Na festivale Mladá píseň Jihlava porazila Ivetu Bartošovú aj Paľa Haberu a keď začala so skupinou Elán koncertovať v najväčších halách Československa, zdalo sa, že ju nič nezastaví. A predsa. Vydanie prvej platne zhatila Nežná revolúcia. „Doma opatrujem dvanásť piesní, ktoré sme vtedy nahrali, no vo vydavateľstve Opus mali pocit, že Slovákov už bude zaujímať len americká muzika, takže sme sa ocitli na vedľajšej koľaji,“ spomína Ingrid Kalmanová (60).

Vychádzajúca hviezda zhasla a preorientovala sa na zahraničie, kde spievala v luxusných hotelových baroch a na zaoceánskych lodiach. Až do pandémie. „Dňa 2. 2. 2020 sme ukončili plavbu okolo severnej časti Austrálie a Indonézskych ostrovov a zo Singapuru som letela na Slovensko.“ Po pandémii sa viac na loď nevrátila, radšej sa v rodnej krajine zamestnala ako predavačka v biopotravinách.

Hlas jej ostal

Piesne, ktoré nahrávala so sprievodnou dievčenskou skupinou Madam, dodnes znejú z rádií alebo si ich fanúšikovia opatrujú na malých vinylových singloch. Niekdajší priaznivci by dnes Ingrid na ulici asi prehliadli, prezrádza ju „iba“ charakteristická farba hlasu, ktorá jej ostala. Speváčka hitov 80-tych rokov si svoj život predstavovala inak. Túžila založiť si rodinu a spievať vlastné piesne v slovenčine pre slovenské publikum. „Nevyšlo to,“ zamyslela sa na úvod nášho stretnutia.

To bola ale kočka: Pozrite si FOTO GALÉRIU mladučkej Ingrid Kalmanovej

Štartovaciu čiaru mala pritom viac ako priaznivú. Na kedysi veľmi známom hudobnom festivale mladých v Bojniciach získala Cenu divákov a mierila na Mladú píseň Jihlava. V Česku dvadsaťjedenročná speváčka súťažila s Paľom Haberom, Ivetou Bartošovou, Petrom Sepéšim či Petrou Zámečníkovou. „V Jihlave sme mali niekoľkodňové sústredenie, kde vyberali finalistov. Bol tam s nami najlepší hlasový pedagóg František Tugendlieb, ktorý učil spievať aj Mariku Gombitovú, Hanu Hegerovú a mnoho iných hviezd. Okrem hlasových cvičení sme sa učili tancovať, komunikovať a pohybovať po pódiu.“

Samotní súťažiaci favorizovali na víťaza festivalu Paľa Haberu. „Spieval vlastnú skladbu, sám sa sprevádzal na gitare a navyše mal za sebou Slovenský zväz mládeže, ale skončil až tretí. Druhý bol Petr Sepéši a ja som zvíťazila. V jeden deň som spievala pieseň Evy Biháryovej Stále tá hra a druhú skladbu mi napísal Braňo Hronec. Boli to také šansónovo-džezové songy, tak zrejme na porotu zapôsobilo aj to, že som bola iná ako ostatní,“ uvažuje po rokoch.

S Bartošovou v šatni

Do hudobnej histórie sa festival, ktorý vyhrala Kalmanová, napokon zapísal celkom inou udalosťou. Porotca a skladateľ Pavel Vaculík v Jihlave dostal nápad, že vytvorí spevácku dvojicu Iveta Bartošová a Petr Sepéši. „Iveta bola nežné šestnásťročné dievča pred maturitou. Ľuďom sa páčila, dali jej cenu diváka,“ spomína Ingrid a vyťahuje debaty zo spoločnej šatne. „Bola nešťastná zo svojej pubertou poznačenej pleti. Ja som bola o päť rokov staršia, tak som jej radila, že existujú kozmetické salóny, kde jej určite pomôžu.“

V pamäti Ingrid Kalmanovej ostala ešte jedna zarážajúca spomienka. „Bola medzi nami jedna fantastická speváčka. Nevybrali ju do finále, pretože mala pár kilogramov navyše. Veľmi ma to vtedy aj za ňu mrzelo. Dnes je z nej štíhla kočka, ktorá stále dobre spieva. Na Kanárskych ostrovoch,“ hovorí ďalej.

