Trápenie speváčky a herečky Maje Velšicovej (85) nemá konca-kraja. Najprv verejne vyjadrila bôľ, keď jej syn Mário Slivka (53) sa rozhodol predať vilu v Bratislave, v ktorej obaja bývajú. Chystal sa presťahovať do Ameriky za starším bratom Borisom Slivkom (†57), s ktorým tam chcel rozbehnúť spoločný biznis. Súrodenci spoluprácu plánovali dlhých tridsať rokov a keď sa konečne rozhýbali, Boris, ako je známe, na následky infarktu za oceánom v polovici septembra zomrel.

Akoby toho nebolo dosť, pred pár dňami náhlu operáciu srdca podstúpil aj jeho mladší brat. Všetci čakali, že po rodinnej tragédii a vlastných zdravotných problémoch od sťahovania do Spojených štátov upustí, no nie je to tak. „Rozhodnutie odísť do Ameriky je nemenné. Každý si musí žiť podľa seba. Nie je možné, aby som sa úplne obetoval a žil život svojej mamy, hoci ju veľmi milujem. Rovnako ako ona nemôže žiť môj život. Naše cesty sa jedného dňa budú musieť rozdeliť, ale urobím to tak, aby bola spokojná. Chcem, aby sa jej bývalo dobre a aby bola obklopená priateľmi a v príjemnom prostredí,“ vyjadril sa Velšicovej mladší syn pre PLUS 7 DNÍ.

Čakal tridsať rokov

O Borisovej pozoruhodnej kariére v USA sa väčšina fanúšikov Maje Velšicovej dozvedela až po jeho nedávnej smrti. Realizoval sa najmä na trhu s realitami. „Školil agentov, ako predávať nehnuteľnosti, a používal pritom revolučné metódy. Celé to mal postavené na empatii. Ukazoval, ako sa spriateliť s majiteľom domu a ako si u neho vybudovať dôveru. Jeho kurzy trvali aj niekoľko mesiacov. Učil marketing, digitálny marketing, stratégiu aj slovné spojenia, ktoré psychologicky najviac zaberajú. V každom prípade, dbal o to, aby si agenti zachovali ľudskú tvár. Na túto tému napísal niekoľko kníh, usporiadal veľa kurzov a verejne na ľudí pôsobil aj cez videá. Bol fakt dobrý. Niekoľkokrát som tie kurzy zažil aj osobne,“ opisuje Mário v skratke bratove aktivity.

Spolu chceli v Amerike podnikať už pred tridsiatimi rokmi, no Mário rozbehol dobrý biznis aj na Slovensku. Vycestovanie za veľkú mláku preto neustále posúval. „Na ten moment som čakal naozaj veľmi dlho. Pôvodne sme mali s dcérou letenky kúpené na májový termín, no pre koronu sme ich niekoľkokrát prekladali. Najnovšie sme mali letieť 15. októbra. Povedal som si, že ešte obhájim doktorát a ideme, no po smrti Borisa aj to musím zrušiť,“ hovorí bezradne.

UŽ JE RIADITEĽ

Po skone brata sa Máriovi podľa vlastných slov zrútil svet. „Mnoho rokov som pracoval pre rôzne korporácie a teraz som mal pocit, že už nastal čas pracovať konečne pre seba. S bratom sme v Spojených štátoch založili obchodnú spoločnosť, ktorá sa mala venovať niekoľkým odvetviam. Hlavne zdravému životnému štýlu a výžive. Máme aj program pre fitnes­centrá s infrasaunami, rovnako program reštaurácií podľa vlastného konceptu, ktorý som vytvoril ja. Veľmi sme sa na to všetko s bratom tešili a priebežne to pripravovali. Na dôvažok, moju sedemnásťročnú dcéru v Amerike už prijali na univerzitu,“ približuje prípravy, ktoré predchádzali definitívnemu odchodu zo Slovenska.

Velšicovej mladší syn dal výpoveď v práci a riešil majetky. „Predal som auto aj motorku, predávame dom. Väčšinu vecí už mám zbalených v garáži. Hľadali sme už len kupca a vhodné nové bývanie pre mamu. Lenže prišlo niečo, čo nikto nemohol čakať a s čím sa ťažko vyrovnáva,“ opisuje svoje pocity. Dnes svoju biznisovú budúcnosť konzultuje s Borisovou manželkou Hanou. „Rada ma už menovala za generálneho riaditeľa, tak som sa pýtal Hanky, ktorá je akcionárom spoločnosti, a partnerov tiež, či so mnou naďalej počítajú. Priznám sa, pre mňa to smrťou brata stratilo emočný význam,“ skonštatoval.

Neverili

Po zvážení všetkých okolností sa Mário predsa len rozhodol, že za veľkú mláku poletí. „Moje rozhodnutie je nemenné. Nebude to Washington, kde žil brat, ale Florida. Aj tam mám isté podnikateľské zámery a projekty, ktoré vyzerajú sľubne. Mám tú Ameriku rád. Vidím tam lepšie možnosti uplatnenia. Navyše mám skoro sedemnásťročnú dcéru pred maturitou. Chcem brať ohľad aj na ňu. Táto cesta bude podľa mňa pre ňu lepšia a v konečnom dôsledku aj úspešnejšia,“ hovorí odhodlane.

