Vyštudovala Fakultu masmediálnej komunikácie na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Začínala písaním o slovenskom futbale, postupne prešla na šoubiznisové témy, ktorým sa venuje takmer dvadsať rokov.

Alena Kvasnicová

<h2>Kirschner: Záchvaty paniky a&nbsp;stres</h2>
Pred mnohými rokmi dobehli psychické problémy speváčku Janu Kirschner (42). Bohužiaľ, počas koronakrízy priznala, že sú späť. „Park je náš les. Tu odbúravam stres a sporadické záchvaty paniky, ktoré sa vrátili po deviatich rokoch, práve v čase lock­downu. Je nás viac a je dobré vedieť, že v tom nie ste sami. Rozprávajte o tom, čo vás trápi, a nezabúdajte dýchať! Vaše telo vám všetko napovie. Niekedy stačí len načúvať,“ napísala umelkyňa pred rokom na sociálnej sieti. Janu vtedy podľa jej slov nakopla stránka bývalého holandského kaskadéra Wima Hofa, prezývaného Iceman, ktorý skúma rôzne možnosti mysle.

Pokračovanie na ďalšej strane...

<h2>Buckingham: Trpí pocitom škaredosti</h2>
epresie už pred viac ako rokom priznala aj speváčka Celeste Buckingham (26). „Dlho bojujem s tým, ako vyzerám. Úprimne, chvíľu som hladovala a dúfala, že schudnem,“ ozvala sa z ostrova Madeira, kam sa v priebehu pandémie odsťahovala za svojimi blízkymi. „Potom som si uvedomila, že to je hlúposť, tak som začala cvičiť. Takým spôsobom, že som niekoľkokrát mala pocit, že odpadnem od únavy. Keď som to už nezvládala, vyhýbala som sa zrkadlám a vonkajšku, aby som sa nemusela obliekať a riešiť, čo na seba. Aby som nemala potom polhodinové ‚depky‘ preto, že rifle spred troch rokov už nesedia.“ Celeste podľa jej slov prešla mnohým. Od poruchy príjmu potravy cez anorexiu až po dysmorfofóbiu, čo je psychická choroba spočívajúca v tom, že jedinec je presvedčený o vlastnej škaredosti či vrodenej deformite. Či vyhľadala odbornú pomoc, však nespresnila.&nbsp;

<h2>Schrameková: Plakala každý deň</h2>
psychickými ťažkosťami bojuje aj herečka a&nbsp;komička Lujza Garajová Schrameková (38). Všetko odštartovala pandémia koronavírusu a&nbsp;obdobie, keď zostala dlhé mesiace bez práce. Lujzu premohol obrovský smútok. „Bolo to v&nbsp;septembri, keď dcéra Grétka začala po prázdninách chodiť do školy. A&nbsp;ja som plakávala každý deň. Išla som ju zaniesť do školy a&nbsp;vedela som, že sa potom musím rýchlo niekde schovať, lebo som vždy celú cestu domov preplakala. Keď som prišla domov, mala som úplne premočené rúško,“ priznala v&nbsp;apríli herečka pre Denník N. Vraj ju netrápilo nič konkrétne. „A&nbsp;to ma začalo desiť - že plačem bezdôvodne. Stačil jediný manželov pohľad, ktorý sa mi zdal kritický. A&nbsp;pritom sa len na mňa pozrel. Alebo decká ofrflali obed a&nbsp;pre mňa to bolo na zrútenie. Teraz mi je to smiešne, ale v&nbsp;tej chvíli som vôbec nemala nadhľad. Nevedela som sa z&nbsp;toho dostať,“ netajila Garajová.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/trpia-depresiami-zachvaty-paniky-u-kirschner-pocit-skaredosti-u-buckingham-plac-u-garajovej/1" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
Nakoniec vyhľadala odborníka. „Keby som nešla za psychologičkou, naozaj neviem, či by som už dnes nebola rozvedená,“ znejú prekvapivé slová Lujzy, ktorá všetku vinu najprv zhadzovala na manžela. Potom každý týždeň začala chodiť k&nbsp;odborníčke, ktorá ju naučila dvakrát denne robiť štvrťhodinové relaxačné cvičenia, a&nbsp;tak nemusela užívať ani antidepresíva. „Keď sa dnes večer zavriem do izby, už viem, že to nie je nič zlé. Nie som o&nbsp;nič horšia matka, horšia manželka alebo horší človek, ak práve v&nbsp;tej chvíli nevarím, neupratujem, teda nerobím niečo pre niekoho iného. Jednoducho týchto desať minút som sama a&nbsp;mám pokoj,“ dodala herečka.&nbsp;