To bola ale kočka: Pozrite si FOTO GALÉRIU mladučkej Ingrid Kalmanovej

Krivdu pociťovala nakoniec aj Ingrid Kalmanová. Zatiaľ čo Bartošová so Sepéšim nahrali platňu plnú hitov Knoflíky lásky a s vplyvnými ľuďmi za chrbtom vymetali televízne programy, ona sa musela pretĺkať sama. „S gitaristkou Janou Krajčovičovou sme založili skupinu Madam a s našou prvou piesňou Dievčatá z internátu sme získali na festivale Bystrické zvony Cenu diváka. Hneď si nás všimol manažér z agentúry Slovkoncert, ktorému napadlo, že nás spojí so skupinou Elán,“ opisuje zlomový moment.

Dievčenská kapela

Netrvalo dlho a na skúške skupiny sa objavili Jožo Ráž s Janom Balážom. „Chalani sa smiali, že aha, babská kapela, ale páčili sme sa im.“ Výsledkom spolupráce boli hity Mama, prečo nie som pekná, Rockovanie, Môj bracháč Vilo a veľké spoločné turné. Skôr ako sa naň vybrali, o začínajúcej kapele v televízii prehovoril Jožo Ráž. „S Janom Balážom sme sa dohodli, že baby na to majú a treba pre ne niečo spraviť. Keďže ide o veľmi pekné dievčatá, všetci nás upodozrievajú, že dôvody na to máme rôzne. Fakt je, že naša spolupráca má zatiaľ smerovať k tomu, že pre ne urobíme piesne a vezmeme ich ako predkapelu na turné,“ povedal vtedy.

S odstupom rokov Ingrid Kalmanová považuje trojročné obdobie s Elánom za najkrajšie v hudobnej kariére. „Naše hity zrazu rotovali v rádiách a my ešte ako amatérky sme hrali niekedy aj pred pätnásťtisíc ľuďmi. Samozrejme, všetci čakali hlavne na Elán a keď sa niekedy z publika ozval piskot, uzemnila som ich, že tú polhodinku musia vydržať, pretože inak Elán nepríde. Raz po koncerte v Žiline sa v nejakých novinách objavil článok, že predkapela bola lepšia ako Elán,“ hovorí významne.

Rady od Joža Ráža

Kapitolou samou osebe bolo zákulisie. Podarilo sa nám vypátrať dobové zábery z bujarej párty elánistov s dievčatami, ale podľa Ingrid to tak nevyzeralo po každom koncerte. „Fotky, ktoré máte, sú z oslavy narodenín Joža Ráža. Zatvorili sme sa na nejakú izbu a zabávali sa. Ale nebolo to také divoké, ako si asi ľudia predstavujú,“ tvrdí a nostalgicky sa pri­staví pri zábere Ráža s veľkou fľašou fernetu. „Kúpili sme mu ju ako narodeninový darček. Vtedy bol Jožo fernetový. Na všetky otázky mal odpoveď: Daj si fernet! Zažili sme spolu mnoho somarín, bolo to krásne obdobie,“ vzdychne si.

Aj keď sa okolo elánistov odjakživa točilo množstvo dievčat, podľa Kalmanovej slov bola pre speváka na prvom mieste vždy manželka Barbora. „Všetci vedia, že ich manželstvo je ako z učebnice. Rodina je pre neho všetkým.“ Na Joža tak speváčka spomína ako na človeka, od ktorého sa muzikantsky aj ľudsky veľa naučila. „Bola som mladá a zo všetkého vyplašená. Keď od nás chcel manažér nejaké peniaze, ktoré mu nepatrili, zúfalá som Jožovi volala, čo mám robiť. Odvtedy viem, že zmluvu treba čítať aj medzi riadkami.“

To bola ale kočka: Pozrite si FOTO GALÉRIU mladučkej Ingrid Kalmanovej

Jožo Ráž sa už v mladosti prezentoval ako najväčší frajer, no podľa Ingrid tým len zakrýval citlivú povahu. „Keď je s ním človek na káve, je úplne iný, ako ho vnímajú bežní fanúšikovia. Je úplne normálny a naozaj by boli mnohí prekvapení, aký je citlivý a prajný,“ tvrdí.