Máriova mama Maja však o jeho zámere nechce ani počuť. „Bola som proti tomu už vtedy, keď žil Boris. A teraz už dupľom. Kam chce ísť po operácii srdca? Bol to len jednoduchý zákrok, ale aj tak. Tu má všetko. Amerika je krutá zem. Ja ho tam nepustím. Zas mi príde len vrecko popola?“ vyletelo z nej. Ako je totiž známe, kúsok syna nosí Maja Velšicová teraz pri sebe v špeciálnom vrecúšku. „Inšpirovala ma nevesta Hanka, ktorá si jeho popol nechala vložiť do prívesku, ktorý nosí na náhrdelníku.“

Zdá sa, že pani Maja v tomto smere veľa nezmôže. „Vždy budem stáť pri nej a odídem až vtedy, keď budem mať istotu, že je v pohode. Mnoho rokov sme žili v spoločnom dome, ale naše cesty sa jedného dňa musia rozdeliť. Naozaj to urobím tak, aby bola spokojná a bola blízko svojich priateľov,“ dušuje sa jej syn. Lebo matkin strach chápe. „V mojich očiach je výnimočným človekom. Bola prísna, ale nikdy nás nebila. Ani neviem slovami opísať, čo pre mňa znamená. Dodnes sa mám od nej čo učiť,“ vyznáva sa.

Zostal obarený

Spomína si aj na okolnosti, za akých sa dozvedel o Borisovom skone. „S bratom som hovoril krátko po obede, približne o trinástej hodine. Vymenili sme si nejaké informácie ohľadom našich podnikateľských aktivít v rámci Floridy. O dve hodiny mi volala uplakaná Hanka. Akurát som bol na rokovaní. Bolo to naozaj veľmi dôležité rokovanie, takže som sa nemohol postaviť a odísť telefonovať preč. Povedal som jej, že zatelefonujem neskôr, ale neveril som tej informácii. Viete, keď je niekto chorý, tak jeho smrť pochopíte. Ale keď ste s niekým neustále v kontakte a hovorili ste s ním pred dvomi hodinami, zdá sa vám to absurdné. Za logickejšie by som považoval, keby u nás pristáli Marťania,“ povedal nám.

Keď dnes už vdove po skončení rokovania zatelefonoval, oznámila mu podrobnosti. „Povedala mi, že ho našli v aute s náhlym zastavením srdca. Zostal som ako obarený. Je to niečo, čo sa nedá opísať. Stále si hovoríte, kde som to? Toto predsa nie je ten svet, kde som sa ráno zobudil. Neviete sa zmieriť a uveriť tomu, že zrazu nie je. Vzal som si utišujúce lieky, ktoré niekedy potrebujem na spánok, a išiel som domov.“

Hrdinská reakcia

Celý čas pritom uvažoval, ako tragickú správu oznámi mame. „Najprv som jej povedal, aby si dala vitamín. Povedala mi, že ona žiadne lieky nechce. Sadol som si teda k nej a vysúkal som zo seba, že Boris mal nehodu s tragickými následkami. Neverila. Nevedela to vstrebať. Niekoľko hodín sme sedeli vedľa seba a snažili sme sa tú informáciu pochopiť a prijať ako nezvratnú. Ja to znášam veľmi ťažko, ale nechcel by som zažiť bolesť, akou musí prechádzať ona. Pre matku to musí byť oveľa ťažšie. Neviem si predstaviť, že by som stratil dcéru ja. Nie som si istý, či by som to zvládol tak statočne ako ona. Zvlášť po dvoch infarktoch, keď jej ľavá komora funguje len na polovicu,“ hovorí.

Zronená Maja sa s nešťastím popasovala naozaj hrdinsky. „Vždy som hovorila, že ľutujem matky, ktoré prežijú svoje deti. Nikdy by mi nenapadlo, že raz budem jednou z nich. Ale zmierila som sa s tým. Nič sa nedá robiť. Môžem sa hádzať o zem alebo si poviem: Syn môj, odíď v pokoji, nech tvoja duša nájde vyrovnanie a pokoj. Pomáha mi, že mám ustavične veľa práce, takže som stále medzi ľuďmi. Dnes mám napríklad natáčanie seriálu Zlatá rybka a zajtra vystúpenie v Spišskej Novej Vsi,“ vyratúva umelkyňa, ktorá sa celý život venovala zábave.

Pri otcovi

Úsmev a pohodovú atmosféru dokázala vytvoriť aj na kare, ktorý usporiadala pre najbližších priateľov. „Stále je to nepredstaviteľná bolesť, ale nechcem sa mračiť na ľudí. Viem, že už nikdy, nikdy nezavolá, že mi už nikdy viac nepovie mamuška… Veľmi som si priala, aby Hanka priniesla trochu jeho popola aj na Slovensko. Chcela som ho mať pri sebe, ale neodvážila som sa to navrhnúť. Preto som vďačná, že s tým prišla sama. Veď on bol tu aj tam,“ hlesla Maja tichým hlasom.

FOTO v GALÉRII

Užialená vdova so svojimi deťmi na kare chýbala, lebo medzitým odcestovala do českého Zlína za svojimi rodičmi. Urnu s popolom však nechala na cintoríne v bratislavskej Vrakuni, kde od roku 2007 leží aj Borisov otec a Majin manžel Michal Slivka. „Vlastného brata som držal v urne a potom som ho musel vložiť do hrobu. Deň oznámenia mame o Borisovej smrti a jeho pohrebu boli dva najhoršie dni môjho života,“ prezradil nám nešťastný Mário.

Prečítajte si tiež: