Tip na článok
Konečne: Škantárovci si práve splnili sny.

Tvrdohlaví Škantárovci popierajú zákony deblkanoistov: Zlatí olympionici sa báli vody, v lodi sedia naopak

Zlatí bratranci Škantárovci by mali sedieť v lodi naopak, no odmietli si presadnúť.

Spišská Stará Ves, centrum Zamaguria, je s 2 200 obyvateľmi tretie najmenšie mesto na Slovensku, no pokojne ho môžeme označiť za hlavné mesto svetového vodného slalomu. Odtiaľ pochádzajú čerství olympijskí víťazi, bratranci Ladislav a Peter Škantárovci, aj ich tréner Juraj Minčík. Bronzový singlkanoista z olympiády v Sydney 2000 zvládol v Riu dotlačiť svojho ďalšieho zverenca Mateja Beňuša k premiérovému striebru. Vďaka tomu je Slovensko znovu najlepšou vodnoslalomárskou krajinou na hrách. Šéfovia Medzinárodnej kanoistickej federácie sa môžu aj rozkrájať. Ani nezmyselné pravidlo, podľa ktorého môže na olympiádu ísť len jedna loď z jednej krajiny, našich vodákov nezastavilo. A to v Riu neštartovali také esá ako Martikán, Kaliská či bratia Hochschornerovci.

V októbri na maratón

„Keď som po Pekingu v roku 2008 končil, bola to len taká túžba, aby moji pretekári boli lepší ako ja. Dnes je to sladká realita,“ nadchýnal sa v nedeľu večer po prílete na bratislavskej Magio pláži 38-ročný Juraj Minčík.

Svojich chlapcov povzbudzoval aj špeciálnou stávkou: Ak získate medailu, pobežím maratón. „Tak trochu som trénoval už predtým. V kútiku duše som veril, že to chalani zvládnu. Už som si zaplatil štartovné, 2. októbra bežím košický maratón. Či sa mi to páči, alebo nie,“ smial sa Juraj.

„Niečo hviezdne,“ tak opisoval zlaté chvíle zadák lode Peter Škantár. Vitrínku na zlatú olympijskú medailu má doma v Rajke, kde býva s manželkou Darkou, ročným synom Markom a trojročným Adamkom, rezervovanú už roky. „Mám tam všetky trofeje a jednu špeciálnu poličku vyhradenú len na ňu. Teším sa, ako si ju tam vložím a budem sa na ňu pozerať. Vždy som po nej túžil,“ priznáva o pol roka starší Peter.

Petrova rodinka: Manželka Darina Škantárová s ročným Markom a trojročným Adamkom.FOTO: Tony Štefunko

Ešte predtým si však určite vychutnal prvé krôčiky mladšieho syna. Keď do Brazílie odchádzal, Marko ešte nechodil. „Bude to pre neho veľké prekvapenie,“ tešila sa ešte pred jeho návratom domov manželka Darinka.

Poznali sa takmer od detstva, keďže jej otec Karol Rozmuš bol vodnoslalomársky tréner. Trénoval aj Juraja Minčíka. „Svoju lásku sme definitívne spečatili 31. októbra 1999. V kine. Boli sme na Notting Hill. Už sme spolu sedemnásť rokov,“ usmieva sa Darka v záhrade domu v Rajke. Sediac pri tom na gauči, ktorý Peter sám zmajstroval. „Vždy rád majstroval a piplal sa okolo domu,“ priznáva.

Aťo má doma džudistku

Mladší Ladislav, ktorému všetci hovoria Aťo, je skôr knihomoľ. S manželkou sa však zoznámili v lodi. „Na turistickom kurze zo školy. Obaja sme chodili na Fakultu telesnej výchovy a športu. Bola som jediné dievča v skupine a vedúci ma posadil do lode práve s Aťom. Nebola to láska na prvý pohľad. Sympatie boli, bezhlavé to však nebolo. Navyše on mal ešte v tom čase vzťah. Najskôr ho musel ukončiť. Dokopy sme sa dali tri mesiace po tom, na Menorke. Teraz je to presne desať rokov,“ vraví Eva Škantárová, Aťova manželka.

Spolu majú 1,5-ročnú dcéru Evičku. A doma vybozkávaný televízor. „Každá loď v televízii bola tato,“ priznala Eva, bývalá štvornásobná majsterka Slovenska v džude. „Držalo ma jedenásť rokov. Sama nedokážem pochopiť, ako je možné, že tak dlho. Je to veľmi tvrdý šport,“ čuduje sa.