V brandži to vrelo

Po Nežnej revolúcii a uvoľnení hraníc Slováci razom prestali registrovať domáce umenie a zaujímali sa o všetko dovtedy nedostupné a nepoznané. Na vedľajšiu koľaj sa dostala Ingrid Kalmanová so svojou skupinou Madam, ale do značnej miery aj slávny a neohroziteľný Elán. „Vtedy nás nebolo veľmi veľa speváčok. Mirka Brezovská, Beáta Dubasová, Júlia Hečková, Oľga Záblacká, Marcela Molnárová… Nemali sme pocit rivality, pretože pre každého bolo práce dosť. Myslím, že krivdu pociťovali skôr staršie speváčky pred nami, ktoré sme zatienili. Po revolúcii zrazu nefungovali ani ony, ani my.“

Posledné koncerty mala Kalmanová s kapelou naplánované do februára 1990, no aj pre pár termínov sa stali tŕňom v oku tých, ktorí na tom boli ešte horšie. „Jeden dnes veľmi známy a obľúbený spevák sa urazil, prečo hráme a nie sme kolektívni. Tak sme teda zo solidarity s menej úspešnými nehrali ani my,“ opisuje vtedajšiu napätú situáciu v brandži.

Chvíle v ústraní a navyše bez príjmu Ingrid dlho nebavili, tak v závere roka 1990 kývla na silvestrovský koncert v Nemecku. Po ňom sa kapela rozpadala a speváčka začala „kopať“ sama za seba. Spievala v luxusných baroch a podnikoch v krajinách západnej Európy, kým v roku 2007 nedostala ponuku na stály angažmán na veľkých lodiach. „To bolo veľmi príjemné. Plaviť sa a byť každý deň na inom mieste sveta sa mi páčilo.“

To bola ale kočka: Pozrite si FOTO GALÉRIU mladučkej Ingrid Kalmanovej

Ostala sama

O prácu snov pripravilo Ingrid Kalmanovú až koronavírusové šialenstvo. „Z lode nás poslali domov v začiatkoch pandémie. Na Slovensku vypukol poplach asi až mesiac po mojom príchode. Kamoška mi zrazu povedala, že sa so mnou nestretne, pretože som prišla zo zahraničia a vraj čo keď som nakazená. Zašla som teda na úrad verejného zdravotníctva s tým, že som sa vrátila zo Singapuru a neviem, čo mám robiť. Mali ma tam úplne v paži,“ spomína na obdobie plné otáznikov.

K obľúbenej práci na lodi by sa po troch rokoch mohla vrátiť, no odmieta to. „Musela by som sa nechať zaočkovať, čo v žiadnom prípade nehodlám podstúpiť.“ Radšej si zarába ako predavačka v biopotravinách. „Myslela som si, že sa to nejako utrasie, ale, bohužiaľ, nie. Tak teraz nosím debničky a predávam všeličo zaujímavé. Naučila som sa veľa vecí o zdravej výžive a celkom ma to baví,“ priznáva. Mrzuté je len to, že sa domov vracia do prázdneho bytu. „Na lodi som nemala možnosť budovať si lásku a súkromný život,“ vysvetľuje, prečo sa nikdy nevydala a nemala deti. „Tak sa to vyvinulo. Na dieťa som nemala žiadneho správneho partnera a sama by som ho vychovávať nechcela. Mám však deti po mojej sestre, ktorá už nežije. Majú dokonca svoje rodiny, takže som aj stará mama. Viem však žiť i sama so sebou. Nepotrebujem, aby mi niekto robil program. Skôr by som prijala niekoho, kto by stál za mojím chrbtom v prípade nejakej núdze. Ktovie… Možno ešte stretnem nejakého muža a poviem si: Vau, idem do toho. Ale len tak s hocikým si určite nezačnem,“ odkazuje prípadným nápadníkom.

Mimochodom, nezabudli na ňu Jožo Ráž s Janom Balážom? Práve vďaka elánistom sa Ingrid postavila na slovenské pódium naposledy - vlani ju Baláž pozval na svoj megakoncert, ktorým oslavoval sedemdesiatku. „Janko napísal Rockovanie, tak som mu ho tam zaspievala. Bolo to super, hneď by som prijala ďalšie takéto akcie,“ reaguje Ingrid. Mrzí ju len to, že nemala možnosť pozdraviť sa aj s Jožom. „Mal tam svoju manažérku, ktorá ho priviedla k pódiu a potom ho hneď odviedla. Škoda, nevideli sme sa od roku 1990.“

Prečítajte si tiež: