Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentmi sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Život Akrama Khana pripomína telenovelu s&nbsp;príbehom o&nbsp;sne malého chudobného chlapca stať sa slávnym tanečníkom. Dnes renomovaný britský tanečník sa narodil v&nbsp;Londýne, no jeho rodičia pochádzajú z&nbsp;Bangladéša. Do Spojeného kráľovstva emigrovali v&nbsp;čase, keď sa ich krajina zmietala vo vojne a&nbsp;v&nbsp;chudobe. Na kultúru a&nbsp;tradície svojho rodiska však nezanevreli. Keď zistili, že ich vtedy šesťročný syn má v&nbsp;sebe veľa energie, zapísali ho na kurzy tradičného indického tanca kathak. Vtedy im iste ani vo sne nenapadlo, že raz ho preslávi po celom svete.

Ako prisťahovalci sa pretĺkali, ako mohli. Akramova matka bola krajčírka a&nbsp;otec bankový úradník, neskôr sa mu podarilo prevádzkovať v&nbsp;Londýne vlastnú indickú reštauráciu. Prvý výrazný úspech vtedy 13-ročného Akrama bolo víťazstvo na konkurze do londýnskeho divadla Royal Shakespeare Company. „Ocitol som sa na jednom javisku s&nbsp;najlepšími divadelnými hercami sveta. To bol najkľúčovejší moment môjho života. Ešte viac ma to utvrdilo v&nbsp;túžbe tancovať,“ zaspomínal si.

V&nbsp;prostredí, v&nbsp;ktorom vyrastal, však pre svoje zanietenie veľkú podporu nenašiel. Ako syn bangladéšskych imigrantov bol terčom rasových predsudkov, no rovesníci ho šikanovali a&nbsp;vysmievali sa mu aj pre jeho tanečné aktivity. „Nezdalo sa im to dosť mužské. O&nbsp;to viac sa tanec stal pre mňa únikom z&nbsp;toho, čo sa mi deje,“ zaspomínal si. Sen o&nbsp;profesionálnej kariére spochybňoval aj jeho otec. „Keď som pomáhal v&nbsp;jeho reštaurácii a&nbsp;niesol som napríklad tanier, skôr, ako som ho položil, elegantne som sa s&nbsp;ním najprv zatočil. Otec to považoval za trápne a&nbsp;neprijateľné. Preferoval, aby som si vybral praktickejšie zamestnanie,“ smeje sa Akram s&nbsp;odstupom rokov.

Na jeho slová nedbal. „So sestrou Murshidou sme si v&nbsp;otcovej reštaurácii rozložili kartónové škatule a&nbsp;už sme mali javisko, kde sme si vymýšľali rôzne príbehy. Bolo to krásne,“ dodal s&nbsp;nostalgiou. Trápilo ho, že rasistickým útokom musel v&nbsp;reštaurácii čeliť aj jeho otec. „Chlapi naňho kričali skutočne odporné veci, vysmievali sa mu a&nbsp;ponižovali ho. Najviac mi však lámalo srdce, že sa držal starého koloniálneho myslenia a&nbsp;násilníkom prejavoval napriek tomu úctu. Aj vtedy, keď rozbíjali poháre alebo miesto, kde sedeli. Stále ich volal ,pane‘. Nenávidel som to. Naozaj ma to nahnevalo,“ povedal.

Akram má so svojou japonskou manželkou, tanečnicou Yuko Inoueovou, tri deti a&nbsp;priznáva, že jeho niekdajšiu energiu zdedil najviac syn Kenzo. „Prial by som si, aby mal v&nbsp;sebe gombík, ktorým by som ho mohol niekedy vypnúť. Ja som bol však rovnaký. V&nbsp;prostredí a&nbsp;s&nbsp;ľuďmi, s&nbsp;ktorými som komunikoval, sme sa neustále bavili o&nbsp;tanci a&nbsp;umení. Keď prišla reč na croissant, už sme rozoberali, ako by sa taká postava dala stvárniť tanečne,“ hovorí.

Dcéra Sayuri ho zas nepriamo priviedla k&nbsp;naštudovaniu predstavenia Kniha džunglí. „Máme veľký dom, no ona je najradšej v&nbsp;mojej kancelárii. Neodíde, ani keď mám stretnutie, a&nbsp;počúva aj moje telefonáty. Raz mi hovorí: ,Ocko, hovoríš o&nbsp;zmene klímy, ale nič s&nbsp;tým nerobíš.‘ A&nbsp;potom, keď som pripravoval Knihu džunglí, sa ma zas pýta, prečo musí Mauglího hrať chlapec. Zaskočila ma, nevedel som odpovedať,“ hovorí.

O&nbsp;jej slovách však začal intenzívne premýšľať. Výsledkom je, že postavu Mauglího hrá žena a&nbsp;dej výrazne rozoberá klimatické zmeny, migráciu a&nbsp;stratu identity. „Tým, že Mauglí je tentoraz žena, som chcel poukázať aj na to, že tieto veci sa týkajú každého bez rozdielu,“ vysvetlil. „Rád by som sa ešte viac zaoberal budúcnosťou našej planéty a&nbsp;problémami, ktoré naše deti dedia. Stratili sme to, čo znamená byť človekom. Stratili sme empatiu, ľudskosť. Sme na veľmi nebezpečnej ceste. Naše deti dedia pokazený svet,“ dodal.

Pozrite si aj FOTO GALÉRIU: Najkrajšie zábery z predstavení Akrama Khana