Dve Evičky: Najväčšie lásky Ladislava Škantára.FOTO: Tony Štefunko

V lodi sedia naopak

Hoci Škantárovci sú len bratranci, majú veľa spoločného. Obaja sú zo Spišskej Starej Vsi, obaja začínali v K1, obaja sa ženili v Červenom Kláštore, obaja občas radi rybárčia, obaja si kúpili dom hneď za hranicami, v Rajke. Pár metrov od seba. Na kanál do Čunova je to odtiaľ len pár minút. Aj ich manželky si rozumejú. „Keď sú chlapci preč, trávime spolu takmer všetok čas. Keď sa vrátia, tak o trochu menej. Nech nie sú spolu stále,“ vraví Darina Škantárová.

Len výška ich rozdeľuje. Bratranci tak trochu popierajú zákony deblkanoistov. Háčik, ten, ktorý v lodi sedí vpredu, je vždy menší. Aby zadák lepšie videl. Tak bolo aj v prípade Škantárovcov. Kým Aťa však neskôr vytiahlo, Peťo toľko nenarástol. Dnes má o sedem centimetrov menej.

„Už ako dorastencov ich chceli vymeniť, ale oni odmietali. Dnes som rada, že to tak ostalo,“ usmieva sa Mária Škantárová, Petrova mama. „Jeden z trénerov nám v tom čase dokonca povedal, že to nemá význam. V našej disciplíne platí, že ak je háčik vyšší, ten druhý cez neho nevidí. Navyše nižší predák sa vie jednoduchšie schovať pri tyčke, ale už bolo neskoro. Nepresadli sme si,“ priznáva Ladislav Škantár.

Z hendikepu si bratranci namiesto toho spravili výhodu. Naučili sa jazdiť dokonale technicky „Keďže som vyšší a vpredu, musíme mať nielen hrubú silu, ale aj techniku. Naučil som sa špicu lode smerovať tak, aby stopa bola ideálna,“ pokračuje Aťo.

Trpezliví bojovníci

Bola to len ďalšia prekážka na ich ceste bojovníkov. Fenomenálni bratia Hochschornerovci ich nepustili na olympiádu ani do Pekingu 2008, ani do Londýna 2012. Škantárovci však nestrácali nádej, že raz sa to podarí. „Aj po prehrách sme sa snažili čo najskôr spamätať. Ísť stále dopredu,“ vraví Peter Škantár. „To je na nich najobdivuhodnejšie. Majú za sebou omnoho viac prehier ako iní športovci, no vždy sa dokázali motivovať. Tou vierou nakazili aj mňa,“ chváli ich Eva, Aťova manželka.

Je paradox, že o prvú zlatú sa v Riu postarali východniari, ktorí sa dlho vody báli. „Dodnes si pamätám, ako sme ich na starej Avii viezli prvý raz do Čunova, keď tam otvorili kanál. Zobrala som si týždeň dovolenky, aby som im mohla variť. Keď sme ku kanálu došli, bola vypustená voda. Chlapci boli nadšení. Ako to oni zvládnu. Na druhý deň ráno, keď vodu pustili, ich to prešlo. Ani v Poľsku, kam sme občas chodievali, ani v Mikuláši taký divoký kanál nebol. Hneď na prvej bránke sa prevrátili. Horekovala som, načo som si brala dovolenku. Na lepenie lodí?“ spomína Mária Škantárová, Peťova mama. „V Čunove je taká ťažká voda, že nám trvalo pár rokov, kým sme si na ňu zvykli. Skutočne ťažká, nebolo to jednoduché,“ vraví Ladislav Škantár.

Začiatky: Kedysi sa lode báli, dnes sú olympijskí víťazi.Reprofoto: Tony Štefunko

Schovaní pri kríkoch

Aj na Orave sa bratranci, ktorí začínali s futbalom a lyžovaním, ako chlapci v lodi vytrápili. „Behali sme so švagrinou okolo brehu, keď sme ich nikde nevideli. Oni namiesto toho, keď prišli pred veľký skok, pripádlovali k brehu a tam sa pri kríkoch schovávali. Začiatky boli skutočne ťažké, ale to úsilie stálo za to. Som na oboch nesmierne hrdá a verím, že kanoistickí šéfovia C2 z olympiády nevyhodia. Veď je to náročná a mimoriadne atraktívna disciplína, kde je veľmi ťažké zladiť sa. Navyše, oni ten šport milujú, žijú ním,“ želá si Mária.