<h3>O depresii a psychických problémoch sme sa porozprávali aj s psychologičkou Dagmar Kopčanovou:</h3>
&nbsp;
&nbsp;Čo spôsobuje depresiu u ľudí a čo je hlavný spúšťač?
Depresia je mentálne ochorenie, prejavujúce sa celkovou stratou energie , nezáujmom o dianie v okolí a smutnou, prípadne aj úzkostlivou náladou. Každoročne ochorie na depresiu približne 5% obyvateľstva nezávisle na veku, pričom výskyt je oveľa častejší u žien ako u mužov. Medzi najčastejšie spúšťače patrí napríklad stres, výsledkom čoho je porucha nálady, podráždenosť, poruchy príjmu potravy a mnohé ďalšie telesné i duševné symptómy.
Sú profesie, kde majú ľudia väčšiu predispozíciu trpieť depresiami, ako napríklad umelci, speváci?
Ak sme hovorili o strese ako spúšťači depresie, tak potom sú to práve tieto typy povolania, ktoré sa vyznačujú obrovským duševným vypätím, nečakanými situáciami, ktoré treba čo najrýchlejšie vyhodnotiť, spracovať, a to všetko s hravosťou a eleganciou, aby sa umelec pred očami verejnosti „nestrápnil“ . Pochopiteľne, na to človek potrebuje mať v zásobe veľa, veľa pozitívnej energie a podpory zo svojho okolia, ktorá ho vie držať nad vodou. Ale stáva sa to, samozrejme aj ľuďom v iných profesiách, ktoré spôsobujú prílišné fyzické i psychické vyčerpanie a následné zákonité „vybitie bateriek“.
&nbsp;Je nárast tohto ochorenia s nástupom tejto "rýchlej" doby? Dá sa povedať, že je to novodobá civilizačná choroba?
Súčasná náročná doba, plná digitálnych vymožeností, charakteristická rýchlym životným štýlom, plná najrôznejších podnetov a v posledných dvoch rokoch, žiaľ, silne poznačená aj dôsledkami celosvetovej pandémie COVID 19, vytvára ďalšie podhubie pre zvýšenie rizík a nárastu depresií u ľudí. Aj sociálne siete, kde sa ľudia porovnávajú spôsobujú ľuďom časté psychické problémy.
Môže byť geneticky daná?
Skúmanie genetických predispozícii na rozvoj depresie prebiehalo už oddávna. Odborníci pomocou výskumov skutočne zistili aj "prenos" tejto duševnej choroby z matiek na ich dcéry, čiže, áno , jedinci môžu mať k depresii či už genetickú, ale aj hormonálnu predispozíciu.
Čo ľuďom s takýmito problémami môže pomôcť?
Dôkladne odborne vyšetrenie, na ktorom stanoví odborník, po dohode s pacientom, spôsob liečby. Najčastejšie je to psychoterapia, niekedy, vo vážnejších prípadoch môže byť ešte doplnená aj o medikamentóznu liečbu ( antidepresíva).
&nbsp;Čo ešte v prevencii pomáha ?
Pravidelnosť a rytmus pri denných činnostiach. Kľudné rodinné rituály (spoločné stolovanie, výlety a pod.) Láskyplné vzťahy v užšej aj širšej rodine. Dostatok priateľov, korektné vzťahy na pracovisku, plánovanie aktivít , určovanie priorít či pravidelný oddych (aktívny aj pasívny).Vyhýbanie sa alkoholu, fajčeniu, ponáhľaniu sa.
&nbsp;