne mladší. Taký je ale život,“ pripomenula starú pravdu.

Neopúšťa sa

Mnoho ľudí, ktorých opustil partner, upadá s blížiacim sa vianočným obdobím do letargie a smútku, z ktorého nedokážu nájsť východisko. Pani Chudíková, ktorá je v rovnakej situácii, má pre nich jasný odkaz. „Nesmieme sa opúšťať. Nie je dobré trestať seba aj okolie za to, že vám niekto chýba. Treba žiť pre tých, ktorí tu sú. Skôr sa tešme. Určite by si to želali aj tí, ktorých sme stratili,“ hovorí. Sama sa podľa vlastných slov hodlá aj riadiť. „Na vianočné sviatky budem pútnik, ktorý chodí po rodinách. Navštívim dcéru aj brata s ich rodinami, nevynechám ani rodinu môjho manžela“, plánuje.  

Pozrite si v GALÉRII vzácne zábery nezabudnuteľného Ladislava Chudíka v spoločnosti hereckých legiend aj manželky