Či sa kategória C2 udrží aj o štyri roky na olympiáde v japonskom Tokiu, by sa malo rozhodnúť v lete budúceho roku. Škantárovci dúfajú, že áno. V tom čase by mal Peter 38 a Ladislav o pol roka menej. „Roky pribúdajú, ale stále sa cítime mladí. Budeme veľmi radi, ak pri tom v Tokiu budeme. Urobíme pre to všetko,“ vraví Ladislav Škantár. Klasického eskimáka, prevrátenie lode, si však radi odpustia. „V deblovke je oveľa ťažšie zvládnuť ho, ako keď je niekto sám v lodi. Kým sme sa ho naučili, trochu to trvalo. Pamätám sa však, že keď sme sa prvý raz prevrátili v Liptovskom Mikuláši a podarilo sa nám zdvihnúť, získali sme sebavedomie,“ vraví Ladislav Škantár.

Strach je preč, prišiel stres

Obaja už strach z vody potlačili, nahradil ho stres z očakávania dobrého výsledku. Po zlate z Ria bude určite ešte vyšší. „Sme však už starší a vieme, čo nás čaká. Dokážeme sa s tým tlakom lepšie popasovať,“ zhodujú sa bratranci, pre ktorých sa úspešná sezóna ešte nekončí. Koncom augusta ich čaká Svetový pohár v Prahe a po ňom ešte záver v slovinskom Tacene. Tentoraz však na tlak uspieť môžu zabudnúť. Najdôležitejšie preteky roka zvládli na jednotku. „Aj tak sme si však v cieli neboli dlho istí, či to bude stačiť,“ priznáva Peter Škantár. „A ja mám stále pocit, že sa mi to iba sníva,“ dodal tréner Juraj Minčík.

Medaila Škantárovcov z Ria bola už desiata slovenská zlatá v ére samostatnosti z OH. Osem z nich získali vodní slalomári - okrem Petra s Ladislavom ešte tri Hochschornerovi a po dve Martikán s Kaliskou. Zostávajúce dve prvenstvá pridala biatlonistka Kuzminová.

Naša vodnoslalomárska špička: Zľava Jakub Grigar, Jana Dukátová, Peter a Ladislav Škantárovci, Matej Beňuš.FOTO: Július Dubravay

Striebro s prechladnutými krížmi

Ani začiatky 29-ročného Mateja Beňuša, strieborného singlkanoistu z Ria, neboli ľahké. Na prvých pretekoch vo Zvolene ho museli zachraňovať. „V lodi sú také plastové šprcky, ktoré vypadnú, keď sa loď prevráti. On, veľký frajer, chcel mať moje neoprénové. Tie boli pevné, nevypadli. Keď sa prevrátil, nevedel z vody vyliezť. Len hlava mu trčala. Lacko, môj manžel, musel skočiť do vody a vytiahnuť ho. Chvíľu mal potom pred vodou rešpekt, no prekonal to,“ spomínala mama nášho reprezentanta Jana Beňušová, medailistka zo súťaže družstiev v Skopje 1975 v rovnakom športe.

Držiteľ prvej slovenskej medaily v Riu prežil krušné chvíle aj v sedemnástich pred štartom juniorských majstrovstiev Európy v Rakúsku. Tesne pred súťažou mu prechladli kríže tak, že sa nevedel postaviť. „Tri dni ležal na zemi. Tak sme zobrali masérsky stôl, sadli do auta a vyrazili za ním. Manžel ho potom celé hodiny prehrieval infražiaričom, aby vôbec mohol nastúpiť. Nastúpil a skončil druhý,“ pokračuje s hrdosťou v hlase mama.

Je to doma: Matej Beňuš si z brazilskeho kanála Deodoro doniesol striebro.FOTO: Getty Images

Dvaapolročný Simon, starší z dvoch synov nášho reprezentanta, sa po návrate Beňuša na Slovensko od tata nepohol ani na krok. Aj počas tlačovej besedy mu sedel na kolenách. Dokonca mu nachystal prekvapenie - nepečenú tortu s piškótami. Manželka Ivana mu zasa spolu s ostatnými zanôtila na pláži pri Dunaji hit skupiny Queen We Are the Champions. „Krásne privítanie. Toľko ľudí som ani nečakal. Pomaly zabúdam, že som bol až druhý. Tá prehra s Francúzom Gargaudom Chanutom však prebolela hneď. Bol lepší, išiel rýchlejšie. Aj striebro je krásne,“ vyznal sa nám Matej Beňuš. Ako inak, so Simonkom na rukách.

VIDEO Plus 7 Dní